znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 55/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátkou JUDr. R. E., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresnej   prokuratúry   L.   č.   k. 1 Pv 694/09-104 z 18. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. J. D. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   arch.   J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresnej   prokuratúry   L.   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 694/09-104 z 18. novembra 2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je spolu s E. M. trestne stíhaný z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona a z obzvlášť závažného zločinu sprenevery spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a), § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Ďalej uviedol:«... bolo uznesením Krajského riaditeľstva PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície B. zo dňa 14.04.2010 pod sp.zn. ČVS:KRP-4/OEK-BB-2010 začaté trestné stíhanie a bolo nám vznesené obvinenie zo spáchania vyššie uvedeného zločinu a to na tom skutkovom základe, že E. M. ako konateľka spoločnosti G., s.r.o.... L.... v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a to dielo špecifikované v čl. 2 Zmluvy o dielo č. 59/2007/GM zo dňa 03.03.2008... podpísala ako konateľka spoločnosti G. s.r.o. dňa 16.07.2008 v H. vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad, na základe ktorého vložila do spoločnosti S. s.r.o. so sídlom L...., nepeňažný vklad a to dielo, strojno - technologické zariadenie linky na výrobu celokeramických montovaných domov Z/02 L., ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 7/2008 zo dňa 15.07.2008 vo výške... 448.117,90 Eur, čím sa stala spoločnosť G. s.r.o. spoločníkom spoločnosti S. s.r.o. a táto zase vlastníkom uvedeného diela a to i napriek tomu, že v zmysle ustanovenia čl. 7 Zmluvy o dielo č. 59/2007/GM vlastnícke právo malo prejsť na spoločnosť G., s.r.o. až po zaplatení celej zmluvne dohodnutej odmeny za zhotovenie diela, čo sa však nezrealizovalo, pričom celé toto konanie som mal zosnovať a riadiť ja, vystupujúci ako poradca spoločnosti G., s.r.o., pričom ja som aj objednal zhotovenie   diela,   dojednal   zmluvné   podmienky   Zmluvy   o   dielo   č.   59/2007/GM   zo   dňa 03.03.2008   a   dodatku   tejto   zmluvy,   navrhol   a zabezpečil   navýšenie   základného   imania spoločnosti   S.   s.r.o.   nepeňažným   vkladom.   E.   M.   som   mal   nariadiť   podpísanie   vyššie uvedených zmlúv a Vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 16.07.2008, pričom týmto konaním mala E. M. spôsobiť škodu zhotoviteľovi diela, spoločnosti C. s.r.o., vo výške 219.912,87 Eur...

Následne   bola   uvedená   trestná   vec   uznesením   KR   PZ   SR,   úrad   justičnej   a kriminálnej polície, B., zo dňa 26.05.2010, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010, spojená s ďalšími trestnými vecami obvinených - Ing. arch. J. D., E. M., S. A., Ing. O. G., Ing. M. L. a Ing. P. H., ktoré sú vedené pod spoločným konaním Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, B. pod ČVS:KRP-4/OEK-BB-2010...

Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia z obzvlášť závažného zločinu sprenevery spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 213 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, som podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej   som   podrobne   uviedol   a   rozpísal   všetky   dôvody,   pre   ktoré   som   považoval napadnuté uznesenie KR PZ SR B. za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som namietal   právnu   kvalifikáciu   skutku   a   tvrdil   som,   že   tento   nie   je   možné   považovať   za spreneveru, pretože na naplnenie skutkovej podstaty takéhoto trestného činu sa vyžaduje, aby si páchateľ prisvojil vec, ktorá mu bola zverená a v danom konkrétnom prípade sa o takýto prípad nejedná. Namietal som, že predmetnú technológiu si nik takýmto spôsobom neprivlastnil a nik s ňou ani nenakladal takým spôsobom, aby spoločnosti C. s.r.o. mohla byť spôsobená škoda v takej výške ako sa to uvádza v napadnutom uznesení.....

O   uvedenej   sťažnosti   rozhodla   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   L.   uznesením sp. zn. 1Pv694/09-50 zo dňa 26.07.2010 a to tak, že túto zamietla. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti   obsahuje   jeden   a   pol   strany,   pričom   samotné   zdôvodnenie   jej   zamietnutia   je zhrnuté   v   štyroch   krátkych   odsekoch,   kde   v   prvom   prokurátorka   skonštatovala   obsah napadnutého uznesenia, v druhom odseku uviedla dátumy doručenia a podania sťažnosti, vo štvrtom odseku formálne skonštatovala, že v súčasnom štádiu konania nie sú žiadne pochybnosti   o   dôvodnosti   trestného   stíhania   a   len   v   treťom   odseku   sa   veľmi   stručne vysporiadala s dôvodmi sťažnosti jednou vetou a to, citujem: „... Tvrdenia obvineného Ing. arch. J. D. uvádzané v predmetnej sťažnosti považujem za účelové...“ Bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia prečo ich považuje za účelové, ako dospela k takémuto záveru a či si dôvody   uvádzané   v   sťažnosti   vôbec   prešetrila,   zamietla   s takýmto   zdôvodnením prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   L.   moju   sťažnosť.   Vzhľadom   k   obsahu   uvedeného uznesenia   Okresnej   prokuratúry   L.   som   ja   podal   žiadosť   o   preskúmanie   postupu prokurátora dňa 16.09.2010 a doplnil som ju následne ešte podaním zo dňa 29.10.2010, ktorými   podaniami   som   ja   namietal,   že   rozhodnutie   prokuratúry   L.   je   svojvoľné, nepodložené,   a nepreskúmateľné,   lebo   prokurátorka   sa   ním   nevysporiadala   na   základe racionálneho zákonného základu ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, čím hrubo porušila nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku, ale aj moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Moje podanie zo dňa 16.09.2010 bolo posúdené ako návrh na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Tr. poriadku, o ktorom je príslušný rozhodnúť generálny prokurátor.

Uznesením   Generálnej   prokuratúry   SR   IV   Pz   106/10-5   zo   dňa   22.10.2010   bolo rozhodnuté, že uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry L. zo dňa 26. 07. 2010 sp. zn. 1Pv 694/09 - 50 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry L.   zo dňa 20.08.2010 sp. zn. 1Pv 604/09 - 25 bol porušený zákon v ustanoveniach § 176 ods. 2 Tr. poriadku v môj neprospech, ako aj v neprospech E. M. a preto sa tieto uznesenia zrušujú. Okresnému prokurátorovi Okresnej prokuratúry L. bolo prikázané aby o veci znovu konal a rozhodol. Po   doručení   tohto   uznesenia   Generálnej   prokuratúry   SR   som   ja   ešte   písomným podaním zo dňa 05.11.2010 znovu doplnil svoju sťažnosť o ďalšie dôkazy a skutočnosti a v bode 11) doplnenej sťažnosti som ja podrobne opísal rozhodné skutočnosti, ktoré sú pre danú posudzovanú vec dôležité z hľadiska skúmania zavinenia a úmyslu! … V ďalších bodoch   písomného   podania   zo   dňa   05.11.2010   som   tiež   poukázal   na   možnú   zaujatosť a osobnú prepojenosť osôb z okolia Ing.   M.   P.   a JUDr.   D.   P.   s pracovníkmi Okresnej prokuratúry L.

Po zrušení napadnutých uznesení Okresnej prokuratúry L. Generálnou prokuratúrou SR a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, rozhodla opäť prokurátorka Okresnej prokuratúry   L.   uznesením   sp.zn.   1Pv   694/09-104   zo   dňa   18.11.2010   o   mojej   sťažnosti a písomných   podaniach,   ktorými   som   ju   následne   doplnil   tak,   že   túto   zamietla   ako nedôvodnú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že všetky moje tvrdenia považuje za účelové, nakoľko i napriek tomu. že štatutárnym orgánom spoločnosti G., s.r.o. bola de iure E. M., ale riadiacim článkom spoločnosti som bol ja. Tiež uviedla, že vo svojich písomných podaniach sa odvolávam na úkony zástupcov spoločnosti G. s.r.o., ktoré nastali až potom, ako som sa mal dopustiť protiprávneho konania, leda po dátume 16.07.2008, a že dané peňažné plnenie za dodané dielo zo strany spoločnosti G., s.r.o. voči dodávateľovi C., s.r.o. bolo dvomi spôsobmi, a to z časti hotovostne a z časti zápočtom, ktorý je sporný a dátumovo vystavený až po termíne 16.07.2008.

Toto   rozhodnutie   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   L.   opätovne   považujem   za svojvoľné,   nepodložené,   a   nepreskúmateľné,   lebo   prokurátorka   sa   ním   znovu nevysporiadala na základe racionálneho zákonného základu takmer ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti a následných jej písomných doplneniach, nereagovala na moje sťažnostné dôvody a poriadne sa nimi nezaoberala. Mám za to, že týmto konaním opätovne porušila nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku, ale aj moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa cit. článku Ústavy je aj právo účastníka   trestného   konania   na   také   odôvodnenie   úradného   rozhodnutia,   ktoré   jasne a zrozumiteľne definuje odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnom ochrany (porov. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06 ap.). Som toho názoru,   že   uznesenie   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   malo   obsahovať   v odôvodnení dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vynesené a ktoré by vyčerpávajúco reagovali na moje sťažnostné dôvody. Pokiaľ prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia vôbec   nereagoval   na   podstatnú   časť   mojich   námietok   a   neuviedol   z   akých   dôvodov považoval   moju   argumentáciu   za   skutkovo   i   právne   nepodstatnú,   postupoval   svojvoľne a arbitrárne, čím porušil moje základné právo na inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Prokurátorka na všetky moje námietky reagovala v podstatne jednotným konštatovaním, že ich považuje za účelové pritom z jedinej vety, ktorou sa skutkovo dotkla aspoň jedného z mojich   sťažnostných   dôvodov   je   celkom   zrejmé,   že   nepochopila   súvislosti   mnou uvádzaných skutočností a ani ich nemala v záujme poriadne preskúmať. …

Z   uvedeného   vyplýva,   že prokurátorka,   pokiaľ   aj   reagovala   aspoň na   jeden   môj sťažnostný dôvod, vybavila ho nekompetentne, a posúdila ho právne nesprávne. Opätovne mám   za   to,   že   moja   sťažnosť   nebola   vybavená   zákonným   spôsobom,   prokurátorka   ani zďaleka   nepreskúmala   všetky   mnou   uvádzané   sťažnostné   dôvody,   tieto   správne nevyhodnotila a posudzovala ich jednostranne v môj neprospech. Mám za to, že takýmto postupom   prokurátorky   došlo   k   porušeniu   mojich   základných,   ústavou   garantovaných práv...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Ing. arch. J. D. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry v L. sp.zn. 1 Pv 694/09- 104 zo dňa 18.11.2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v L. sp. zn. 1 Pv 694/09-104 zo dňa 18.11.2010 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3.   Okresná prokuratúra v L. je povinná uhradiť Ing. arch.   J. D. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 Eur... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. E....“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   predbežne   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo odmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzil vo výroku.

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie   sťažovateľa, že uznesením   okresnej   prokuratúry č. k.   1   Pv   694/09-104   z   18.   novembra   2010   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavnému   súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).

Zo   skutkového   stavu   vyplýva,   že   uznesením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV Pz 106/10-5 z 22. októbra 2010 bolo rozhodnuté,   že   uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k   1   Pv   694/09-50   z   26.   júla   2010 a uznesením č. k. 1 Pv 604/09-25 z 20. augusta 2010 bol porušený zákon v neprospech sťažovateľa. Generálna prokuratúra postupovala podľa ustanovení § 363 nasl. Trestného poriadku.   Následne   okresná   prokuratúra   rozhodla   uznesením   č.   k.   1   Pv   694/09-104 z 18. novembra 2010.

Trestný poriadok v ustanovení § 364 ods. 1 písm. a) výslovne ustanovuje, že návrh na   zrušenie   právoplatného   rozhodnutia   prokuratúry   môže   podať   aj   obvinený   vo   svoj prospech.

V konkrétnostiach daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu – považuje ústavný súd návrh na zrušenie označeného rozhodnutia okresnej prokuratúry za právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným   z   atribútov   jeho   prípustnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   a   teda   podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal svojich práv bez toho, aby využil možnosti dané mu Trestným poriadkom, preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd si je vedomý toho, že v predmetnej veci III. senát ústavného súdu už zaujal iné stanovisko vo veci sp. zn. III. ÚS 2/09, avšak išlo o ojedinelé rozhodnutie, ktoré ešte nie je možné považovať za judikát, a preto v okolnostiach danej veci jeho použitie nepripadá do úvahy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011