znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 55/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 17 C 1224/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára 2004 doručené podanie J. H., (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom JUDr.   J.   Č.,   K.,   označené   ako   „Sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd a ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 17 C 1224/02.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uviedol:«Dňa 10. 09. 2002 zomrel môj starý otec L. L. Poručiteľ zanechal závet, v ktorom svoj   všetok   majetok   odkázal   svojej   manželke   (mojej   nevlastnej   babke)   Z.   L.   a zároveň podpísal listinu o vydedení, ktorou mňa, syna jeho neb. dcéry V. vydedil. Na výzvu notára JUDr. P. S., ktorý bol Okresným súdom Košice II (v ďalšom texte aj okresný súd) poverený prejednaním   dedičstva,   som   v požadovanej   lehote   spolu   s ostatnými   navrhovateľmi prostredníctvom môjho právneho zástupcu dňa 27. 12. 2002 osobne podal na Okresný súd Košice II návrh na začatie konania o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Súdny poplatok bol zaplatený na základe výzvy okresného súdu v požadovanej lehote dňa 03. 03. 2003. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17 C 1224/2002....Dňa   09.   04.   2003   okresný   súd   zaslal   môjmu   právnemu   zástupcovi   vyjadrenie odporkyne k žalobe, ktoré bolo tomuto doručené dňa 22. 04. 2003.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 40 D 1058/02, Dnot 225/02, vydanom dňa 06. 05. 2003 prerušil konanie o dedičstve po poručiteľovi L. L. do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti vydedenia vedeného na Okresnom súde Košice II.

...   Mám   za   to,   že   odo   dňa   vydania   uvedeného   uznesenia   súdu   je   okresný   súd v predmetnej veci nečinný a konanie je vedené so zbytočnými prieťahmi a v neprimeranej lehote....Pretože súd bol dlhodobo nečinný, podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov som podal dňa 17. 12. 2003 prostredníctvom môjho právneho zástupcu sťažnosť na postup   Okresného   súdu   Košice   II   pre   prieťahy   v predmetnom   konaní,   adresovanú predsedovi tohto súdu. Na moju sťažnosť odpovedal predseda okresného súdu listom: Spr. 23235/03 zo dňa 22. 12. 2003. Cit. : „Z uvedeného vyplýva, že súd v danej veci vykonáva úkony smerujúce k jej rozhodnutiu....“ Teda moju sťažnosť neuznal ako dôvodnú. S týmto jeho stanoviskom sa však nestotožňujem.»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby „vyniesol nález:

1) Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil základné právo J. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2)   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3) J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000.-Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť J. H. trovy právneho zastúpenia vo výške 9 324.- Sk... na bankový účet advokáta JUDr. J. Č., K.,... do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.  

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   s účinnosťou   od   1.   januára   2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti   sú   upravené   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy“ (II.   ÚS 109/03),   „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné   porušenie   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd z predloženej sťažnosti zistil, že sťažovateľ podal   27.   decembra   2002   návrh   okresnému   súdu.   Okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ zaplatil 3. marca 2003. Okresný súd ďalej zaslal 5. marca 2003 návrh sťažovateľa na vyjadrenie odporkyni. Stanovisko odporkyne bolo okresnému súdu doručené 27. marca 2003 a okresný súd toto stanovisko zaslal 9. apríla 2003   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa.   Okresný   súd   ďalej   požiadal   25.   apríla   2003 ustanoveného notára o prerušenie dedičského konania a o zaslanie dedičského spisu. Keďže notár uvedený   spis   okresnému   súdu   nezaslal, okresný   súd ho opätovne požiadal o jeho zaslanie listom z 19. júna 2003.

Na   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní   zo   17.   decembra   2003   predseda okresného   súdu   v rámci   ustanovenej   lehoty   odpovedal   listom   z 22.   decembra   2003 (sp. zn. Spr   23235/03),   v ktorom   uviedol,   že   okresný   súd   v danej   veci   vykonáva   úkony smerujúce k jej rozhodnutiu.

Berúc do úvahy dĺžku konania pred okresným súdom, ako aj jeho doterajší postup ústavný súd dospel k záveru, že postup súdu ešte nesignalizuje reálnu možnosť existencie zbytočných prieťahov v označenom konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2004