znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 550/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 577/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 688/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 167/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 594/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 668/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 363/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 536/2012 a jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er 536/2012   a   jeho uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Er 669/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er 592/2012   a   jeho uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Er 577/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er 667/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 Er 313/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 Er 593/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 Er 685/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 Er 227/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er 594/2012   a   jeho uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Er 592/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Er 593/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 Er 324/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Er 535/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Er 591/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er 669/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 Er 670/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 Er 595/2012   a   jeho uznesením   z 2. októbra   2012   a   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Er 593/2012   a   jeho uznesením z 2. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16301/2012 až sp. zn. Rvp 16326/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16301/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra 2012   doručené   sťažnosti   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia čl.   12 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“), základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 577/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 688/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 167/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 594/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 668/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 363/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.   6 Er 536/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Er 536/2012   a   jeho   uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Er 669/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Er 592/2012   a   jeho   uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 577/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Er 667/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Er 313/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Er 593/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Er 685/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Er 227/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Er 594/2012   a   jeho   uznesením   z 1. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 592/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Er 593/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Er 324/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Er 535/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 591/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Er 669/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Er 670/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Er 595/2012   a   jeho   uznesením   z 2. októbra   2012   a   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 593/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“ alebo „uznesenia“).

2.   Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   napadnutými   uzneseniami   okresný   súd   podľa tvrdenia sťažovateľky ex offo vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej aj,,súdny exekútor“) z vykonávania predmetných exekúcií, kde oprávnenou bola sťažovateľka,   a   to   z   dôvodu,   že   JUDr.   K.   bol   pred   vymenovaním   do funkcie   súdneho exekútora   zamestnancom   sťažovateľky   ako   účastníčky   exekučného   konania   (v pozícii oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

3. Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza,   že   napadnutým   postupom   a napadnutými uzneseniami boli porušené jej už identifikované práva predovšetkým z toho dôvodu, že okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby (i) upovedomil sťažovateľku o náleze ústavného súdu   č.   k.   III.   ÚS   322/2010-37,   (ii) vykonal   dokazovanie   v   otázke   zaujatosti   súdneho exekútora   JUDr.   K.,   (iii) existovali   racionálne   pochybnosti   o   legitimite   alebo   legalite postupu   povereného   exekútora,   (iv)   existovali   obavy   sťažovateľky   alebo   povinného o legálny   priebeh   exekúcie,   (v)   bola   podaná   námietka   zaujatosti   od   účastníka   konania smerujúca proti JUDr. K., a (vi) bez toho, aby umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k otázke zaujatosti exekútora, pričom dané „veľmi výraznou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie“ sťažovateľky.

4. Sťažovateľka   predovšetkým   tvrdí   (okrem   iného),   že   tak   bol   narušený   princíp rovnosti zbraní, rovnosti účastníkov konania, právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne   konanie,   keďže   sa   nerozhodlo   podľa   relevantnej   právnej   normy,   rozhodnutie   je nekonzistentné a súd neodôvodňuje zmenu svojho stanoviska   a právny názor ústavného súdu,   ktorý   sa   stal   podkladom   rozhodnutia   okresného   súdu,   je   neudržateľný   a sám podkladom   rozhodnutia   nemôže   byť.   Zároveň   je   podľa   sťažovateľky   právna   úprava exekučného konania v Slovenskej republike založená na princípe voľného výberu osoby exekútora,   preto   exekučný   súd   nemôže   skúmať zaujatosť exekútora   voči   oprávnenému. V prípadoch, keď sťažovateľka žiadala o zmenu súdneho exekútora na JUDr. K. a okresný súd zamietol jej návrh a zároveň JUDr. K. vylúčil z výkonu exekúcií, sťažovateľka namieta, že   súd nemohol   druhé   z   týchto   rozhodnutí   vydať,   keďže   z výkonu   exekúcie   je   možné vylúčiť len exekútora, ktorý je jej výkonom poverený, pričom však v tomto prípade bol návrh   na poverenie výkonom   exekúcie   JUDr.   K.   zamietnutý. Takýmto postupom   došlo podľa názoru sťažovateľky aj k porušeniu jej majetkových práv a k porušeniu ústavného princípu   zákazu   diskriminácie,   keďže   sťažovateľka   sa   dostala   ako   oprávnená   do nevýhodného/nevýhodnejšieho postavenia.

5.   Sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   sťažnostiam   vyhovel   a   nálezom vyslovil porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru postupom   okresného   súdu   v   označených   konaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

6.   Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane   ustanovenia   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

7. V zmysle § 112 ods. 2 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

8.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 16301/2012   až   sp.   zn.   Rvp   16326/2012   a   z   neho   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

9.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

12. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

13. Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne   obchodnej   spoločnosti   alebo   družstva   alebo   členstvom   v   dozornom   orgáne obchodnej   spoločnosti   alebo   družstva   alebo   s   vykonávaním   inej   zárobkovej   činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

14. Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor   postavenie   verejného   činiteľa   (odsek   1).   Vykonávanie   exekučnej   činnosti   je výkonom verejnej moci (odsek 2).

15. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu...

16.   Podľa   čl.   12   ods.   2   ústavy   základné   práva   a   slobody   sa   zaručujú   na   území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

21.   Podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu   každá   fyzická   alebo právnická   osoba   má právo pokojne užívať svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

22.   Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   napadnutými   uzneseniami okresného súdu, ktorými okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. R. K. z výkonu exekúcie z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke, boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   a   čl.   1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl. 12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14 dohovoru. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnil.   Napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   malo   dôjsť   k   ohrozeniu existujúcich pohľadávok sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcie zvoleným   súdnym   exekútorom   a   v   konaní   mala   mať   sťažovateľka   výrazné   nevýhodné postavenie a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

23. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).

A. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

24. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom   súdnej   ochrany   podľa   dohovoru.   Z   uvedeného   dôvodu   preto   v   obsahu   týchto práv nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (obdobne   napr.   II.   ÚS   71/97,   IV.   ÚS   195/07, III. ÚS 24/2010).

25.   Nútený   výkon   súdnych   a   iných   rozhodnutí   vrátane   súdnej   exekúcie   podľa Exekučného   poriadku   je   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (PL.   ÚS   21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

26.   Ústavný   súd   už   v minulosti   v obdobných   veciach/konaniach   iniciovaných sťažovateľkou mnohokrát konštatoval, že za zásadnú právnu otázku v tejto veci považuje to, či okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď samotnú skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie (hlavne pre jeho pomer k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), považoval za dôvod na jeho vylúčenie   z   vykonávania   exekúcie,   keďže   ju   hodnotil   ako   skutočnosť,   ktorá   vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rovnako mnohokrát na danú otázku poskytol afirmatívnu   odpoveď   (pozri   napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   388/2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   76/2012, sp.   zn.   III.   ÚS   234/2012   či   sp.   zn.   IV.   ÚS   272/2012). In   concreto   už   ústavný   súd konštatoval, že „skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania   (v   danom   prípade   oprávneného),   je   okolnosťou   vylučujúcou   ho   z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku   povinný   bezodkladne   oznámiť   súdu.   Ak   súd   vylúči   exekútora   z   vykonávania exekúcie,   v   exekúcii   pokračuje   ten   exekútor,   ktorého   navrhne   oprávnený   a   ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).“. Ústavný súd v podrobnostiach   argumentácie   odkazuje   sťažovateľku   napríklad   na   už   identifikované rozhodnutia, ktoré sú napokon v jej dispozícii, keďže jej boli adresované.

27. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené konštatuje, že rovnako ako v obdobných prípadoch   sťažovateľky   zotrváva   na   názore,   že   sťažnosti   sťažovateľky   sú   zjavne neopodstatnené,   keďže   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   v   časti   týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami a napadnutým postupom nezistil podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde možnosť porušenia jej práv.

28. Iba nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že je možné rozvíjať úvahy o locus standi sťažovateľky v predmetnej veci, a to aj z toho pohľadu, či vôbec pripadá do úvahy   ako   obeť   porušenia   ústavných   práv   práve   kvôli   absencii   (priamosti)   vplyvu napadnutých rozhodnutí okresného súdu na jej postavenie ako povinnej.

29.   Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   pri   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

B. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

30.   Ako   už v predošlej   časti   rozhodnutia   ústavný   súd   uviedol,   relevantné právne otázky vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila, už boli zodpovedané v obdobných prípadoch, ktoré iniciovala na ústavnom súde.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení okresného súdu dospel k záveru, že z ich odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by nimi mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže okresný súd v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy (v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku).

31. Nie je možné prisvedčiť námietke sťažovateľky, že vylúčením súdneho exekútora z vykonávania exekúcií došlo k reálnemu ohrozeniu jej majetku existujúceho v podobe pohľadávky,   resp.   že   ním   bola   zmarená   finalizácia   exekučnej   činnosti   vymožením   jej pohľadávky. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého   navrhne   oprávnený   a ktorého   súd   poverí   vykonaním   exekúcie,   to   znamená, že vykonanie exekúcie, resp. vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného v konečnom dôsledku nie sú limitované osobou konkrétneho exekútora.

32. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom a uzneseniami okresného súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   aj   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

C. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru

33.   Ustanovenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   má charakter   ústavného princípu,   ktorý   sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto ustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľky, nie je potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení ústavy (napr. IV. ÚS 243/2011).

34. Ústavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru Európskeho súdu   pre   ľudské   práva,   z ktorej   vyplýva,   že   uvedený   článok   iba   dopĺňa   ostatné hmotnoprávne ustanovenia dohovoru a jeho protokolov. Tento článok však nemá vlastnú nezávislú existenciu, ale je účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené ustanoveniami dohovoru (IV. ÚS 47/05).

35.   Porušenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   porušenie   zákazu   diskriminácie   zaručeného v čl. 14   dohovoru   odôvodňovala   sťažovateľka   tým,   že   mala v konaní pred   všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Z uvedeného vyplýva,   že   porušenie   označených   článkov   ústavy   a   dohovoru   sťažovateľka   spája s porušením svojho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého porušenie však ústavný súd v postupe a rozhodnutí okresného súdu nezistil, a preto nemohol konštatovať ani porušenie zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, a to z dôvodu absencie   akejkoľvek   spojitosti   (príčinnej   súvislosti)   medzi   namietaným   porušením označených článkov ústavy a dohovoru a namietaným postupom a uzneseniami okresného súdu. Z tohto dôvodu sú sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

36. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013