znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 55/05-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti P. C. a A. L., obaja bytom O., zastúpených advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. C. a A. L. na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   A. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Dolný Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť P. C. a A. L. trovy právneho zastúpenia 23 659 Sk (slovom dvadsaťtritisícšesťstopäťdesiatdeväť slovenských korún) na účet ich   právneho zástupcu   Mgr.   I.   P.,   Z.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. novembra 2004 doručené podanie P. C., P. C. a A. L., všetci bytom O., zastúpených advokátom Mgr. I. P., Z., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavného práva podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy SR   a práv   zakotvených   v ustanovení   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd čl. 6 odst. 1“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že P. C., P. C. a A.   L. namietajú zbytočné   prieťahy   v konaní   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“) vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 vo veci ich žaloby o náhradu škody voči odporcovi J. Š., za účasti   S.   p.,   a. s.,   pobočky   D.,   v ktorej   sa   aj   po   vydaní   medzitýmneho   (čiastočného) rozsudku ďalej koná o návrhu na úhradu nedoplatku na výživnom 3 600 Sk a výživnom na deti 800 Sk v zmysle pôvodného návrhu z 3. apríla 1995.

  P. C., P. C. a A. L. vo svojej sťažnosti uviedli:

„Návrhom zo dňa 3. 4. 1995 sa sťažovatelia 1-3 domáhali náhrady škody spôsobenej usmrtením ich nebohej manželky a matky J. C. dňa 15. 3. 1993 voči odporcovi J. Š... za účasti vedľajšieho účastníka S. p. a. s. pobočka D.

Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 13. 5. 2003 medzitýmny rozsudok č. 8 C 397/95, ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňa   6.   6.   2003.   Uvedeným   rozsudkom   bol   odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade P. C. sumu 33.182,- Sk.

Napriek   tomu,   že   žalobný   návrh   bol   podaný   na   súd   ešte   v roku   1995   Okresný súd Dolný Kubín do dnešného dňa nerozhodol vo veci v zmysle žalobného návrhu žalobcov 1 - 3. Sťažovatelia 1 - 3 sú presvedčení, že vydaný medzitýmny rozsudok... je len čiastkovým vyriešením   dlhodobého   sporu   a celé   konanie   č.   8   C   397/95   od   samého   počiatku   je poznačené   prieťahmi   v konaní.   Konkrétne   podľa   návrhu   sťažovateľov   prieťahy   vznikli v konaní   jednak   do   13.   5.   2003...   ale   taktiež   prieťahy   trvajú   až   do   dnešného   dňa.   Už písomným   podaním   zo   dňa   13.   12.   2002   sme   žiadali   prostredníctvom   nášho   právneho zástupcu   o vytýčenie   termínu   pojednávania   v uvedenej   veci,   ale   doteraz   prípad   nebol ukončený vydaním konečného rozsudku.“

Na základe uvedených skutočností P. C., P. C. a A. L. navrhujú, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Ústavný   súd...   vyslovuje,   že   v   súdnom konaní   pred   Okresným   súdom   v Dolnom Kubíne č. 8 C 397/95 došlo v období

-v období od podania žalobného návrhu do 2. júla 1998,

-v období od 2. júla 1998 do 15. júna 1999,

-v období od 15. júna 1999 do vydania medzitýmneho rozsudku 13. mája 2003 a

-   13. mája 2003 do dnešného dňa k zbytočným   prieťahom   v konaní,   čím   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľov   1   -   3 zakotvené v Ústave SR, čl. 48 odst. 2...

Taktiež   aj   boli   porušené   práva   sťažovateľa   zakotvené   v ustanovení   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo na spravodlivé súdne konanie...

Ústavný súd SR prikazuje..., aby Okresný súd Dolný Kubín v konaní č. 8 C 397/95 zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším zbytočným prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR   priznáva sťažovateľom 1 - 3... finančné zadosťučinenie vo výške jednotlivo po 50 000,- Sk a ukladá Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby v lehote do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   Ústavného   súdu   SR   vyplatil sťažovateľom 1 - 3 sumu po 50.000, Sk spolu teda 150.000,- Sk.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   1   -   3   nárok   na   náhradu   trov   právneho zastúpenia, ktoré, Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný do 10 dní od vydania nálezu poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   C.,   P.   C.   a A.   L.   na   neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 55/05-13 z 18. februára 2005 ju v časti namietajúcej porušenie označených základných práv P. C. a A. L. (ďalej len „sťažovatelia“) prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 15. marca 2005 právneho zástupcu   sťažovateľov   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom doručeným 21. apríla 2005, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. apríla 2005 (sp. zn. Spr. 228/05 doručené ústavnému súdu 14. apríla 2005) okrem iného uviedol:

„... Žaloba vo veci bola súdu doručená 13. 4. 1995. 20. 11. 1996 právny zástupca navrhovateľov urgoval vytýčenie termínu pojednávania, ktorú žiadosť zopakoval aj 16. 9. 1997. Dňa 2. 3. 1998 súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcom. Dňa 24. 3. 1998 opätovne urgoval   právny   zástupca   navrhovateľov   vytýčenie   termínu   pojednávania,   pričom   prvé pojednávanie   sa   uskutočnilo   2.   7.   1998   a bolo   odročené   z dôvodu,   že   právny   zástupca navrhovateľov požiadal súd o poskytnutie lehoty na možnosť mimosúdneho vysporiadania. Keďže medzi účastníkmi konania k dohode nedošlo, súd vytýčil termín pojednávania na 15.   6.   1999,   pričom   14.   6.   1999   požiadal   právny   zástupca   navrhovateľov   o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich rokovaní medzi odporcom v II. rade a českou poisťovňou, ktorá mala poskytnúť poistné plnenie P. C. Pojednávanie bolo z toho dôvodu odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 3. 2. 2000, ale bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené 5. 4. 2001. Na uvedenom pojednávaní zástupca navrhovateľov zobral žalobu voči odporcovi v II. rade v celom rozsahu späť a navrhol, aby vystupoval ako vedľajší účastník v spore. Na základe toho súd konanie voči odporcovi v II. rade zastavil. Na žiadosť zástupcu navrhovateľov súd pojednávanie odročil na neurčito s poskytnutím lehoty 1 mesiaca na prípadné vyriešenie predmetu sporu. Následne súd podaniami doručenými zástupcovi navrhovateľa dňa 31. 5. 2001 a 3. 7. 2001 urgoval správu o stave mimosúdnych rokovaní. Dňa 6. 7. 2001 bolo súdu doručené deliberačné prehlásenie žalobcu. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 24.   1.   2002,   ktoré   bolo   dňa   10.   1.   2002   zrušené   z dôvodu   stavebných   prác   v budove Okresného súdu Dolný Kubín a súčasne bol určený nový termín pojednávania na 7. 3. 2002, ktoré   bolo   odročené   vzhľadom   na   výpoveď   odporcu   v I.   rade,   ktorý   uviedol,   že   nárok navrhovateľov   je   ochotný   riešiť   po   plnení   poisťovňou   a tiež   s ohľadom   na   vyjadrenie vedľajšieho účastníka – S. p. Dňa 18. 11. 2002 došlo k zmene zástupcu navrhovateľa. Ďalší termín   vo   veci   bol   určený   na   18.   3.   2003,   ktoré   pojednávanie   bolo   zrušené   z dôvodu práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne.   Zákonná   sudkyňa   vytýčila   opätovne   termín pojednávania na 13. 5. 2003, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený medzitýmny rozsudok (fakticky   išlo   nielen   o medzitýmny,   ale   aj   o čiastočný   rozsudok),   ktorým   bol   odporca zaviazaný zaplatiť P. C. sumu 33.182,- Sk ako úhradu pohrebných nákladov a náhradu škody v lehote do 15.   dní od právoplatnosti   rozsudku a súd konanie o sumu 7.750,-   Sk zastavil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. 6. 2003. Od tohto termínu súd vo veci nekonal.  

Je potrebné uviesť, že zákonnou sudkyňou vo veci od podania žaloby do 1. 10. 2003 bola JUDr. B. S., ktorá sa ku dňu 1. 10. 2003 vzdala funkcie sudkyne. Na základe opatrenia predsedu   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   č.   29   z r.   2003   sa   vo   veciach   JUDr.   B.   S., napadnutých do 1. 10. 2003, dňom 1. 10. 2003 stal zákonným sudcom JUDr. M. S. Keďže JUDr. M. S. sa taktiež vzdal funkcie sudcu z dôvodu odchodu do invalidného dôchodku (k 1. 11. 2003), na základe opatrenia predsedu súdu Dolný Kubín č. 32, zo dňa 31. 10. 2003, bola prerozdelená časť vecí reg. C po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých ako zastupujúci sudcovia JUDr. B. a JUDr. P. vytýčili pojednávanie, alebo ustanovili znalca. Opatrením predsedu súdu č. 33 zo dňa 17. 12. 2003 som bol poverený vykonávaním funkcie sudcu na dočasne   neobsadenom   funkčnom   mieste   sudcu   ohľadne   vecí   po   JUDr.   S.   V tom   čase v dôsledku odchodu troch sudcov v priebehu mesiacov september a október 2003 zostali zo siedmich   sudcov,   ktorí   dovtedy   na   tunajšom   súde   pôsobili,   fyzicky   pracovať   len   štyria sudcovia, pričom proces obsadenia troch voľných miest sudcov trval takmer rok. V tomto období   na   tunajšom   súde   pôsobiaci   sudcovia   neboli   schopní   zabezpečiť   plynulé vybavovanie   ani   tých   vecí,   ktorých   boli   zákonnými   sudcami   a nie   ešte   aj   plynulé vybavovanie vecí po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých boli poverení vykonávaním funkcie sudcu   na   dočasne   neobsadenom   funkčnom   mieste   sudcu...   V súvislosti   s vymenovaním JUDr. J. V. a JUDr. R. S. za sudcov a ich pridelením na výkon funkcie na Okresný súd Dolný Kubín, bolo vydané opatrenie č. 20 zo dňa 17. 9. 2004, podľa ktorého zákonnou sudkyňou vo veciach C, ktorých zákonným sudcom bola k 1. 10. 2003 JUDr. B. S., sa stala JUDr. J. V. Táto sudkyňa týmto prebrala veľké množstvo nerozhodnutých civilných vecí, prakticky vo všetkých prípadoch reštančných a viacerých aj starších ako predmetná vec, ktoré postupne dávala do obehu.   Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 20. 5. 2005.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej na ústnom pojednávaní.  

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl.   6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu sp. zn. 8 C 397/95.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 397/95 ide o žalobu sťažovateľov o náhradu škody spôsobenej usmrtením manželky, resp. matky pri dopravnej nehode. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú   súčasť rozhodovacej činnosti   všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe okresného súdu ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 8 C 397/95, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia, resp. ich právni zástupcovia svojím správaním zásadne neprispeli k celkovej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd   z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 397/95 zistil nasledovné skutočnosti:

Sťažovatelia podali 13. apríla 1995 žalobu okresnému súdu. Po urgenciách právneho zástupcu (20. novembra 1996 a 11. septembra 1997) okresný súd urobil prvý úkon vo veci 2. marca 1998, teda po takmer 35 mesiacoch od podania žaloby.

Okresný súd ďalej vo veci nariadil päť pojednávaní (2. júla 1998, 15. júna 1999, 5. apríla 2001, 7. marca 2002 a 13. mája 2003), pričom bol nečinný v období od 3. februára 2000 do 15. februára 2001, t. j. počas jedného roka. Po pojednávaní 13. mája 2003, na ktorom okresný súd po deviatich rokoch vydal medzitýmny a čiastočný rozsudok vo veci, urobil prvý úkon až 8. apríla 2005, t. j. takmer po dvoch rokoch (nariadenie pojednávania na 20.   máj   2005).   K nečinnosti   okresného   súdu   v období   po   13.   máji   2003   a k zmenám v osobe   zákonného   sudcu   sa   vo   svojom   stanovisku   vyjadril   predseda   okresného   súdu (v súčasnosti koná vo veci od 17. septembra 2004 štvrtá zákonná sudkyňa).

Ústavný súd so   zreteľom   na všetky   uvedené skutočnosti   konštatoval, že   konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 397/95 ani po období takmer viac ako desiatich rokov od podania žaloby nie je právoplatne skončené (medzitýmny rozsudok bol vydaný po deviatich rokoch). Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   v zmysle   §   56   ods.   3   zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 8 C 397/95 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 397/95 ďalej konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia jednotlivo po 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnili doterajším postupom okresného súdu a tým, že zbytočné prieťahy v konaní im znemožnili získať finančné prostriedky z uplatneného nároku na náhradu škody.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj celkovú doterajšiu dĺžku konania vo veci sp. zn. 8 C 397/95, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinili, a zohľadňujúc ďalšie konkrétne okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľov   sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj naplnenie   princípu   spravodlivosti   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   50 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom vznikli v   súvislosti   s ich   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom   Mgr.   I.   P., v sume 23 659 Sk [§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2003, ktorá   bola   13   602   Sk   (pre   účely   odmeny   za   úkony   po   1. januári   2004)   a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2004, ktorá   bola   15 008 Sk   (pre   účely   odmeny   za   úkony   po   1. januári   2005).   Úhrada   bola priznaná za dva úkony po 4 530 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 140 Sk režijný paušál a za dva úkony po 2 501 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 150 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005