znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 552/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   A.   B.,   Ľ.,   F.   N.,   S.,   C.   P.,   B., spoločnosti R., s. r. o., F. S., H., Z. S., B., L. S., B., C. V., S., Ľ. V., S.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 184/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2011 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   184/2004   (ďalej   len „napadnuté konanie“).

Z podania sťažovateľov najmä vyplýva «Sťažovatelia... podali k OS Bratislava III dňa 14. 12. 2004 v pozícii navrhovateľov (a v procesnom spoločenstve) návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči presne špecifikovaným majetkovým hodnotám svojich dvoch dlžníkov. Dňa 21. 12. 2004 navrhovatelia svoje podanie argumentačne doplnili. O návrhu súd v zákonnej lehote (podľa § 75 ods. 4 OSP) nerozhodol.

Dňa   21.   01.   2005   navrhovatelia   súdu   predložili   úpravu   petitu   a   svoje   podanie argumentačne doplnili ďalším listom z 24. 01. 2005.

Až dňa 16. 02. 2005 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľov doručené zamietavé uznesenie OS Ba III č. 27 Cb 184/2004 z 27. 01. 2005. Voči tomu podali navrhovatelia dňa 24. 02. 2005 odvolanie s poukazom na už vtedy v tlači a na internete dostupné informácie o nekorektných   postupoch   dlžníkov   (osobitne   a.   s.   S.).   Žalobcovia   upozornili   aj   na relevantnú   judikatúru.   Dňa   09.   03.   2005   navrhovatelia   svoje   odvolanie   argumentačne doplnili. Ďalší procesný postup v danej veci navrhovatelia urgovali listom, adresovaným Krajskému   súdu   v   Bratislave   (z   10.   6.   2005).   Reakciou   bolo   vrátenie   originálu   tejto písomnosti s poznámkou vedúcej spisovej kancelárie KS Ba, že spis bol bez rozhodnutia vrátený na OS Ba III s príkazom na doplnenie, teda odstránenie procesných chýb.

Dňa 02. 10. 2006 navrhovatelia žiadali OS Ba III o informáciu k aktuálnemu stavu veci. Neprišla ani len zdvorilostná odpoveď. Spis medzitým „chodil hore-dole“ medzi OS Ba III a KS Ba. KS Ba opakovane upozorňoval OS Ba III na procesnú chybu a OS Ba III to ignoroval.

Po zmene právneho zástupcu navrhovatelia listom z 22. 09. 2009 požiadali o riadiaci zásah JUDr. R. M., vtedajšieho predsedu OS Ba III. Neprišlo k žiadnej reakcii a preto navrhovatelia   uvedenému   kompetentnému   funkcionárovi   OS   Ba   III   poslali   ďalší   list (z 18. 11. 2009). Až potom prišla odpoveď z 14. 12. 2009, úplne ignorujúca, že OS Ba III uznesením nerozhodol o prerušení konania ale cit. odvolanie žalobcov tiež nebolo riadne procesne vybavené.

Keď   KS   v   Bratislave   dvakrát   s   konečnou   platnosťou   v   merite   veci   rozhodol v prospech žalobcu R. s. r. o. a pre renitentný postoj dlžníckej a. s. L. musela firma R. s. r. o.   iniciovať   exekučné   konanie,   zistilo   sa,   že   dlžník   disponuje   veľmi   obmedzenými prostriedkami   a   „horko-ťažko“   sa   len   v jednom   prípade   podarilo   dosiahnuť   platným právom   predvídanú   vymožiteľnosť   práva.   Podobný   problém   mal   aj   C.   P.   (jeden   zo sťažovateľov) so svojim nárokom, opierajúcim sa o právoplatný a vykonateľný rozsudok OS Ba III č. 22 Cb 35/2005 z 18. 04. 2006, keď po značných peripetiách mohol v r. 2011 iniciovať exekúciu.

... Je teda faktom, že :

-   voči uzneseniu OS Ba III č. 27 Cb 184/2004 z 27. 01. 2005 podali žalobcovia odvolanie   dňa   25.   02.   2005,   lebo   nesúhlasili   s   nenariadením   predbežného   opatrenia. O tomto odvolaní nie je dodnes rozhodnuté.

- Pred šiestimi rokmi (sic!) vznikla zákonná procesná prekážka - voči jednému zo žalovaných: a. s. S. bol uznesením KS Ba č. 3 K 223/2004 dňa 22. 03. 2005 vyhlásený konkurz. K tomu OS Ba III mal zákonnú povinnosť reagovať vydaním uznesenia o prerušení konania. Tvrdíme, že tento procesný krok je triviálny a v činnosti súdov, samozrejme aj v činnosti OS Ba III rutinný.

OS Ba III takto - ex offo - prerušil konanie vo všetkých našich desiatich sporoch o zaplatenie dlhu....

- Na popísanú skutočnosť KS Ba opakovane podriadený OS Ba III upozorňoval. K náprave ale dodnes neprišlo....

- Podľa nám dostupných informácií nikdy OS Ba III nevydal uznesenie o prerušení konania (pre zákonnú prekážku vyhláseného konkurzu voči a. s. S.), teda opísaná procesne chybná a neefektívna činnosť Okresného súdu Bratislava III zapríčinila právnu neistotu na strane účastníkov tangovaného súdneho konania. Konanie nie je prerušené, no odvolanie žalobcov   voči   uzneseniu   OS   Ba   III   č.   27   Cb   184/2004   z 27. 01. 2005   nebolo   riadne postúpené na nadriadený súd.

Sťažovatelia upustili od zasielania ďalších sťažností do rúk vedenia OS Ba III, lebo ich úsilie sa ukázalo ako bezvýsledné a aktuálne sťažovateľmi zaznamenaná zmena tiež nedáva sťažovateľom garanciu efektívnej sťažnosti (podľa noriem zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch)....

Sťažovatelia   (kvalifikovane   predpísaným   spôsobom   zastúpení)   sú   si   vedomí,   že náležitosťou ústavnej sťažnosti je aj skutková a právna konkretizácia potrebná na prijatie veci na ďalšie konanie. Tá musí byť povinne uvedená v rozsahu, v akom by sa ústavná sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 ZoÚS) - II. ÚS 117/2005. Preto v... tejto ústavnej   sťažnosti   pravdivo   opísali   existujúcu   situáciu.   Pravdivosť   ich   tvrdení   je verifikovateľná obsahom súdneho spisu, vedeného na OS Ba III pod. č. 27 Cb 184/2004.... Nakoľko sa nazdávame, že uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov, podávame túto ústavnú sťažnosť proti   porušovaniu   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky.   Právne   rušivý   stav   v   neprospech   žalobcov   (sťažovateľov   v   danom   kontexte ústavnej sťažnosti), vyplýva z toho, že prvostupňový súd nepostupuje v zhode s platným právom, čím porušuje základné práva a slobody sťažovateľov. Nutnosť podania ústavnej sťažnosti v legitímnom záujme sťažovateľov odôvodňuje bezvýchodiskovosť situácie, ktorej vážnosť vnímajú sťažovatelia mimoriadne citlivo predovšetkým z dôvodu zlyhania súdneho orgánu ochrany práva, ktorý šesť rokov nekonal....

Postupom   porušovateľa   (OS   Bratislava   III)   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného   opatrenia,   svojou   protrahovanou   nečinnosťou   spôsobuje   sťažovateľom extrémne veľké ťažkosti. Predmetná vec zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklá; „technológia“ preukazovania situácie a rozhodovania o predbežných opatreniach je súdom dostatočne známa a po dlhých desaťročiach až rutinná.   Pokiaľ ide o postup okresného   súdu   v   napádanom   konaní,   poukazujeme   aj   na   §   6   Občianskeho   súdneho poriadku...,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ďalej poukazujeme na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na horeuvedené fakty sme porušovateľa   opakovane   upozornili.   Naša   snaha   sa   ale   nestretla   s   adekvátnou   reálnou odozvou vedenia OS Bratislava III.

Pre   výraznú   intenzitu   zásahu   do   práv   sťažovateľov   -   dodnes   nieje   o   ich   návrhu rozhodnuté,   pričom   sa   výrazne   zmenili   majetkové   pomery   na   strane   žalovaného   a   ku dnešnému dňu ten už dosiahol skoro 70 % zadĺženosti v porovnaní so svojim imaním, žiadajú sťažovatelia, aby im bolo spoločne a nerozdielne priznané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €....

Z vyššie popísaného postupu prvostupňového súdu (OS Ba III) vyplýva, že on ako porušovateľ   svojím   postupom   porušil   právo   sťažovateľov   priznané   Ústavou   Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že porušovateľ svojim postupom dlhodobo a sústavne porušuje právo sťažovateľov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, žiadame Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového stavu vyhovel sťažnosti a vydal tento nález

1) Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 184/2004 poruši1 právo   sťažovateľov...,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2) Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp.zn.: 27 Cb 184/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom desaťtisíc Eur), ktoré Okresný súd Bratislava III povinný spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľom..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4)   Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť sťažovateľom... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F....»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   27/04,   I.   ÚS   25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľov,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 dochádza k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis II. ÚS 26/95).

Sťažovatelia neuviedli (zamlčali), že o sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 bolo ústavným súdom už rozhodnuté nálezom   sp.   zn.   III. ÚS   20/2010   z   27.   októbra   2010,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 16. novembra   2010.   V rámci   tohto   (prvého)   konania   neboli   ústavným   súdom   zistené prieťahy v konaní okresného súdu. Ústavný súd pripomína, že v čase (prvého) rozhodovania ústavného   súdu   o prieťahoch   v konaní   napadnuté   konanie   pred   okresným   súdom   bolo z dôvodu   vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu podľa § 14 ods.   1 písm. d) zákona č. 328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   a platným   v čase rozhodovania   prerušené,   pričom   na   pokračovanie   v tomto   konaní   nebol   udelený   súhlas správcu konkurznej podstaty.

Ústavný   súd   vykonal   dopyt   na   okresnom   súde,   v akom   stave   sa   nachádza   vec sťažovateľov a aké úkony boli vykonané okresným súdom vo veci od 16. novembra 2010.

Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že okresný súd od vrátenia spisu s nálezom ústavného súdu   (sp.   zn. III.   ÚS   20/2010)   po zmene návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia   z 10.   marca   2011   predložil   9.   mája   2011   vec   odvolaciemu   súdu   s opravným prostriedkom.   Odvolací   súd   rozhodol   uznesením   z 9.   júna   2011   o zastavení   návrhu   na vydanie predbežného opatrenia a vec bola vrátená 14. júna 2011 okresnému súdu. Z dôvodu podaného dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vykonal okresný súd všetky potrebné úkony   (výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   zaslanie   vyjadrení   protistrane   atď.) a predložil 23. septembra 2011 na rozhodnutie dovolaciemu (najvyššiemu) súdu.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom po vydaní nálezu ústavného súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   20/2010,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   16.   novembra   2010, do podania ústavnej sťažnosti 3. júna 2011 (t. j. necelých 7 mesiacov) nenasvedčuje tomu, že by v napadnutom konaní v rozhodnom období došlo k zbytočným prieťahom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   chronologického   prehľadu   podstatných úkonov   okresného   súdu v období   po   16.   novembri 2010,   keď   nadobudol   právoplatnosť nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 20/2010, sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že činnosť okresného súdu v zásade smerovala k odstráneniu stavu právnej neistoty   sťažovateľov   a nesignalizuje   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov   v   konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

V danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup   okresného   súdu   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011