znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 559/2020-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2020 prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 543/2019 a takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 543/2019.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a vyhlásenie o predpojatosti

1. Predsedovi Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. novembra 2020 doručené oznámenie sudkyne Jany Baricovej, predsedníčky I. senátu ústavného súdu, v súlade s § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že existujú možné dôvody, ktoré by mohli spochybniť jej (ne)zaujatosť pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 543/2019, a to pre pomer k účastníkovi konania (§ 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2. Z oznámenia sudkyne Jany Baricovej vyplýva, že okolnosti, ktoré môžu znamenať jej vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE 55/2018 z 30. novembra 2018 vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 543/2019, je to, že bola od roku 2005 jej kolegyňou na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v čase, keď bola sudkyňou najvyššieho súdu, t. j. do 10. júla 2014. Ich vzťahy boli vždy korektné a priateľské, čo by mohlo navodiť dojem ohrozenia jej subjektívnej, ale aj objektívnej nestrannosti. Ďalšou okolnosťou pre jej možné vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci sp. zn. Rvp 543/2019 je skutočnosť, že bola účastníčkou súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 C 1/2010. Bez ohľadu na to, že o exekúciu rozsudku okresného súdu sp. zn. 25 C 1/2010 z 29. novembra 2010, ktorý je exekučným titulom vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 CoE 55/2018, nežiadala, je týmto splnená premisa podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda je tu možnosť mať pochybnosti o jej (ne)zaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi konania. Táto vec je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 543/2019 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa § 49 ods. l zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

4. Podľa čl. III ods. 1 platného rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 dočasné zastúpenie neprítomného predsedu senátu alebo člena senátu, alebo nahradenie vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu (ďalej len „zastúpenie“) sa riadi týmito pravidlami:

a) neprítomného alebo vylúčeného člena senátu, ktorý má štyroch členov, zastupuje jeho ďalší člen, zaradený do iného zloženia daného senátu [čl. II bod 3 písm. a) a b)], ako je zaradený neprítomný alebo vylúčený člen; ak sú neprítomní alebo vylúčení viacerí členovia senátu naraz, zastupuje ďalší člen senátu vekom staršieho člena senátu;

b) neprítomného alebo vylúčeného predsedu

- prvého senátu zastupuje predseda štvrtého senátu,

- druhého senátu zastupuje predseda prvého senátu,

- tretieho senátu zastupuje predseda druhého senátu,

- štvrtého senátu zastupuje predseda tretieho senátu;

c) ak nemožno použiť pravidlo uvedené v písmene a), neprítomného alebo vylúčeného člena

- prvého senátu zastupuje člen štvrtého senátu,

- druhého senátu zastupuje člen prvého senátu v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. a),

- tretieho senátu zastupuje člen druhého senátu,

- štvrtého senátu zastupuje člen tretieho senátu;

d) neprítomného vekom staršieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho člena senátu zastupuje vekom starší člen senátu určený podľa písmena c); neprítomného vekom mladšieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho člena senátu zastupuje vekom mladší člen senátu určený podľa písmena c).

5. Podľa čl. IV bodu 1 platného rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje

a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého senátu,

b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,

d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. Barak. A. Judge in a Democracy. Princeton University Press. 2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.

7. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujic v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06. rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87).

8. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Podstatou oznámenia sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej o dôvodoch jej možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie je to, že mala a má dobrý vzťah so sťažovateľkou a bývalou kolegyňou v správnom kolégiu, keď pôsobila na najvyššom súde, čo by mohlo navodiť dojem ohrozenia jej subjektívnej, ale aj objektívnej nestrannosti.

9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne I. senátu ústavného súdu Jany Baricovej vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 543/2019 dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudkyne ústavného súdu z prejednania a rozhodovania danej veci pre blízky a priateľský pomer k účastníčke konania, a tiež preto, že bola tiež účastníčkou konania pred všeobecnými súdmi.

10. Podľa názoru II. senátu ústavného súdu je teda z hľadiska testu objektívnosti a v snahe o úplné odstránenie pochybností o rozhodovaní predmetnej veci vhodnejšie sudkyňu ústavného súdu Janu Baricovú vylúčiť z prerokúvania predmetnej veci, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu