znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 550/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 12494/2012 a sp. zn. Rvp 12495/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava a jeho uzneseniami sp. zn. 11 Er 4/2006 z 20. septembra 2011 a sp. zn. 11 Er 507/2006 z 23. septembra 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho uzneseniami sp. zn. 11 CoE 238/2011 zo 14. júna 2012 a sp. zn. 5 CoE 32/2012 z 29. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12494/2012 a sp. zn. Rvp 12495/2012 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 12494/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 12494/2012 a sp. zn. Rvp 12495/2012, ktorými namietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   na   ochranu   majetku zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 11 Er 4/2006 z 20. septembra 2011 a sp. zn. 11 Er 507/2006 z 23. septembra 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 11 CoE 238/2011 zo 14. júna 2012 a sp. zn. 5 CoE 32/2012 z 29. júna 2012.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok   dohodnutých   v úverových   zmluvách. Keďže dlžníci   dobrovoľne nepristúpili k úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči   sťažovateľke   sa   stali   splatnými. Sťažovateľka   následne   iniciovala   exekučné   konania   na   podklade   rozhodcovských rozsudkov alebo notárskych zápisníc ako exekučných titulov.

V   priebehu   exekučných   konaní   okresný   súd   napadnutými   uzneseniami   vyhlásil exekúcie   za   neprípustné   a zastavil   ich.   Krajský   súd   svojimi   napadnutými   uzneseniami potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   obšírnej   argumentácii   atakovala   právne   závery v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetnú   právnu   vec,   a   zároveň   poskytla ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu vec.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti na   ďalšie   konanie   a   prizná   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   15.   novembra   2012   sťažovateľka   doplnila sťažnosti o argumentáciu, že všeobecné súdy v napadnutých konaniach porušili jej základné právo   na   súdnu   ochranu   a právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   aj   tým,   že   nenariadili vo veciach ústne pojednávanie napriek tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie § 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré takúto povinnosť (nariadiť pojednávanie) v prípade, ako je ten sťažovateľkin, súdom ukladá.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 12494/2012 a sp. zn. Rvp 12495/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode   l   výroku   tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom oboch sťažností je namietané porušenie základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj   porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl.   14   dohovoru   postupmi   okresného   súdu   a krajského   súdu   a ich   napadnutými uzneseniami.

Vychádzajúc zo sťažností a z ich príloh ústavný súd konštatuje, že sťažnosti napriek tomu,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   –   advokátom, nespĺňajú náležitosti kvalifikovaných návrhov na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v zákone o ústavnom súde.

Sťažovateľka v rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti nepripojila kópie   označených   právoplatných   rozhodnutí,   a   to   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   už vo viacerých   svojich   rozhodnutiach   viackrát   výslovne   upozornil   sťažovateľku   na   to, aké náležitosti   má   obsahovať   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (napr.   vo   veciach I. ÚS 283/2012,   I.   ÚS   321/2012,   II.   ÚS   215/2012,   II.   ÚS   297/2012,   II.   ÚS   305/2012, III. ÚS 328/2012).

Ústavný   súd   na   tomto   mieste   podotýka,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných náležitostí   vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Napriek   tomu,   že   sťažovateľka   je   právne   zastúpená   kvalifikovaným   právnym zástupcom, opakovane doručila ústavnému súdu svoje podania, ktoré neobsahujú povinné zákonné   náležitosti   sťažnosti.   Keďže   takéto   opakované   nerešpektovanie   zákona kvalifikovaným právnym zástupcom sťažovateľky je samo osebe dôvodom na odmietnutie jej sťažností   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,   ústavný súd podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu sťažnosti sťažovateľky odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012