znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 551/2011-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   decembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a. s.,   K.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2 C 89/2010-173   z 24.   novembra   2010,   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   k. 1 Co 54/2011-189   z 12. augusta   2011   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   k. 13 NcC 6/2010-21 z 24. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a.   s.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   nebyť   odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   2   C   89/2010-173 z 24. novembra 2010, uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 54/2011-189 z 12. augusta 2011 a uznesením krajského súdu č. k. 13 NcC 6/2010-21 z 24. februára 2010.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   právnickou   osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva, ktorá uzavrela s fyzickou osobou poistnú zmluvu č. 4164600009.   Súčasťou   tejto   zmluvy   sú   všeobecné   poistné   podmienky   sťažovateľky, v rámci   ktorých   sa   sťažovateľka   a   fyzická   osoba   (ďalej   len   „žalobkyňa“)   individuálne dohodli na uzavretí rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej sa dohodli, že rozhodovanie o prípadných sporoch z poistného vzťahu zveria rozhodcovskému súdu.

Počas   trvania   poistného   vzťahu   vznikol   medzi   sťažovateľkou   a   žalobkyňou   spor týkajúci   sa   poistného   vzťahu,   o   ktorom   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   v   konaní   pred Arbitrážnym súdom Košice (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. 1 C 15/2009 z 29. júla 2009, ktorým rozhodcovský súd určil právne vzťahy medzi sťažovateľkou a žalobkyňou. Následne žalobkyňa podala okresnému súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z 29.   júla   2009.   Okresný   súd   z   dôvodu   nepríslušnosti   postúpil   vec   na   rozhodnutie Okresnému súdu Košice I, ktorý s postúpením veci nesúhlasil a vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu. Tento uznesením č. k. 13 NcC 6/2010-21 z 24. februára 2010 rozhodol tak, že na konanie je príslušný okresný súd.

Podľa   sťažovateľky   jej   právny   zástupca   nebol   zo   strany   krajského   súdu upovedomený,   že   bolo   rozhodnuté   o   miestnej   príslušnosti   a   nebolo   mu   doručené   ani uznesenie krajského súdu. O miestnej príslušnosti sa právny zástupca sťažovateľky mal dozvedieť až 8. júla 2010, keď mu bolo doručené doplnenie žalobného návrhu žalobkyne. Proti   predmetnému   uzneseniu   podala   sťažovateľka   8.   júla   2010   námietku   miestnej príslušnosti   okresného   súdu,   o   ktorej   okresný   súd   uznesením   č.   k.   2   C   89/2010-173 z 24. novembra   2010   rozhodol   tak,   že   námietke   nevyhovuje.   Sťažovateľka   proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 1 Co 54/2011-189 z 12. augusta 2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.Podľa   sťažovateľky   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   a   krajského   súdu došlo k porušeniu ňou označených práv.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a porušenie   čl.   2   ods.   2   ústavy   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   2   C   89/2010-173 z 24. novembra 2010, uznesením krajského súdu č. k. 1 Co 54/2011-189 z 12. augusta 2011 a uznesením krajského súdu sp. zn. 13 NcC 6/2010 z 24. februára 2010, zrušil napadnuté uznesenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základných   práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením   okresného   súdu   č.   k.   2   C   89/2010-173   z   24.   novembra   2010,   uznesením krajského súdu č. k. 1 Co 54/2011-189 z 12. augusta 2011 a uznesením krajského súdu sp. zn. 13 NcC 6/2010 z 24. februára 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 2 C 89/2010-173   z   24.   novembra   2010   bolo   sťažovateľke   podľa   jej   záznamu   na predmetnom   uznesení   doručené   1.   decembra   2010,   uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 1 Co 54/2011-189 z 12. augusta 2011 taktiež podľa jej záznamu na tomto uznesení bolo doručené   21. septembra   2011   a   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   13   NcC   6/2010-21 z 24. februára 2010 jej bolo doručené 29. júla 2010. Sťažnosť na porušenie označených práv   sťažovateľky   predmetnými   uzneseniami   bola   podaná   na   poštovú   prepravu 28. novembra 2011 a ústavnému súdu bola doručená 30. novembra 2011.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   od   1.   decembra   2010,   keď   sťažovateľkou   napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 2 C 89/2010-173 z 24. novembra 2010 jej bolo doručené, od 21.   septembra   2011,   keď   sťažovateľkou   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 1 Co 54/2011-189   z   12.   augusta   2011   jej   bolo   doručené,   a   od   29.   júla   2010,   keď sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 13 NcC 6/2010-21 z 24. februára 2010 jej bolo doručené, do dňa podania sťažnosti na poštovú prepravu (28. novembra 2011) sťažovateľke uplynula lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011