znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 556/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006, Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica pod sp. zn. 3 Pv 94/06, Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 5 T 34/2006 a Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5 To 388/09 (predtým sp. zn. 5 To 214/07 a sp. zn. 5 To 153/08) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. S.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   konaniach   vedených   Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006, Okresnou   prokuratúrou   Banská   Bystrica   (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 3 Pv 94/06, Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 34/2006 a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 To 388/09 (predtým sp. zn. 5 To 214/07 a sp. zn. 5 To 153/08). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. októbra 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v   trestnej   veci   PhDr.   T.   M.   (ďalej   len   „obžalovaný“) vedenej okresným súdom pod sp. zn. 5 T 34/2006 pre trestný čin ohovárania sa nachádzajú prepisy jej telefonických hovorov. Sťažovateľka pritom nebola žiadnou zo strán trestného konania v uvedenej veci a nebola ani svedkom. Z kópií listín predložených obžalovaným zistila, že trestná vec obžalovaného nadväzuje na trestnú vec bývalého obvineného nstržm. A.   P.   (ďalej   len   „bývalý   obvinený“)   pre   trestný   čin   zneužívania   právomoci   verejného činiteľa   a   prijímania   úplatku,   ktorého   sa   mal   dopustiť   10. novembra   2004   v B.   proti obžalovanému. Trestné stíhanie proti bývalému obvinenému bolo právoplatne zastavené Vojenskou   obvodovou   prokuratúrou   Banská   Bystrica.   V   spise   týkajúcom   sa   bývalého obvineného sa nachádzajú prepisy telefonických hovorov sťažovateľky v rozsahu 26 strán a tento   spis   aj   s   prepismi   zaznamenaných   telefonických   hovorov   sťažovateľky   sa   stal súčasťou trestného spisu obžalovaného vedeného v prípravnom konaní políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-191/01-OVS-BB-2006 a na okresnej prokuratúre sp. zn. 3 Pv 94/06. Na stranách 4   –   181   spisu   obžalovaného   sa   nachádza „odstúpený   spisový   materiál   MV   SR,   Úrad inšpekčnej   služby   PZ,   Inšpekčný   odbor   Stred   Banská   Bystrica   ČVS:   UIS-249/IBB-PO- 2004“. V   žiadnom   z   označených   spisov   sa   nenachádzajú   príkazy   na   odpočúvanie a zaznamenávanie   telekomunikačnej   prevádzky.   Napriek   absencii   návrhu   na   vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a rozhodnutia o povolení odpočúvania a záznamu boli prepisy založené do vyšetrovacieho spisu a spoločne s ďalšími dôkazmi   po   podaní   obžaloby   predložené   okresnému   súdu.   Okresný   súd   a   krajský   súd s prepismi telefonických hovorov sťažovateľky bez jej vedomia a súhlasu pracovali ako s inými   dôkazmi   a   stali   sa   súčasťou   hodnotenia   dôkazov,   ako to   vyplýva z   rozhodnutí všeobecných súdov. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nikdy nemali byť založené do spisu,   pretože   nemajú   procesnú   účinnosť.   Takto   došlo   k   zásahu   do   označených   práv sťažovateľky. Podľa § 115 ods. 7 Trestného poriadku v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 (taxatívne vymenované závažné trestné činy). V trestnej veci obžalovaného sa trestné konanie viedlo pre prečin, teda nie pre niektorý z trestných činov vyplývajúcich z ustanovenia § 115 ods. 1 a 7 Trestného poriadku, a preto bez ohľadu na to, v akej trestnej veci   bolo   vykonané   odpočúvanie   a   záznam   telekomunikačnej   prevádzky   sťažovateľky, nebolo   v   súlade   so   zákonom   použitie   prepisov   telefonických   hovorov   sťažovateľky v trestnej veci obžalovaného. Listina osvedčujúca obsah procesne nepoužitého dôkazu sa v spise   nesmie   ani   vôbec   nachádzať,   aby   neovplyvňovala   príslušné   orgány   trestného konania   v   rámci   procesného   hodnotenia   dôkazov.   V   spornej   trestnej   veci   proti obžalovanému orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy nielen založili do spisu procesne nepoužiteľné dôkazy, ale dokonca ich hodnotili ako procesne účinné dôkazy.

V   prípade   odpočúvania   a   zaznamenávania   telekomunikačnej   prevádzky   ide o výrazný zásah do súkromnej sféry jednotlivca, s čím sa jednoznačne snúbi jeho právo na preskúmanie   opodstatnenosti   a   zákonnosti   takéhoto   zásahu.   Voči   postupu   polície, okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu však sťažovateľka takúto možnosť nemala. Ochrana zo strany trestného súdu vôbec neprichádza do úvahy v prípadoch, ktoré sa pred   trestný   súd   nedostanú,   ale ani   v   prípadoch   takých   dotknutých   osôb,   ktoré   nie   sú stranami   v   trestnom   konaní.   Sťažovateľka   sa   o   porušení   označených   práv   relevantne dozvedela prevzatím písomnosti z príslušného spisu až 19. augusta 2011, a preto sťažnosť treba považovať za včas podanú.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy, listiny a dohovoru v konaniach vedených políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006, okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 3 Pv 94/06, okresným súdom pod sp. zn. 5 T 34/2006 a krajským súdom pod sp. zn. 5 To 388/09 (predtým sp. zn. 5 To 214/07 a sp. zn. 5 To 153/08) s tým, že okresný súd a polícia sú povinní zničiť zo spisu sp. zn. 5 T 34/2006 a z konceptu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006 prepisy záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sťažovateľky za jej osobnej účasti v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 30 000 € od polície, okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

Z čestného vyhlásenia obžalovaného z 19. augusta 2011 vyplýva, že uvedeného dňa oznámil   sťažovateľke,   že   sa   v   trestnom   spise   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 5 T 34/2006   pre   trestný   čin   ohovárania   nachádzajú   prepisy   jej   telefonických   hovorov s obžalovaným,   ako   aj   s   inými   osobami.   Zároveň   sťažovateľke   odovzdal   fotokópie odposluchov, ako aj kópie iných dokladov z trestného spisu.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   5   T   34/2006,   ktorý   si   ústavný   súd   zadovážil, vyplývajú tieto, pre posúdenie veci relevantné skutočnosti:

Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľky ako svedkyne z 18. novembra 2005 (v trestnej veci proti bývalému obvinenému) vyplýva, že vyšetrovateľ odcitoval sťažovateľke doslovné znenie jej tvrdenia uvedeného v telefonickom rozhovore medzi sťažovateľkou a matkou obžalovaného   s   tým,   aby   obsah   tvrdenia   bližšie   objasnila.   Išlo   o   časť   vety   vyslovenej sťažovateľkou, podľa ktorej „... on má na krku napadnutie verejného činiteľa...“. Ďalej vyšetrovateľ odcitoval sťažovateľke aj ďalšiu vetu z telefonického rozhovoru vyslovenú sťažovateľkou v znení: „... akonáhle natreš policajta, alebo sudcu...“ Aj v tomto prípade ju požiadal o bližšie vysvetlenie.

Z   písomného   podania   obhajcu   obžalovaného   z   28.   augusta   2006   doručeného okresnému súdu 30. augusta 2006 vyplýva, že navrhuje vypočuť na hlavnom pojednávaní sťažovateľku ako svedkyňu na základe okolností uvádzaných v prepise jej telefonických hovorov, ktoré sa nachádzajú v spise, a na odposluch, na nahrávanie ktorého dal súhlas príslušný sudca.

Z   odporu   obhajcu   obžalovaného   proti   trestnému   rozkazu   okresného   súdu   sp.   zn. 5 T 34/2006   z   11.   septembra   2006   doručeného   okresnému   súdu   27.   septembra   2006 vyplýva, že obžalovaný opätovne navrhuje výsluch sťažovateľky ako svedkyne na základe okolností, za akých uskutočňovala telefonické hovory, ktoré boli odpočúvané a ktoré boli podkladom rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

Zo   zápisnice   o   hlavnom   pojednávaní   okresného   súdu   sp.   zn.   5   T   34/2006 z 21. decembra 2006, ako aj zo zvukového záznamu na CD nosiči vyplýva, že sťažovateľka bola   vypočutá   ako   svedkyňa.   Na   otázku   sudcu   uviedla,   že   je   sesternicou   matky obžalovaného.   Potom   položil   obhajca   obžalovaného   sťažovateľke   otázku: „...   pani svedkyňa, Vám bol nariadený odposluch telefonátov príslušným sudcom. Tam sú údaje, v ktorých uvádzate, že obžalovanému neveríte. Nie je vysvetlené, z akého dôvodu. Dalo by sa to vysvetliť, prečo ste mu neverili, keď on tvrdil, že…“ (9. minúta zvukového záznamu na CD nosiči).  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého v trestnej veci vedenej okresným súdom proti obžalovanému pod sp. zn. 5 T 34/2006 nebola sťažovateľka svedkom. Práve naopak, bola vypočutá ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní okresného súdu 21. decembra 2006. Jej   výsluch   sa   týkal   predovšetkým   obsahu   odpočutých   telefonických   rozhovorov sťažovateľky s ďalšími osobami. Otázky v tomto smere jej kládol obhajca obžalovaného. Už   predtým   bola   sťažovateľka   v   súvislosti   s   jej   odpočutými   telefonickými   hovormi vypočúvaná vyšetrovateľom ako svedkyňa, a to v inom trestnom konaní vedenom proti bývalému obvinenému. Aj z obsahu tohto výsluchu z 18. novembra 2005 vyplývala pre sťažovateľku informácia o tom, že jej telefonické hovory boli odpočúvané.

S prihliadnutím na uvádzané skutočnosti vyplývajúce z trestného spisu obžalovaného (ktorého súčasťou je aj trestný spis vo veci bývalého obvineného) nie je možné akceptovať tvrdenie   sťažovateľky,   podľa   ktorého   sa   až   z   čestného   vyhlásenia   obžalovaného z 19. augusta 2011 dozvedela, že sa v spise okresného súdu sp. zn. 5 T 34/2006 nachádzajú prepisy   jej   telefonických   hovorov   s   obžalovaným   a   ďalšími   osobami.   Stalo   sa   tak v skutočnosti   najneskôr   21.   decembra   2006.   Záver   o   tom,   že   sťažovateľka   nadobudla vedomosť   o   namietaných   skutočnostiach   už   skôr,   možno   vyvodiť   podporne   aj zo skutočnosti, že je v príbuzenskom pomere s obžalovaným.

Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 7. októbra 2011, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011