znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 553/2011-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   októbra   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. M., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   180/04   p o r u š i l základné právo Ing. I. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing. I. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Nitra   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   Ing.   I.   M.   v sume   318,84 €   (slovom   tristoosemnásť   eur a osemdesiatštyri   centov)   na   účet   ustanovenej advokátky JUDr.   I.   R.,   K.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Nitra   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume 318,84 € (slovom tristoosemnásť eur a osemdesiatštyri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 553/2011-13 z 8.   decembra 2011 prijal podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. M., N. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bola uvedeným uznesením ustanovená aj právna zástupkyňa v konaní pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. I. R., K.

1.1   Zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplynulo: „Dňa   14.   7.   2004   som   podal   žalobu na Okresnom súde Nitra vo veci: Neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1041,04 Sk na O.   N.   Spis   je   vedený   na   okresnom   súde   pod   spisovou   značkou   18C 180/2004.   Spor vznikol na základe potreby generálnej opravy balkóna v roku 2002. Na základe informácie pracovníkov   družstva,   že   je   možné   získať   štátnu   dotáciu   vo   výške   50 %   som   súhlasil s rekonštrukciou za vopred dohodnutú cenu vo výške 12 266,50 Sk. Dôvodom môjho súhlasu bola informácia o nedostatku finančných prostriedkov vo fonde opráv ako aj konštatovanie, že oprava balkónov je súkromná záležitosť každého vlastníka bytu. Vyúčtovanie opravy nevalnej   kvality   napriek   urgenciám   bolo   vykonané   až   dňa   16. 2. 2004.   Zákazka   bola predražená oproti dohode o 1041,04 Sk s odôvodnením vykonania prác naviac. Tieto práce však   neboli   vykonané,   resp.   boli   súčasťou   technológie   opravy   balkóna.   Uvedené   fakty potvrdili   aj   súdni   znalci.   Súd   akceptoval   neoprávnené   požiadavky   odporcu   na   ďalšie posudky a na každý znalecký posudok kládol iné otázky. Na moju sťažnosť na prieťahy v súdnom   konaní,   adresované   príslušnému   súdu,   mi   bolo   listom   zo   dňa   14.   2.   2008 zn. 1905/2008   oznámené,   že   súd   koná   plynulo   a   bez   zbytočných   prieťahov.   Súd   nevzal do úvahy ani moje upozornenie na porušenie Občianskeho zákona a to konkrétne § 635 odstavec 1: Ak bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu objednávateľa zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté je možné účtovať len v tom prípade, ak ich   objednávateľ   schválil,   alebo   vtedy   ak   ich   dodatočne   objednal.   Prieťahy   v   konaní pokračovali aj po tejto mojej sťažnosti. Súd vyhovel odporcovi a nariadil spracovať ďalší znalecký posudok znalcovi na hodnotu stavebných prác, a to napriek môjmu upozorneniu, že cena nie je predmetom sporu. Následne dňa 30. 6. 2008 bol vynesený rozsudok, proti ktorému sa obe strany odvolali. Nasledovalo opravné uznesenie zo dňa 3. 12. 2009 ako aj doplňujúci rozsudok zo dňa 26. 1. 2010. Napriek týmto procesným krokom bolo na základe odvolania   prijaté   Krajským   súdom   v   Nitre   dňa   28.   februára   2011   uznesenie   pod   č.   k. 7Co/37/2010-311 o zrušení rozsudku a vrátenie okresnému súdu znova na prejednanie. Zákonná sudkyňa preto vytýčila nové pojednávanie na deň 28. júna 2011. Po 30 minútach bolo pojednávanie odročené na deň 6. 9. 2011, s tým že budú predvolaní súdni znalci. Týmto krokom sa po viac ako siedmych rokoch dostáva spor prakticky na začiatok. Vzhľadom   k   tomu,   že   Okresný   súd   akceptoval   nedôvodné   požiadavky   odporcu na nové a nové súdnoznalecké posudky zapríčinil, že ani po 7 rokoch od podania žaloby nebol právne jednoduchý spor ukončený. Mám za to, že došlo k porušeniu môjho ústavného práva, opísaného vyššie.

Ako   sťažovateľ   sa   rovnako   domáham   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 300 EUR za porušenie môjho ústavného práva. (...)

Na základe vyššie uvedených   skutočností navrhujem aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky po prejednaní veci vydal nasledovné rozhodnutie:

1. Základné právo sťažovateľa Ing. I. M.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.

2. Sťažovateľovi Ing. I. M.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 eur(...), ktoré je Okresný súd Nitra(...) povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1471/11 zo 16. januára 2012   a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného súdu z 10. februára 2012.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli vykonávané plynule a v primeraných časových intervaloch. Dĺžka konania bola ovplyvnená najmä   potrebou   znaleckého   dokazovania,   pričom   v   tejto   veci   boli   podané   4   znalecké posudky, ako aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu.

V   zmysle   §   30   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov,   oznamujeme,   že   súhlasíme   s   tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla najmä, že:

«(...)   Sťažovateľ   týmto   oznamuje,   že   súhlasí   s   tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.

K vyjadreniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 1. 2012 zaujímam v mene sťažovateľa toto stanovisko:

Priložené vyjadrenie Okresného súdu Nitra obsahuje chronológiu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C 180/2004 a nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že konanie vo veci začatej v roku 2004 nie je právoplatne skončené ani v roku 2012. Konanie trvá už takmer 7 rokov a 7 mesiacov, počas ktorých úkony Okresného súdu Nitra nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ktorá sa s každým rokom zvyšovala.

Predseda Okresného súdu Nitra vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 1. 2012 konštatuje, že z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd konal riadne a jednotlivé úkony boli vykonávané plynule   a   v   primeraných   časových   intervaloch.   Dĺžka   konania   bola   ovplyvnená   najmä potrebou znaleckého dokazovania, pričom v tejto veci boli podané 4 znalecké posudky, ako aj tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu. (...)

V chronológii je ako dátum kedy súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku deň 13. 10. 2008 (zrejme nesprávny), keďže ďalej sa uvádza, že súdny poplatok bol zaplatený dňa 20. 10. 2004.

Z   chronológie   konania   uvádzanej   vo   vyjadrení   predsedu   Okresného   súdu   Nitra vyplývajú   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu.   Neúmerne   dlho   trvalo   súdu   nariadenie termínu pojednávania po v poradí piatom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9. 3. 2006. V poradí šieste pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 25. 10. 2007. To znamená, že súd bol nečinný   vyše   1 roka a   6 mesiacov.   Aj   s prihliadnutím   na   dobu počas ktorej   je   znalec povinný   vypracovať   znalecký   posudok   je   nemysliteľné,   aby   súd   umožnil,   aby   v   konaní nastali z dôvodu potreby znaleckého dokazovania prieťahy v trvaní vyše 1 a pol roka. Ďalším   obdobím,   ktorým   súd   prispel   k   neprimeranej   dĺžke   konania,   je   obdobie od 25. 10. 2007 do 26. 6. 2008. V uvedené dni sa uskutočnili pojednávania vo veci samej. Doba medzi nariadenými pojednávaniami v trvaní 8 mesiacov, však nie je ospravedlniteľná ani s ohľadom na prípadné nariadenie znaleckého dokazovania.

V   takomto   postupe   súdu   nie   je   možné   nájsť   známky   efektívnosti,   hospodárnosti a snahy odstrániť právnu neistotu účastníkov konania.

Na pojednávaní nariadenom na deň 30. 6. 2008 súd vo veci rozhodol. Proti tomuto rozsudku okresného súdu však bolo podané odvolanie a spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre. Doba, ktorá uplynula od vynesenia rozsudku do doby kým bol Krajskému súdu v Nitre predložený spis bola takmer 6 mesiacov. Spis bol krajskému súdu predložený dňa 22. 12. 2008. Predmetný spis bol z Krajského súdu v Nitre po takmer roku odo dňa kedy mu bol predložený, dňa 24. 11. 2009 vrátený späť prvostupňovému súdu avšak bez akéhokoľvek rozhodnutia,   a   to   z   dôvodu,   že   prvostupňový   súd   nerozhodol   o   trovách   konania   štátu. Prvostupňový súd tak dňa 26. 1. 2010 vyhlásil doplňujúci rozsudok a dňa 6. 3. 2010 spis opätovne predložil odvolaciemu súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Nitra, spôsobil svojim neúplným rozsudkom zo dňa 30. 6. 2008, ako výsledkom nedôsledného postupu súdu, prieťahy trvajúce vyše 14 mesiacov v období odo dňa 22. 12. 2008 (kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu prvý krát)   do   dňa   6.   3.   2010   (kedy   bol   spis   po   vyhlásení   doplňujúceho   rozsudku   opätovne predložený odvolaciemu súdu). Počas tejto doby sa spis sp. zn. 18C 180/2004 nachádzal na Krajskom súde v Nitre úplne neodôvodnene.

V   uznesení   Krajského   súdu   v   Nitre   sp.   zn.   7Co/37/2010   zo   dňa   28.   2.   2011   sa uvádza: „Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej   časti   ako   aj   konanie,   ktoré   mu   predchádzalo   (§   212   ods.   1   OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania sú dôvodne podané. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne   a   nezrozumiteľne   odôvodnil,   v   dôsledku   čoho   je   jeho   rozhodnutie nepreskúmateľné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ (...)

Vzhľadom na to, že rozsudok prvostupňového súdu bol nepreskúmateľný možno aj v poradí druhé odvolacie konanie trvajúce odo dňa 6. 3. 2010 (kedy bol Krajskému súdu v Nitre   po   vydaní   doplňujúceho   rozsudku   Okresného   súdu   Nitra   sp.   zn.   18C   180/2004 zo dňa 26. 1. 2010 opätovne predložený spis) do dňa 3. 5. 2011 (kedy bol predmetný spis znovu doručený Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie) považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

Obdobie v trvaní 14 mesiacov, počas ktorých bol spis v predmetnej veci predložený odvolaciemu   súdu   nemožno   vnímať   inak   ako   zbytočné   a   ničím   neodôvodnené   prieťahy v konaní. Tieto prieťahy však nemožno pripísať na ťarchu odvolacieho súdu, ale na ťarchu Okresného súdu Nitra. Práve prvostupňový súd nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. spôsobil to, že jeho rozsudok zo dňa 26. 6. 2008 doplnený doplňujúcim rozsudkom zo dňa 26. 1. 2010 bol pre odvolací súd nepreskúmateľným. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Argumentáciu predsedu Okresného súdu Nitra v tom zmysle, že dĺžka konania bola ovplyvnená tým, že spis bol dvakrát predkladaný odvolaciemu súdu nemožno považovať za dôvodnú. Práve vyššie uvedené obdobie počas ktorého bol spis predložený odvolaciemu súdu,   je   typickým   príkladom   prieťahov   v   konaní   spôsobených   nedôsledným   postupom Okresného súdu Nitra v tomto konaní. (...)

Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania v čase podania sťažnosti na ústavný súd je zrejmé, že súd v konaní nepostupoval tak, aby vec vybavil v primeranej lehote a konal bez zbytočných prieťahov. Nie je teda možné očakávať od sťažovateľa, aby v konaní, ktoré trvá tak neprimerane dlho, dával okresnému súdu časový priestor niekoľkých mesiacov, aby ten napravil protiprávny stav a začal po viac ako 7 rokoch a 7 mesiacoch vo veci konať bez prieťahov. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že o prerokovaní veci v primeranej lehote po takmer 8 rokoch už hovoriť nemožno. (...)

Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne ani skutkovo zložitá. Určité komplikácie a spomalenie postupu konania možno priradiť okolnosti, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie. Ani táto skutočnosť však nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku predmetného konania.

(...)   ústavný   súd   môže   priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie, no z týchto ustanovení nevyplýva skutočnosť, že ústavný súd sa pri priznaní finančného, zadosťučinenia musí pridržiavať sumy, v akej sa ho sťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu domáha.

Výška finančného zadosťučinenia, ktorú sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil ako odškodné   a   ktorú   požaduje   je   vzhľadom   na   dĺžku   konania,   ktoré   trvá   už   7   rokov   a   7 mesiacov, a tiež vzhľadom na zaužívanú prax ústavného súdu pri priznávaní finančných zadosťučinení, neprimerane nízka.

Keďže v čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a v ust. § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. je uvedená skutočnosť, že ústavný súd môže priznať primerané finančné zadosťučinenie, no nie je v týchto ustanoveniach výslovne uvedené, že ústavný súd pri priznaní finančného zadosťučinenia   musí   vychádzať   zo   sumy,   akú   si   sťažovatelia   uplatňujú   v   sťažnosti, domnievam sa, že ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej môže, aj s prihliadnutím na to, že sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť sám, a teda bez toho, aby bol zastúpený právnym zástupcom   a   vzhľadom   na   prax   ústavného   súdu,   priznať   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vyššie, akého sa sťažovateľ vo svojej sťažnosti domáha.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ považuje za primerané, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 3000 €.

Takto postupoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 167/2011. (...)

Po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote ako na začiatku   konania.   V   súvislosti   s   vyššie   uvedenými   argumentmi,   z   ktorých   vyplýva zodpovednosť okresného súdu za neprimeranú dĺžku konania a zbytočné prieťahy v ňom, považuje   sťažovateľ   svoju   sťažnosť,   ako   aj   výšku   finančného   zadosťučinenia, za odôvodnenú. (...)

Ako ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa týmto zároveň žiadam, aby ústavný súd   rozhodol   o   priznaní   mi   odmeny   za   zastupovanie   spolu   vo   výške   318,84   €   a   o   jej poukázanie na účet(...).»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 180/04:

Dňa   16.   júla   2004   podal   sťažovateľ   na   okresnom   súde   žalobu   o   navrátenie neoprávnene fakturovanej čiastky vo výške 1 041,04 Sk proti O. N. (ďalej len,,odporca“). Dňa 26. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie zo 16. júla 2004 doplnil, pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Dňa 14. septembra 2004 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.Dňa 29. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby opätovne doplnil svoje podanie.

Dňa 8. októbra 2004 sťažovateľ doplnil žalobný návrh. Dňa 13. októbra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok. Dňa 20. októbra 2004 bol zaplatený súdny poplatok. Dňa 15. decembra 2004 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz. Dňa 24. januára 2005 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu. Dňa   23.   marca   2005   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 3. máj 2005.

Dňa 3. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito s tým, že do konania bude pribratý znalec.

Dňa 20. júna 2005 okresný súd ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo-stavebná konštrukcia, Ing. J. G., a sťažovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 26. júla 2005 bol zložený preddavok na trovy znalca. Dňa 3. októbra 2005 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Dňa   12.   októbra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa   25.   októbra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu k znaleckému posudku.

Dňa   24.   novembra   2005   sa   účastníci   nedostavili   na   pojednávanie,   preto   ho   súd odročil na 19. január 2006.

Dňa 19. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. marec 2006 s tým, že bude opätovne predvolaný znalec.

Dňa 9. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. marec 2006. Dňa 15. marca 2006 bol súdu doručený návrh odporcu na doplnenie dokazovania. Dňa   21.   marca   2006   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec na doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 28. marca 2006 okresný súd uznesením ustanovil znalca na doplnenie ním už vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 22. mája 2006 okresný súd vyzval znalca, aby si prevzal spis. Dňa 24. júla 2006 okresný súd opätovne vyzval znalca, aby sa dostavil na súd. Dňa 21. augusta 2006 sa znalec dostavil na okresný súd. Dňa   4.   októbra   2006   súd   vyzval   znalca   na   zaslanie   vypracovaného   znaleckého posudku.

Dňa 31. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Dňa   2.   novembra   2006   okresný   súd   zaslal   vypracovaný   znalecký   posudok účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 8. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 13. novembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného. Dňa   27.   novembra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu k znaleckému posudku.

Dňa 13. decembra 2006 okresný súd uznesením ustanovil T., n. o., B., ako znaleckú organizáciu   a odporcovi   uložil,   aby   zložil   preddavok   na   trovy   spojené   s   podaním znaleckého posudku.

Dňa 19. januára 2007 bol odporcom zložený preddavok na trovy. Dňa   24.   januára   2007   znalecká   organizácia   požiadala   o   zaslanie   spisu   na   účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 25. januára 2007 okresný súd zaslal spis znaleckej organizácii. Dňa   28.   marca   2007   okresný   súd   vyzval   znaleckú   organizáciu,   aby   predložila vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 24. mája 2007 znalecká organizácia požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   8.   augusta   2007   požiadal   okresný   súd   znaleckú   organizáciu   o   predloženie vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 13. septembra 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok. Dňa   24.   septembra   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k vypracovanému znaleckému posudku.

Dňa 17. októbra 2007 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného. Dňa   25.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   odročil na 29. november 2007.

Dňa   29.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   odročil na neurčito pre účely ďalšieho znaleckého dokazovania.

Dňa   5.   decembra   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k ďalšiemu navrhovanému vykonaniu znaleckého dokazovania.

Dňa 18. decembra 2007 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad hodnoty   stavebných   prác   –   Ing.   M.   H.   a   odporcovi   uložil   zaplatiť   preddavok   na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 8. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Ing. M. H., že pre dané odvetvie – odhad hodnoty stavebných prác – nemá oprávnenie.

Dňa 20. februára 2008 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo – odhad hodnoty stavebných prác – Ing. P. M. na vypracovanie znaleckého posudku a odporcovi uložil zložiť preddavok na trovy spojené s dokazovaním.

Dňa 1. apríla 2008 okresný súd vyzval Ing. P. M., aby sa dostavil na okresný súd prevziať spis.

Dňa 15. mája 2008 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Dňa   16.   mája   2008   okresný   súd   zaslal   účastníkom   konania   znalecký   posudok na vyjadrenie sa.

Dňa   23.   mája   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 29. mája 2008 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. jún 2008. Dňa 26. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. jún 2008. Dňa 30. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 675,62 Sk s 10 % úrokom z omeškania, ako aj náhradu trov konania, vo zvyšku okresný súd návrh zamietol. Dňa 18. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa   22.   septembra   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za podanie odvolania a v ten istý deň požiadal účastníkov konania o oznámenie, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 24. septembra 2008 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 30. júna 2008 a zároveň zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania.

Dňa 29. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 29. septembra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie odvolania. Dňa 8. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 22. októbra 2008 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie podané odporcom, aby sa k nemu vyjadril.

Dňa   29.   októbra   2008   bolo   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľa   k odvolaniu podaného odporcom.

Dňa   19.   decembra   2008   okresný   súd   predložil   spis   s   opravným   prostriedkom Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Dňa   24.   novembra   2009   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený, keďže okresný súd neuviedol výšku trov konania, ktorú je podľa   rozsudku odporca povinný zaplatiť sťažovateľovi, a nerozhodol ani o trovách štátu.

Dňa 1. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. január 2010. Dňa 3. decembra 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok svojho rozsudku z 30. júna 2008.

Dňa   26.   januára   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Dňa 26. januára 2010 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 526,46 €.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom krajskému súdu. Dňa   28.   februára   2011   krajský   súd   uznesením   zrušil   rozsudok   okresného   súdu z 30. júna   2008   v   spojení   s   opravným   uznesením   z   3.   decembra   2009   a   v   spojení s dopĺňacím rozsudkom z 26. januára 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. mája 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2011. Dňa   28.   júna   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   odročil na 6. september 2011.

Dňa 6. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na 27. september 2011. Dňa   27.   septembra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený rozsudok,   ktorým   súd   uložil   odporcovi   povinnosť   zaplatiť sťažovateľovi   sumu   22,42   € s 10 % úrokom z omeškania.

Dňa 30. septembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa   18.   októbra   2011   okresný   súd   rozhodol   o   priznaní   znalečného   znaleckej organizácii.

Dňa   15.   novembra   2011   znalecká   organizácia   podala   odvolanie   proti   uzneseniu o priznaní znalečného.

Dňa 16. novembra 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania odvolanie znaleckej organizácie, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 23. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 15.   decembra   2011   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   s   opravným prostriedkom.

Dňa 28. decembra 2011 krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu   z   18.   októbra   2011,   ktorým   rozhodol   o   priznanej   výške   znalečného   znaleckej organizácii a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu. Dňa 6. februára 2012 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom, ktorý podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu.

Dňa   29.   februára   2012   krajský   súd   odmietol   odvolanie   sťažovateľa   vo   vzťahu k výroku, ktorým okresný súd zvyšok návrhu zamietol, a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdil.

Dňa 28. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu.Dňa   27.   apríla   2012   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   priznaní   znalečného znaleckej organizácii.

Dňa   28.   júna   2012   okresný   súd   uznesením   uložil   odporcovi   povinnosť   zaplatiť sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   vo   výške   66,39   €   a   zaplatiť   trovy   štátu   vo   výške 688,34 €.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 180/04 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s nutnosťou znaleckého dokazovania. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže   pripísať   iba   na   vrub   faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci.   Napokon   ani predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   trvanie   tohto   konania   7,5   roka,   pričom   o trovách konania ešte nie je ani právoplatne rozhodnuté,   je už samo osebe   celkom   jednoznačne neprimerané. Ústavnému súdu pritom neušlo pozornosti, že v dôsledku odvolaní účastníkov konania bol spis   na krajskom súde   asi 2 roky, za toto   obdobie však spravidla   nemôže zodpovedať okresný súd. V danom prípade však minimálne obdobie od 19. decembra 2008 do 28. novembra 2009 (jedenásť mesiacov) treba pričítať aj z uvedeného obdobia na vrub okresnému   súdu,   pretože   toto   obdobie   uplynulo   neefektívne   v dôsledku   predčasného predloženia spisu krajskému súdu. Okrem toho znalec ustanovený 28. marca 2006 (ktorý súdny spis prevzal, čo i len bez hrozby poriadkovej pokuty zo strany súdu, až po piatich mesiacoch), ako aj znalecká organizácia ustanovená 13. decembra 2006, ktorá znaleckú úlohu splnila až po siedmich mesiacoch (bez toho, aby súd využil prostriedky nápravy, ktoré   mal   k dispozícii   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku),   tak   spolu   zapríčinili minimálne šesťmesačnú nečinnosť súdu. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné). Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je v kontexte 7,5 rokov trvania napadnutého konania ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne poldruha roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu   súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 27. septembra 2011 bolo vo veci samej na okresnom súde rozsudkom   rozhodnuté,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci   rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať finančné zadosťučinenie „vyššie, akého sa sťažovateľ“ vo svojej sťažnosti domáhal, teda vyššie, ako 300 €, pretože „po takmer 7 rokoch a 7 mesiacoch je sťažovateľ v rovnakej právnej neistote ako na začiatku konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci (sťažovateľ sa súdil „o 1041,04 Sk“) považuje za primerané vo výške 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál v sume 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho   zastúpenia   pre   sťažovateľa   predstavujú   sumu   265,70   €   v zmysle   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 51,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 318,84 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012