znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 554/2022-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky +ULTRA asset & debt recovery, s. r. o., Grösslingová 56, Bratislava, IČO 35 800 054, zastúpenej Advokátskou kanceláriou +ULTRA Legal s. r. o., advokátní kancelář, organizačná zložka, Grösslingová 56, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Piešťany v konaní sp. zn. 12Cb/37/2010 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 207/2021 z 22. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. októbra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu označeného v záhlaví tohto uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/37/2010, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 207/2021 z 22. júla 2021. Sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 22 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Žalobou podanou 28. mája 2010 sa proti žalovanému ⬛⬛⬛⬛, sťažovateľka domáha zaplatenia sumy vo výške 58 481,68 eur s príslušenstvom. Predmetom sporu je uplatnenie nároku na vyplatenie pohľadávky na vyrovnací podiel podľa § 61 Obchodného zákonníka. Keďže vec nebola v predmetnom konaní prerokovaná v primeranej lehote a okresný súd nekoná bez zbytočných prieťahov, napriek nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 207/2021 z 22. júla 2021, v ktorom ústavný súd konštatoval porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, sťažovateľka opätovne podala ústavnú sťažnosť na prieťahy s poukazom na celkovú dĺžku predmetného konania, ktoré trvá už viac ako 12 rokov. Sťažovateľka ďalej uviedla, že konanie vo veci nie je náročné do tej miery, aby bola akceptovateľná dĺžka napadnutého konania. Za príčinu vzniknutých prieťahov považuje nečinnosť a nesústredenosť postupu súdu v konaní, kým sťažovateľka k vzniku prieťahov neprispela.

3. Následne popísala priebeh napadnutého konania v rozhodnom období takto:

- Sťažovateľka 14. októbra 2021 podala žiadosť o prešetrenie postupu súdu, na ktorú odpovedal predseda okresnú súdu listom z 18. novembra 2021, v ktorom uviedol, že v danom prípade súd koná, ale prejednaniu veci bráni podľa právneho názoru zákonného sudcu zákonná prekážka.

- Upovedomením z 18. januára 2022 zákonný sudca Mgr. Vladimír Zimányi sťažovateľke oznámil, že nariadené pojednávanie bude zrealizované iba za podmienky, že odpadne zákonná prekážka brániaca vykonávaniu pojednávaní podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (podľa ktorého „v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“) v spojení s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 o vyhlásení mimoriadnej situácie dňom 12. marec 2020 pre územie Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu boli zrušené pojednávania nariadené na 12. apríl 2022 a 6. september 2022.

4. Sťažovateľka zdôraznila, že počas viac ako dvanástich rokov sa uskutočnili len tri pojednávania, z ktorých dve boli odročené na neurčito. Konajúci súd právoplatne nerozhodol vo veci samej, pričom ani dnes nie je predpoklad pre skoré rozhodnutie vo veci. Sudca okresného súdu vo veci nekonal v dlhších časových intervaloch vôbec a bol nečinný. Okresný súd nerešpektuje ani príkaz ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka je toho názoru, že popísaný postup sudcu, keď odôvodňuje svoju nečinnosť (podľa jeho názoru) pretrvávajúcimi pandemickými opatreniami, ktoré v súčasnosti nebránia realizovaniu pojednávaní a výkonu práva v tomto súdnom spore trvajúcom už viac ako 12 rokov, nie je v súčasnej situácii podľa názoru sťažovateľky právne opodstatnený a udržateľný. Ani epidemiologická situácia nepredstavuje zásadnú prekážku pre fungovanie súdnictva (III. ÚS 421/2020).

5. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 12Cb/37/2010 bolo predmetom prieskumu ústavného súdu aj v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 207/2021, v ktorom ústavný súd nálezom z 22. júla 2021 vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v ňom bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur a trovy konania. Tento nález nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2021.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

7. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

8. V prejednávanom prípade je rozhodujúcou okolnosťou zistenie ústavného súdu, že predchádzajúci nález ústavného súdu už vyslovil porušenie základných práv v napadnutom konaní a poskytol primerané zadosťučinenie sťažovateľke. Uvedený meritórny nález tak tvorí prekážku res iudicata vo vzťahu k postupu okresného súdu v období od podania žaloby sťažovateľky do právoplatnosti predmetného nálezu, t. j. do 10. augusta 2021. V konaní o tejto ústavnej sťažnosti tak ústavný súd môže podrobiť svojmu prieskumu len konanie v trvaní od 11. augusta 2021 dosiaľ. Preto námietka sťažovateľky o celkovej dĺžke konania v rozsahu viac ako 12 rokov nemôže byť v tomto konaní akceptovaná. Rozhodné obdobie pre posúdenie opodstatnenosti tejto ústavnej sťažnosti tak predstavuje dobu viac ako jeden rok, čo už prima facie nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľnú dobu.

9. Z uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

10. V závere ústavný súd dodáva, že toto uznesenie nebráni sťažovateľke, aby sa opätovne obrátila so sťažnosťou na ústavný súd, ak dospeje k záveru, že okresný súd naďalej nepostupuje v konaní v súlade s jej ústavnými právami.

11. Zároveň ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti nie je možné považovať mimoriadnu situáciu za tak obmedzujúcu pre činnosť justičného systému, že by bránila vo vykonávaní pojednávaní aj v iných ako priorizovaných konaniach. Je na predsedovi okresného súdu, aby zabezpečil riadny chod okresného súdu, a prípadne využil svoje oprávnenie iniciovať disciplinárne konanie, ak dochádza k porušovaniu povinností sudcu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Vzhľadom na právoplatný nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 207/2021 z 22. júla 2021, ktorým bol okresnému súdu uložený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov, je potrebné toto konanie považovať za také, ktoré neznesie odklad.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu