znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 554/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   F.,   s.   r.   o.,   právne   zastúpenej   advokátom Mgr. R. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti najmä vyplýva: „... Sťažovateľ podal dňa 25. 04. 2008 dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, č. kon. 20bo 201/2007 zo dna 5. 3. 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici vyzval dňa 5. 5. 2008 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 1.269,34 € (38.240,- Sk), ktorý súdny poplatok za dovolanie sťažovateľ v súdom stanovenej výške uhradil....

Dňa   4.   4.   2011   Najvyšší   súd   SR   po   3   rokoch   ako   súd   dovolací   vrátil   spis   bez rozhodnutia o dovolaní Krajskému súdu v Banskej Bystrici, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový nevyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie v správnej výške a zároveň Krajskému súdu v Banskej Bystrici uložil vyzvať sťažovateľa na zaplatenie doplatku súdneho poplatku v sume 928,50 € (27.976,- Sk). Sťažovateľ doplatok súdneho poplatku za dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil....

Na základe týchto skutočností sťažovateľ podal dňa 18. 5. 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej uviedol, že aj napriek značnému časovému odstupu (takmer 3 roky) od podania   dovolania,   resp.   od   zaplatenia   súdneho   poplatku   za   dovolanie,   dovolací   súd nielenže nerozhodol o podanom dovolaní, ale až po takomto časovom odstupe vrátil spis bez   rozhodnutia   o   dovolaní   prvostupňovému   súdu   za   účelom   dovyrubenia   súdneho poplatku, a teda dovolací súd sa ani po uplynutí takmer 3 rokov dovolaním meritórne vôbec nezaoberal....

Listom zo dňa 13. 6. 2011 predseda Najvyššieho súdu SR sťažovateľovi oznámil, že sťažnosť prešetril, no skonštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko dĺžka dovolacieho konania   je   výrazom   zaťaženosti   a   počtu   vecí   v   päťčlennom   dovolacom   senáte obchodnoprávneho kolégia....

Z opísaného skutkového stavu, je zrejmé, že od podania dovolania sťažovateľom na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu uplynuli tri roky. Za tento čas sa Najvyšší súd SR podaným dovolaním k sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 vôbec meritórne nezaoberal a po uplynutí   takmer   troch   rokov   vrátil   dovolací   spis   bez   rozhodnutia   o   dovolaní prvostupňovému súdu za účelom dovyrúbenia súdneho poplatku.

Sťažovateľ má za to, že postupom Najvyššieho súdu SR mu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR....

Nakoľko proti listu predsedu Najvyššieho súdu SR o neodôvodnenosti sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok, sťažovateľ má za to, že vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, t. j. podaná sťažnosť je prípustná.

Sťažovateľ tiež uvádza, že v konaní nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, nečinnosť Najvyššieho súdu SR trvá viac ako tri roky, list predsedu Najvyššieho súdu SR o neodôvodnenosti sťažnosti sťažovateľa nie je možné považovať za rozhodnutie v konaní, príp. oznámenie o opatrení v konaní, preto pri podaní sťažnosti nie je možné určiť, odkedy plynie sťažovateľovi lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ust. §-u 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z.

Sťažovateľ podáva túto sťažnosť v zmysle ust. §-u 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Zb. v znení   neskorších   zmien   a   doplnkov,   ktoré   zachovanie   lehoty   je   odôvodnené   tým,   že porušenie   základného   ústavného   práva   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces   bez zbytočných prieťahov stále trvá....

S poukazom na vyššie uvedené žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po vyhodnotení písomných dôkazov takto rozhodol:

Základné právo spoločnosti F., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR v konaní č. 1 Obdo V 11/2009 porušené bolo. Najvyššiemu   súdu   SR   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 1 Obdo V 14/2011 (pôvodná značka konania: 20bo 201/2007) konal.

Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 € na účet advokáta Mgr. K. R. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom,   keď   sa   sťažovateľka   „dozvedela“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ najvyššieho súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania.

Keďže „dňa 4. 4. 2011 Najvyšší súd SR po 3 rokoch ako súd dovolací vrátil spis bez rozhodnutia   o   dovolaní   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici“,   sťažovateľkou   napadnuté dovolacie konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 bolo dňom vrátenia   spisu   (12.   apríla   2011)   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   ukončené.   Ako   sa v samotnej   ústavnej   sťažnosti uvádza („Sťažovateľ   doplatok   súdneho   poplatku   za dovolanie, na úhradu ktorého bol vyzvaný Krajským súdom v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 12. 4. 2011, v stanovenej výške uhradil.“), sťažovateľka sa o namietaných zbytočných prieťahoch v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 11/2009 mohla dozvedieť najneskôr 12. apríla 2011. Pretože predmetná sťažnosť z 22. augusta 2011 bola podaná na ústavnom súde v čase (12. septembra 2011), keď už uplynula lehota ustanovená v §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.   Z uvedených dôvodov   bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   ako   to   z listu   predsedu najvyššieho   súdu   sp.   zn.   Spr   599/2011   z 13.   júna   2011   vyplýva, „spis   bol   opätovne doručený najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu 23. mája 2011 s tým, že v súčasnosti je vedený pod sp. zn. 1 ObdoV/14/2011“. Sťažovateľka však konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 14/2011 predmetnou ústavnou sťažnosťou nenapáda.

2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Sťažovateľka   namieta   aj   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu garantovaného v čl.   46   ods.   1   ústavy.   Ústavný   súd konštatuje,   že zo   skutočností,   ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľka,   ktorá   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   zastúpená   advokátom,   teda kvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení označeného práva sťažovateľky, preto bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť tiež ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011