znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 550/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Štefanom   Kseňákom, Advokátska   kancelária,   Park   Angelinum   4,   Košice,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 52/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 52/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:«I. Účastníci konania Sťažovateľ je fyzickou osobou, ktorá je účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/52/2008.

Konanie vedené na Okresnom súde Piešťany (ďalej aj ako „porušovateľ“) pod sp. zn. 5C/52/2008 sa začalo podaním návrhu na začatie konania na Okresný súd Trnava v apríli 2007. Sťažovateľ je v konaní na všeobecnom súde v procesnom postavení navrhovateľa. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 11.04.2007.

Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o právnej veci vedenej pod sp. zn. 5C/52/2008.

Predmetná právna vec nie je do dnešného dňa právoplatne ukončená. II. Vymedzenie veci II.A/

1. Konanie vedené u porušovateľa sa začalo podaním návrhu 11.04.2007.

2.   Sťažovateľ   v   procesnom   postavení   navrhovateľa   žaloval   odporcu   -   správcu konkurznej   podstaty   obchodnej   spoločnosti   TESLA   Piešťany   v   právnej   forme   akciová spoločnosť, na majetok ktorej bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.07.1996

- sp. zn. 3K 32/93 vyhlásený konkurz.

3. Sťažovateľ (navrhovateľ) žaloval odporcu o nahradenie prejavu vôle, ktorý sa týkal prevodu   spoluvlastníckeho   podielu   na   priľahlom   pozemku   k   pozemku,   na   ktorom   sa nachádzal bytový dom, v ktorom vlastnil byt navrhovateľ (sťažovateľ).

4. Nakoľko v tom čase prebiehal aj spor o určenie neexistencie vlastníctva (pod sp. zn.   12C   88/02)   k   predmetnému   pozemku,   navrhovateľ   navrhol,   aby   toto   konanie o nahradenie prejavu vôle bolo prerušené do ukončenia konania vedeného pod sp. zn. 12C 88/02, pretože sú tu dôvody podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.

5.   Porušovateľ   vo   veci   nekonal,   navrhovateľovi   ani   nevyrubil   súdny   poplatok, nerozhodol ani o jeho návrhu na prerušenie konania.

6. V novembri 2013 zaslal porušovateľ sťažovateľovi (teda žalobcovi) výzvu, či trvá na podanej žalobe.

7.   V   decembri   2013   zaslal   porušovateľ   výzvu   uvedenú   v   predchádzajúcom   bode právnemu zástupcovi sťažovateľa (teda žalobcu).

8. Na výzvu porušovateľa odpovedal v januári 2014 právny zástupca sťažovateľa, že potrebuje vec prekonzultovať so žalobcom (teda so svojim klientom) a požiadal o predĺženie lehoty o 10 dní. Nakoľko žalobca svoj postoj nezmenil a nerozhodol sa vykonať späťvzatie, ďalej sa žalobca k veci nevyjadroval.

9. Dňa 29.05.2014 vyzval porušovateľ sťažovateľa pod hrozbou poriadkovej pokuty do výšky 820 EUR, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či trvá na podanom návrhu.

10. Žalobca odpovedal porušovateľovi, že navrhovateľ nevykonal do dnešného dňa späťvzatie návrhu, z čoho vyplýva, že na podanej žalobe trvá.

II. B/

11. Sťažovateľ nadobudol byt v bytovom dome a podľa zákona mu mal byť spolu s bytom prevedený aj podiel na priľahlom pozemku. Pôvodným vlastníkom pozemku bola obchodná spoločnosť TESLA Piešťany a.s.

12. Sťažovateľ zažaloval o nahradenie prejavu vôle spoločnosť TESLA Piešťany a.s., zastúpenej správcom konkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛, a to v roku 2006. Podľa názoru súdu však žalovaný mal byť správca konkurznej podstaty a nie priamo úpadca, a preto žalobu zamietol.

13.   Názor   prvostupňového   súdu   a   aj   odvolacieho   súdu   navrhovateľ   samozrejme rešpektoval. To, že mal odlišný názor, teda že odporcom má byť úpadca, a nie priamo správca konkurznej podstaty úpadcu, je bezpredmetné, lebo rozhodujúci je pochopiteľne názor toho, kto vo veci autoritatívne rozhoduje, teda názor orgánu súdneho typu. Účastník konania sa názoru prezentovanému v rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9C/12/2006-99 zo dňa 28.02.2007 prispôsobil a podal novú žalobu, ktorá je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 5C/52/2008 na Okresnom súde Piešťany.

14. V roku 2010 došlo k zániku spoločnosti TESLA Piešťany a.s. (...) III. Sťažnosť orgánu riadenia a správy súdu

16. Z komunikácie medzi sťažovateľom a porušovateľom jednoznačne vyplýva, že porušovateľ si musí byť vedomý toho, že sťažovateľ na podanej žalobe trvá. Nejedná sa o prípad, kedy by nekonanie bolo dôsledkom „opomenutia“, a tak sťažnosť orgánu riadenia a správy súdu by pomohla toto opomenutie odstrániť.

17. Navyše v tomto prípade - čo argumentačne podporí sťažovateľ v čl. IV. tejto sťažnosti, v tomto prípade sa nejedná len o prieťah v súdnom konaní, ale aj o odopretie spravodlivosti.

18. Tento prípad preto nie je taký, že by samotná sťažnosť orgánu riadenia a správy súdu mohla závadný stav a jeho následok odstrániť.

19. V súvislosti so sťažnosťou orgánu riadenia a správy súdu sťažovateľ poukazuje aj na právne názory na túto problematiku, ktoré sa premietli aj do odbornej literatúry (napr. Stručné   zamyslenie   nad   prieťahom   v   súdnom   konaní   a   účinnou   ochranou   pred   ním. Aktuálne   otázky   práva   v   postmodernej   spoločnosti,   zborník   z   medzinárodnej   vedeckej konferencie Košice 2006, ISBN 80-7097-640-3, str. 188 - 192). Taktiež sťažovateľ poukazuje aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike)

IV. Porušené práva

20. V prípade, ak by porušovateľ, resp. predtým Okresný súd Trnava, bol poslal aspoň odporcovi žalobu na vyjadrenie, odporca by bol evidoval túto sporovú vec a konkurz by pred ukončením tejto veci sp. zn. 5C/52/2008 zrejme nemohol byť ukončený a v tom prípade by nebolo došlo k zániku odporcu výmazom z obchodného registra.

21.   V   prípade,   ak   by   súd   bol   aspoň   vydal   uznesenie   o   prerušení   konania   do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/88/02, bolo by pre navrhovateľa   jednoduchšie   preukázať   naliehavý   právny   záujem   v   konaní   o   určenie neexistencie vlastníckeho práva.

22. Súd tam, kde bol žalovaný priamo úpadca, a teda podľa názoru súdu bol dôvod žalobu zamietnuť, konal efektívne.

23. Súd tam, kde bol žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu, nekonal vôbec.

24. TESLA Piešťany a.s. zanikla výmazom z obchodného registra 22.04.2010, teda po viac ako troch rokoch od začatia konania.

25. Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn. 5C/52/2008 došlo k nielen objektívnemu prieťahu v súdnom konaní, ale aj k subjektívnym prieťahom v súdnom konaní, vo veci sa nekonalo prakticky vôbec.

26. V predmetnom konaní došlo k celkovej neprimeranej dĺžke súdneho konania prebiehajúceho už viac ako 7 rokov. Preto sťažovateľ poukazuje ako na porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), tak aj na porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy.

27. Sťažovateľ však poukazuje aj na porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy a tiež aj čl. 6 Dohovoru, lebo ak už vo veci nie je možné konať, sťažovateľovi sa uprelo právo konať pred súdom, a tak sa mu odoprela spravodlivosť.

Sťažovateľ   žiada   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že je v takom postavení, že samotný porušovateľ sa ho začína dotazovať (opakovane a pod hrozbou poriadkovej pokuty), či trvá na podanej žalobe.

Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote. Sťažovateľ nevie ani len predpokladať čas, kedy sa ukončí právna vec, v ktorej je účastníkom konania. Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv. Sťažovateľ je navyše zneisťovaný dotazmi súdu, či trvá na podanej žalobe, lebo to v ňom vzbudzuje obavu, že súd dospel k názoru, že vo veci ďalej nemôže konať. Sťažovateľ pred viac ako mesiacom a pol porušovateľovi oznámil, že na podanej žalobe trvá. Odvtedy sa neudialo nič. Neistota sťažovateľa sa preto zvyšuje.

V. Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky Právomoc   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   je   daná   tým,   že   postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ako aj práva vyplývajúceho z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o ochrane porušených práv sťažovateľa nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   žiada   nahradiť   aj   trovy   konania   pozostávajúce   z   nákladov   právneho zastúpenia advokátom, zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ktorej je advokát platcom. Sťažovateľ v tejto veci žiada anonymizáciu údajov publikovaných v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Poukazujúc   na vyššie   uvedené skutočnosti   sťažovateľ navrhuje,   aby   Ústavný súd Slovenskej republiky vydal uznesenie:

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/52/2008, prijíma na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol nálezom:

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/52/2008 bolo porušené.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/52/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/52/2008 bolo porušené.

4. ⬛⬛⬛⬛ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 EUR (slovom osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Štefana Kseňáka, so sídlom Park Angelinum 4, 040 01 Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu alebo rozhodnutím štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 52/08 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom zbytočné prieťahy v napadnutom konaní „vyústili“ do porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie   ktorého   má   sťažovateľ   právo   podľa   § 62   zákona   č. 335/1991   Zb.   o súdoch a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch   a sudcoch“),   t.   j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona   o súdoch   a sudcoch   sa   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým prináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nespoliehať sa na ochranársku ruku paternalistického   štátu   (porov.   nález   Ústavného   súdu   Českej   republiky   sp.   zn. IV.ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV.   ÚS 57/2011, IV. ÚS 349/2011).

Okrem   uvedeného   v súvislosti   s namietaným   porušením   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru   ústavný   súd poukazuje na to,   že   vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu (II. ÚS 26/95). Zo samotnej sťažnosti tiež vyplýva, že právnická osoba, proti ktorej smeruje žalobný návrh sťažovateľa pred okresným súdom, už zanikla („v roku 2010 došlo k zániku spoločnosti TESLA Piešťany a. s.“)  podľa zistenia ústavného súdu bez právneho nástupcu. Dôsledkom   zániku   žalovanej   spoločnosti   je,   že   tu   podľa   §   107   Občianskeho   súdneho poriadku nastali prekážky postupu konania, totiž v prípade napadnutého konania pripadá do úvahy   iba   ex   offo   zastavenie   konania.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   už aj   sťažovateľ nadobudol právnu istotu, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-3K 32/93-592 z 27. februára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2009 (pozri obchodný register),   do   úvahy   pripadá   iba   zastavenie   napadnutého   konania.   Pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   už   aj   z uvedeného   dôvodu   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   bolo   treba   sťažnosť   sťažovateľa   vo   vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pokiaľ ide o základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj keď   na   jednej   strane   možno   mať   objektívne pochybnosti o bezprieťahovom postupe okresného súdu v napadnutom konaní, na druhej strane je však nepochybné, že sťažovateľ v danej veci nevyužil účinné prostriedky nápravy, hoci tak mohol a mal urobiť vo vzťahu k uvedeným právam, a keďže tak neučinil, chýba tu príčinná   súvislosť   medzi   porušením   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru   a medzi   porušením   základného   práva sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy.   Inak   povedané,   súčasťou rozhodovacej   činnosti ústavného súdu je   aj právny   názor,   že „zjavná neopodstatnenosť sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“ (napr. III. ÚS 203/02, III. ÚS 84/03).   V danom   prípade   je   sťažnosť   podľa   názoru   ústavného   súdu   zjavne neopodstatnená,   pretože   medzi   skutkovou   stránkou   veci   spočívajúcou   v nečinnosti okresného súdu, túto skutočnosť ústavný súd kvôli procesnej pasivite sťažovateľa nemohol konštatovať,   a namietaným   porušením   základného   práva podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala prijatie záveru o jeho porušení (m. m. IV. ÚS 242/07).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015