znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 55/08-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval sťažnosť   A.   Š.,   T.;   P.   R.,   T.;   M.   H.,   T.,   a Mgr. A.   B.,   T.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   M.   K.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4 C 55/2006 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   A.   Š.,   P.   R.,   M.   H.   a Mgr. A.   B.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4 C 55/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Rožňava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C 55/2006 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   Š., P.   R., M.   H.   a   Mgr.   A.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie v sume každému po 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Rožňava   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. A. Š., P. R., M. H. a Mgr. A. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   6   296 Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný súd Rožňava   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. M. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2007 doručená sťažnosť Ing. D. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), A. Š., T. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), P. R., T. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), M. H., T. (ďalej len „sťažovateľka   vo 4.   rade“),   a Mgr. A.   B.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v 5.   rade“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a v spojení s čl. 20 ods. 1, 3 a 4 ústavy, čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol   k dohovoru“),   práva   na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru smerujúca proti postupu Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 55/2006, ktorou sa sťažovateľ v 1. rade domáhal vydania nálezu, ktorým ústavný súd vysloví, že „okresný súd v konaní sp. zn. 4 C 55/2006 dňa 12. 3. 2007 porušil jeho základné právo na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1,   2   ústavy   v spojení   s čl.   2   ods.   2   ústavy čl.   48   ods.   2 ústavy“, prizná   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   Sk   a náhradu   trov   konania a sťažovatelia v 2. – 5. rade vydania nálezu, ktorým ústavný súd vysloví, že „okresný súd v konaní sp. zn. 4 C 55/2006 dňa 12. 3. 2007 porušil ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy“, ako aj to, že „okresný súd uznesením 4 C 55/2006 z 11. januára 2007 porušil ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1, 2, 3 ústavy v spojení s čl. 20 ods. 1, 3, 4 ústavy a čl. 13 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu“, a každému z nich prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania 6 296 Sk.

Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 55/08-19 zo 7. februára 2008 prijal na ďalšie konanie   sťažnosť   iba   vo   vzťahu   k sťažovateľom   v   2.   –   5.   rade   (ďalej   spolu   len „sťažovatelia“)   a iba   v tej   časti,   ktorou   sťažovatelia   namietali   porušenie   ich   základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl. 48   ods.   2   ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4 C 55/2006.

Ako   vyplýva   zo   sťažnosti   sťažovateľov,   z   pripojených   listín   a pripojeného   spisu okresného súdu, sťažovatelia sú ako žalobcovia v 1. – 4. rade účastníkmi konania pred okresným súdom o vydanie nehnuteľnosti vedeného proti spolu 39 žalovaným pod sp. zn. 4 C   55/2006.   Vo   veci   pôvodne   konal   Okresný   súd   Trebišov   (od   roku   1996),   následne Okresný súd Michalovce (od roku 2002) a od 21. júna 2006 Okresný súd Rožňava, a to na základe   uznesenia   Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 1 NcC 16/2006 z 23. februára 2006, ktorým krajský súd vylúčil z prerokovávania tejto veci všetkých   sudcov   Okresného   súdu   Michalovce,   ktorých   zaujatosť sťažovatelia   namietali, a vec prikázal Okresnému súdu Rožňava. Na Okresnom súde Rožňava bola vec pridelená najprv sudkyni JUDr. I. F., po jej odchode na stáž na krajský súd bola pridelená 2. októbra 2006 sudkyni JUDr. A. H., po jej vylúčení z prerokovávania veci bola pridelená 19. októbra 2006   sudkyni   JUDr.   K.   J.,   ktorá   je   zákonnou   sudkyňou   dosiaľ.   Prvé   a doteraz   jediné pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na 12. marec 2007.

Sťažovatelia poukázali na dlhé trvanie sporu, ktorý sa začal v roku 1996 a dosiaľ nebol   právoplatne   skončený   a   je   charakteristický   bezdôvodnými   prieťahmi   v konaní. Zdôraznili, že v dôsledku dĺžky súdneho konania nemajú možnosť užívať predmet sporu, ktorého   vydania   sa   domáhajú.   Nachádzajú   sa „v stave   právnej   neistoty,   sú   psychicky trýznení, fyzicky napádaní zo strany žalovaných“, priebeh konania „nepriaznivo na nich dolieha, zvyšuje ich utrpenie“, zvlášť keď „celý súdny spor je v pozornosti celého mesta a občania sledujú jeho vývoj“. Uznali, že k dĺžke trvania konania prispelo aj správanie odporcov, avšak dôvodom trvania konania po dobu viac než desať rokov sú najmä závažné procesné pochybenia súdov a spôsob postupu súdov vo veci.

V podaní zo 4. marca 2008 sťažovatelia ústavnému súdu oznámili, že na ústnom prerokovaní veci v konaní pred ústavným súdom netrvajú.

K sťažnosti   sa   vyjadril   predseda   okresného súdu   podaním   sp.   zn. Spr   1501/2008 z 29. februára   2008,   v ktorom   poukázal   najmä   na   okolnosť,   že   vec   sťažovateľov prerokovávaná okresným súdom pod sp. zn. 4 C 55/2006 sa vyznačuje vysokým stupňom skutkovej zložitosti, pretože jej predmetom je vydanie nehnuteľnosti v záhradkárskej osade, ktorej časti užívajú viacerí žalovaní a v priebehu konania sa neustále mení okruh účastníkov na strane žalovaných. Predseda okresného súdu poukázal i na to, že sťažovatelia v konaní viackrát vzniesli námietku zaujatosti voči sudcom, ktorým bola vec pridelená, v dôsledku čoho vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Trebišov, bola prikázaná na prerokovanie Okresnému súdu Michalovce a po ďalšej námietke zaujatosti bola prikázaná Okresnému súdu Rožňava. Aj sťažovatelia svojím konaním preto prispeli k tomu, že vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Vo svojom vyjadrení okresný súd popísal doterajší priebeh konania od jeho začiatku až po vykonanie dosiaľ posledného úkonu okresným súdom, ktorým bolo nariadenie znaleckého dokazovania uznesením zo 4. mája 2007. Uviedol i to, že okresný súd musel vo veci po tom, ako mu bol 21. júna 2006 doručený spis, a ešte pred nariadením pojednávania, ktoré sa konalo 12. marca 2007, zisťovať aktuálny okruh účastníkov, pretože niektorí žalovaní zomreli. Sudkyňa JUDr. K. J. ktorá vo veci koná od 19. októbra 2006, nariadila   termín   pojednávania   na   12.   marec   2007,   rozhodla   o návrhu   na   vydanie predbežného   opatrenia,   o pripustení   do   konania   ďalších   žalovaných   a nariadila   vo   veci i znalecké   dokazovanie.   V závere   podania   predseda   okresného   súdu   uviedol,   že   súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s odôvodnením, že súdy vo veci nekonali bez zbytočných prieťahov a doteraz vo veci nerozhodli.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Posúdením   namietaného   konania   sp.   zn.   4   C   55/2006   podľa   prvého   kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej stránke zložité, avšak považoval ho za zložité po stránke skutkovej v zhode so stanoviskom okresného súdu. Predmetom konania je vydanie   nehnuteľnosti,   teda   vec,   ktorá   je   obvyklým   a častým   predmetom   rozhodovania okresných súdov. Po skutkovej stránke však považoval ústavný súd za zložité najmä to, že na strane žalovaných vystupuje veľký počet účastníkov, a to od začiatku konania. Žaloba spolu 6 žalobcov smerovala najprv proti 26 žalovaným, v súčasnosti na strane žalovaných vystupuje 39 osôb. V priebehu konania niekoľkí zo žalovaných zomreli a bolo potrebné pokračovať   v konaní   s ich   právnymi   nástupcami.   V priebehu   konania   došlo   k   zmenám v osobách žalovaných aj preto, že niektorí žalovaní už predmetné záhradky užívať prestali a na   ich   miesto   nastúpili   iné   osoby.   Určité   objektívne   ťažkosti   boli   spojené   aj s doručovaním písomnosti súdom účastníkom, keď niektorí účastníci v priebehu konania zmenili bydlisko, v dôsledku čoho musel okresný súd zisťovať aktuálne adresy miesta ich pobytu.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľov, pričom dospel k záveru, že i správanie sťažovateľov prispelo k celkovej dĺžke konania a sčasti aj k prieťahom v konaní. Sťažovatelia sa síce prevažne zúčastňovali nariadených pojednávaní (žalobcovia v 1. – 3. rade), resp. ich neúčasť nespôsobila nutnosť pojednávanie odročiť (žalobkyňa vo 4. rade), avšak v niektorých prípadoch nereagovali včas na výzvy súdu (napr. na pojednávaní 12. marca 2007 uložená povinnosť upresniť okruh žalovaných do 30. marca 2007   bola   splnená   až   19.   apríla   2007   po   urgencii   okresného   súdu   z 10.   apríla   2007). Sťažovatelia však k celkovej dĺžke konania prispeli najmä tým, že ich podania adresované súdu boli vo viacerých prípadoch neprehľadné, neboli dostatočne určité a v potrebnej miere kvalifikované, keď z nich nebolo zrejmé, čoho sa nimi sťažovatelia domáhajú, čo následne viedlo   k potrebe   ich   vyzývania   súdom   na   upresnenie   už   doručených   podaní   –   napr. vo vzťahu   k   podaniu   sťažovateľov   zo 6.   decembra   2006,   z ktorého   nebolo   zrejmé,   či namietajú sťažovatelia i odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a s tým spojená výzva okresného súdu z 15. decembra 2006. Sťažovatelia skutočne, tak ako na to poukazuje aj okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   sp.   zn.   Spr   1501/2008   z 29.   februára   2008,   vzniesli opakovane námietku zaujatosti voči konajúcim sudcom, čo napokon viedlo k prikázaniu veci   inému   okresnému   súdu.   V tejto   okolnosti   však   ústavný   súd   nevidí   také   konanie sťažovateľov, ktoré by prispelo k zbytočným prieťahom vo veci, pretože uplatnenie práva vzniesť   námietku   zaujatosti   voči   sudcovi,   ktorému   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie,   nemôže   byť   na   ťarchu   účastníka   zvlášť   v prípade,   ak   nadriadený   súd napokon dotknutého sudcu z veci vylúčil. Na druhej strane je však pravdou i to, že niektorí zo sudcov sa považovali subjektívne za zaujatých i pre správanie sťažovateľov vo vzťahu k súdu (sudcovia Okresného súdu Michalovce vo vzťahu k podaniu zástupcu sťažovateľov). Ústavný   súd   považuje   za   potrebné   v týchto   súvislostiach   uviesť   i to,   že   sťažovatelia komunikovali so súdmi spôsobom, ktorý súdom sťažoval postup v konaní, keď doručovali konajúcim   súdom   množstvo podaní,   ktorými   reagovali na jednotlivé   okolnosti   priebehu konania, namiesto toho, aby svoje procesné návrhy sumarizovali a jednoznačným a jasným spôsobom ich konajúcim súdom tlmočili.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia spolu s ďalšími dvoma žalobcami svoju žalobu doručili Okresnému súdu Trebišov 3. mája 1996. Vec bola zaevidovaná   pod   sp.   zn.   14   C   608/96.   Žalobcovia   sa   touto   žalobou   domáhali   vydania označenej nehnuteľnosti vo výmere cca 11 000 m2 proti spolu 26 žalovaným, ktorými boli Z.   v T.   a 25 fyzických   osôb.   Žalobcovia   tvrdili,   že   sú   podielovými   spoluvlastníkmi označenej   nehnuteľnosti,   pričom   túto   nehnuteľnosť užívajú   žalovaní,   a to   bez   právneho dôvodu, pretože ju do užívania dostala Z. v T. na základe neplatnej zmluvy v roku 1978 a následne ju rozparcelovala pre svojich členov. Žalobcovia v žalobe poukazovali na skoršie rozhodnutia súdov, z ktorých malo vyplývať, že zmluva z roku 1978 je neplatným právnym úkonom.

Pre vznesenú námietku zaujatosti žalobcami 29. januára 2002 krajský súd uznesením č. k. 12 Nc 5/02-352 vylúčil   z prerokovávania a rozhodovania vo veci všetkých   sudcov Okresného súdu Trebišov a vec prikázal Okresnému súdu Michalovce.

Pre   ďalšiu námietku zaujatosti vznesenú žalobcami 23.   februára 2006 uznesením sp. zn. 1 NcC 16/06 krajský súd vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci všetkých sudcov Okresného súdu Michalovce a vec prikázal Okresnému súdu Rožňava.

Okresnému súdu Rožňava bol spis doručený 21. júna 2006 a je zaevidovaný pod sp. zn. 4 C 55/2006.

- 23. júna 2006 okresný súd vyzýva účastníkov na oznámenie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania,

- 6. júla 2006 bol doručený okresnému súdu sťažovateľmi návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania v 34. a 35. rade,

- 8. augusta 2006 okresný súd zisťuje, že jeden zo žalovaných zomrel, a tiež zisťuje okruh dedičov,

- 19. septembra 2006 zisťuje okresný súd pobyt žalovaných, ktorí neprevzali výzvy z 23. júna 2006,

- 27. septembra 2006 sťažovatelia navrhujú vydať predbežné opatrenie, urgujú vydanie rozhodnutia   o pristúpení   ďalších   žalovaných a platia   súdny   poplatok   za návrh   na vydanie predbežného opatrenia,

- 27. septembra 2006 okresný súd vyzýva sťažovateľov na doručenie potrebného počtu rovnopisov návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 3. októbra 2006 sťažovatelia žiadosti vyhoveli,

- 23. októbra 2006 okresný súd zistil okruh účastníkov po zomrelom žalovanom,

- 24. októbra 2006 sťažovatelia doručujú k návrhu na vydanie predbežného opatrenie list vlastníctva,

- 3. novembra 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 55/06-741 zamieta návrh na vydanie predbežného opatrenia a uznesením č. k. 4 C 55/06-746 pripúšťa rozšírenie žaloby voči ďalším žalovaným,

- 24. novembra 2006 okresný súd zisťuje pobyt jednej zo žalovaných,

- 6. decembra 2006 berú žalobcovia späť žalobu voči niektorým žalovaným a žiadajú vydať   opravné   uznesenie   k už   vydaným   uzneseniam,   pokiaľ   ide   o označenie žalovaných, resp. ich zástupcov,

- 15. decembra 2006 vydáva okresný súd opravné uznesenie č. k. 4 C 55/06-774, zároveň vyzýva sťažovateľov, aby oznámili, či svojím podaním žiadali opraviť aj odôvodnenie uznesení, a vyzýva žalovaných, voči ktorým bola žaloba vzatá späť, aby oznámili, či so zastavením konania vo vzťahu k nim súhlasia,

- 25.   januára   2007   sťažovatelia   oznamujú,   že   na   oprave   odôvodnenia   uznesení netrvajú,

- 20. februára 2007 nariaďuje okresný súd pojednávanie na 12. marec 2007 a žiada Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   o pripojenie   súvisiaceho   spisu   sp.   zn. 6 C 1078/1990,

- 5. marca 2007 S. oznamuje aktuálny zoznam užívateľov záhradiek,

- 12.   marca   2007   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   prítomní   sťažovatelia v 2. a 3. rade   a   viacerí   žalovaní   boli   neprítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito s tým, že bude vo veci nariadené znalecké dokazovanie a sťažovateľom bolo uložené do 30. marca 2007 oznámiť presný okruh žalovaných,

- 10. apríla 2007 okresný súd urguje sťažovateľov na splnenie tejto povinnosti,

- 19.   apríla   2007   sťažovatelia   oznamujú   požadované   údaje   a   v prílohe   podania zasielajú zoznam 35 žalovaných,

- 4. mája 2007 uznesením č. k. 4 C 55/06-861 bolo nariadené znalecké dokazovanie a sťažovateľom uložené zložiť zálohu v sume 10 000 Sk,

Sťažovatelia doručili sťažnosť ústavnému súdu 11. mája 2007.

Poukazujúc   na   uvedený   chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   konania   je zrejmé, že Okresný súd Trebišov konal vo veci od 2. júna 1996 do 29. januára 2002, keď bola vec postúpená Okresnému súdu Michalovce. Okresný súd Michalovce vo veci konal od 13.   februára   2002   do 14. júna   2006,   keď   spis   odoslal   Okresnému   súdu   Rožňava   na základe rozhodnutia krajského súdu.

Celková   doba   konaní   uvedených   okresným   súdov   je   dosiaľ   od   2.   júna   1996 do 11. mája 2007, teda vyše 11 rokov.

Ústavný súd sa osobitne zaoberal postupom Okresného súdu Rožňava, teda obdobím konania od 21. júna 2006 do 11. mája 2007, keď sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť. Vo vzťahu k nemu je nevyhnutné uviesť, že tento súd konal o veci, v ktorej od podania žaloby uplynulo do jej napadnutia Okresnému súdu Rožňava 10 rokov a jeden mesiac.   Už   táto   okolnosť   znamenala,   že   okresný   súd   bol   povinný   vecou   sa   zaoberať efektívne   a   s mimoriadnou   starostlivosťou,   tak   aby   bola   čo   možno   najskôr   rozhodnutá. Preskúmaním   postupu   okresného   súdu   vo   veci   ústavný   súd   síce   nezistil   dlhšie   súvislé obdobia nečinnosti okresného súdu, avšak na druhej strane ani mimoriadnu starostlivosť o vec z jeho strany. Okresný súd vo veci nenariadil termín pojednávania počas viac než ôsmich   mesiacov,   v čase   od   21.   júna   do   11.   mája   2007   bolo   vykonané   iba   jediné pojednávanie,   a to   12.   marca   2007,   ktoré   bolo   nariadené   20.   februára   2007.   Práve nariadením pojednávania v kratšom čase nasledujúcom po doručení spisu okresnému súdu bolo   možné   znížiť   neistotu   právneho   postavenia   sťažovateľa,   ako   aj   bezprostredným kontaktom s účastníkmi na pojednávaní objasniť sporné otázky. Pri vyhotovovaní uznesenia o pripustení nových žalovaných do konania a uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľov   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   došlo   k chybe,   ktorú   bolo   potrebné následne odstraňovať vydaním opravného uznesenia.

Bolo   by   však   popretím   zmyslu   a účelu   súdnej   ochrany   ústavnosti   poskytovanej ústavným súdom porušeným základným právam fyzických a právnických osôb, ak by za týchto okolností dospel ústavný súd k záveru, že v dôsledku skutočnosti, že k zbytočným prieťahom   v konaní   došlo   najmä   v jeho   skorších   štádiách,   v ktorých   vec   prerokovával Okresný súd Trebišov a Okresný súd Michalovce, nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru iba   preto,   že   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   je   vec   sťažovateľov   prerokovávaná a rozhodovaná   Okresným   súdom   Rožňava,   a to   na   základe   rozhodnutia   krajského   súdu, pretože aj na tomto súde došlo k neefektívnym úkonom. Za súčasného stavu preto tento súd nesie objektívnu zodpovednosť za prieťahy v konaní.

Preto ústavný súd konštatoval, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl. 48   ods.   2   ústavy a právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní   vedenom Okresným   súdom Rožňava pod sp. zn. 4 C 55/2006 porušené boli.

K tomuto záveru dospel ústavný súd i napriek tomu, že k celkovej dĺžke konania prispeli nepochybne aj sťažovatelia. Ústavný súd zastáva názor, že ani takéto správanie sťažovateľov nemôže ospravedlniť skutočnosť, že o ich veci nebolo právoplatne rozhodnuté ani počas jedenástich rokov od začatia konania.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 55/06 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   50   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovatelia žiadali, aby každému z nich bolo priznané finančné   zadosťučinenie   50 000   Sk.   Dôvodili   tým,   že   v dôsledku   nečinnosti   súdu   sa nachádzajú „v stave právnej neistoty, sú psychicky trýznení, fyzicky napádaní zo strany žalovaných“, priebeh konania „nepriaznivo na nich dolieha, zvyšuje ich utrpenie“, zvlášť keď „celý súdny spor je v pozornosti celého mesta a občania sledujú jeho vývoj“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľov, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného   súdu   v ich   veci   a správanie   sťažovateľov   v priebehu   konania   považuje   za primerané v sume po 10 000 Sk pre každého zo sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal sťažovateľom 6 296 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 2 970 Sk a 2-krát 178 Sk režijný paušál s ohľadom na to, že takouto sumou náhradu trov konania vyčíslili samotní sťažovatelia a táto suma neprevyšuje odmenu advokáta, ktorá vyplýva z ustanovení advokátskej tarify.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008