znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 549/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012 predbežne prerokoval 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   spojení   s porušením   ustanovenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn. 26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12327/2012), sp. zn. 26 Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 26 Er 928/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012), sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12332/2012), sp. zn. 26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn. 26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12338/2012),   sp.   zn.   17   Er   499/2010   z   15.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012), sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn. 5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12346/2012),   sp.   zn.   8   Er   112/2010   z   24.   januára   2012 (sp. zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012), sp. zn. 8 Er 1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012), sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23   Er   1285/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn. Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp.   zn. Rvp 12357/2012), sp. zn.   23   Er   1235/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn.   Rvp   12358/2012),   sp.   zn. 17 Er 792/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12359/2012),   sp.   zn.   17   Er   561/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12360/2012),   sp.   zn.   26   Er   661/2010   z   19.   marca   2012 (sp. zn.   Rvp   12361/2012),   sp.   zn.   26   Er   112/2010   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012), sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn. 26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12369/2012),   sp.   zn.   26   Er   476/09   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn. 24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12326/2012 až sp. zn. Rvp 12373/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12326/2012.

2. Sťažnosti   spoločnosti   P.,   s. r. o., o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. septembra 2012 doručených 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť   majetok   zaručeného   v   čl.   20   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a v čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   5 Er 1346/2010   zo   16.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp 12326/2012), sp. zn. 26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12327/2012), sp. zn. 26 Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 26 Er 928/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012), sp. zn.   5   Er   1027/2010   zo   16.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12332/2012),   sp. zn. 26 Er 1105/2010   z   19.   marca   2012   (sp. zn.   Rvp   12333/2012),   sp.   zn.   24   Er   675/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn. 26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca 2012   (sp. zn.   Rvp 12338/2012),   sp.   zn.   17   Er   499/2010   z   15.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012), sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn. 5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12346/2012),   sp.   zn.   8   Er   112/2010   z   24.   januára   2012   (sp. zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012), sp. zn. 8 Er 1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012), sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23   Er   1285/2010   z   23.   januára   2012   (sp. zn. Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp.   zn. Rvp 12357/2012), sp. zn.   23   Er   1235/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn.   Rvp   12358/2012),   sp. zn. 17 Er 792/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12359/2012),   sp.   zn.   17   Er   561/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12360/2012),   sp.   zn.   26   Er   661/2010   z   19.   marca   2012 (sp. zn.   Rvp   12361/2012),   sp.   zn.   26   Er   112/2010   z   19.   marca   2012   (sp. zn. Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012), sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn. 26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12369/2012),   sp.   zn.   26   Er   476/09   z   19.   marca   2012   (sp. zn. Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn. 24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012).

Z obsahu sťažností vyplýva, že v označených exekučných konaniach sťažovateľka vystupuje   v procesnom   postavení   oprávnenej   z exekúcií,   pričom   vo   všetkých   prípadoch okresný súd poveril vykonaním exekúcií súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej len „súdny exekútor“).   Sťažovateľkou   napadnutými   uzneseniami   okresný   súd   rozhodol   o vylúčení povereného   súdneho   exekútora   z vykonávania   označených   exekučných   konaní z dôvodu jeho   možnej   zaujatosti,   pretože   súdny   exekútor   pred   výkonom   exekučnej   činnosti   bol v minulosti zamestnancom sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií, pričom okresný súd tak rozhodol   argumentačne   sa   odvolávajú   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   č. k. III. ÚS 322/2010-37 z 13. apríla 2011.

Sťažnosťami   podanými   ústavnému   súdu   sťažovateľka   vo   všetkých   48   prípadoch namieta porušenie predovšetkým svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že v prvom   rade   okresný   súd   rozhodol   o vylúčení   povereného   súdneho   exekútora   bez akéhokoľvek návrhu účastníkov konania, ale tak učinil ex offo, na čo podľa sťažovateľky okresný súd nemal oprávnenie. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že okresný súd svoje napádané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa jednak týkalo inej exekučnej veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), jednak toto rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľka mohla v konaní pred ústavným súdom k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľke vyjadriť sa k nemu pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľky sú tak   napádané   exekučné   rozhodnutia   okresného   súdu   neodôvodnené   a   arbitrárne. V nadväznosti na uvedené tak mali byť podľa sťažovateľky porušené aj jej „majetkové“ práva, resp. práva na ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom okresného súdu bola sťažovateľke   podľa   jej   tvrdení   odňatá   možnosť   domáhať   sa   svojho   majetku   (rozumej vymáhaných pohľadávok) prostredníctvom ňou zvolaného súdneho exekútora, ktorého si vybrala z dôvodu   svojej   dôvery   v jeho činnosť.   Napokon   podľa   sťažovateľky   mala byť v dôsledku uvedených rozhodnutí okresného súdu znevýhodnená ako oprávnená z exekúcií oproti povinným z týchto exekúcií.

Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne okrem iného uviedla: «...   Napadnuté   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   veľmi   významnou   mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa... Je tomu tak preto, že všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13.04.2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37;

b)   bez   toho   aby   vykonal   akékoľvek   dokazovanie   v   otázke   subjektívnej   alebo objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného konania;

c)   bez   toho   aby   existovali   akékoľvek   racionálne   pochybnosti   o   legálnom   a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii:

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III ÚS 322/2010;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods.10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa....

Sťažovateľ   tvrdí,   že   postupom   Okresného   súdu   Galanta...   ako   aj   napadnutým uznesením   tohto   súdu,   došlo...   k   porušeniu   zásady   „rovnosti   zbraní“,   zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy...

Okresný súd Galanta neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 30 Exekučného poriadku, osobitne jeho odseky 5 a 6 a bez existencie racionálnych   obáv   o   legálny   a   legitímny   priebeh   exekúcie,   bez   posúdenia   splnenia formálnych   (napr.   počítanie   zákonnej   päť   dňovej   lehoty   danej   k uplatneniu   námietky zaujatosti) a materiálnych podmienok námietky zaujatosti (napr. opis relevantných dôvodov zaujatosti   ktoré   dovoľujú   pochybovať   o riadnom   priebehu   exekučného   konania)   a   bez uskutočnenia   testu   objektívnej   a   subjektívnej   stránky   zaujatosti   súdneho   exekútora, uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37, s konečnou platnosťou rozhodol. Okresný súd Galanta vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu.

Osobitne upozorňujeme, že k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na   spravodlivý   súdny   proces   došlo   aj   preto,   že   porušovateľ   neposkytol   sťažovateľovi ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ rozhodol o vylúčení bez existencie návrhu (námietky zaujatosti formulovanej zo strany oprávneného alebo povinného). Podľa ust. § 30 Exekučného poriadku však konať o zaujatosti súdneho exekútora možno len na návrh účastníka konania. V danom prípade návrh nebol podaný!...

Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne   a   nepochybne   k   tomu,   že   súdny   exekútor   je   zaujatý   voči   sťažovateľovi

-obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ tvrdí, že ak by aj určité úvahy boli obsahom odôvodnenia uznesenia, nie je možné na nich prihliadať ako na také, ktoré majú vyvolať právne účinky vylúčenia súdneho exekútora z výkonu exekúcie. Sťažovateľ v súvislosti   s   týmto   argumentom   odkazuje   na   svoju   argumentáciu   obsiahnutá   v   článku IV. tejto sťažnosti. Právna úprava výberu exekútora neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť súdneho   exekútora   z   vykonávania   exekúcie   pre   pomer   k   oprávnenému!   Oprávnený   si legálne   vyberá   exekútora   (§   38   a   §   39   Exekučného   poriadku),   pričom   nikdy   nejde o náhodný   výber,   ale   výber   založený   na   pomere   oprávneného   k   exekútorovi,   pretože oprávnený je vedený pri výbere vnútornými úvahami o spoľahlivosti, dôvere a lojálnom prístupe!...

... Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ nemal možnosť   ovplyvniť   prípravu   obsahu   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   pritom   však   dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil všeobecný   súd,   navyše   dával   povinnému   dodatočnú   príležitosť,   aby   bez   existencie akýchkoľvek   obáv   z   reakcie   sťažovateľa,   došlo   k   mareniu   exekúcie   a   to   aj   vylúčením sťažovateľa z jej výkonu....

... Právny názor ústavného súdu na ktorom výhradne založil všeobecný súd svoj výrok   o   vylúčení   súdneho   exekútora   z   výkonu   exekúcie   nie   je   z   právneho   hľadiska udržateľný a nemôže byť výlučným podkladom pre rozhodnutie...

Všeobecný   súd   svojím   rozhodnutím,   ktoré   bolo   vydané   v   konaní   vedenom   bez dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č.20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom....

... Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním   zaobchádzané   odlišne.   Sťažovateľ   však   bol,   a   to   najmä   vzhľadom   k   faktu,   že všeobecný   súd   rozhodoval   o   jeho   práve   na   výkon   súdneho   rozhodnutia   zvoleným exekútorom   a   toto   rozhodnutie   výrazne   ovplyvnilo   jeho   právne   postavenie,   účastníkom konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti,   ktoré   by   mohli   objektívne   a   rozumne   ospravedlniť   takéto   odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením   (postavením   oprávneného),   pretože   takýto   dôvod   je   priamo   Ústavou   SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu   domáha,   aby   ústavný   súd   po   ich   prijatí   na   ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že označenými uzneseniami okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené jej základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods.   1   ústavy   a   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tiež   jej   základné   právo   a   právo   na   ochranu vlastníctva zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd zrušil ňou   označené   uznesenia   okresného   súdu   o vylúčení   súdneho   exekútora   z označených exekučných konaní, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii sťažovateľky, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom jednotlivom prípade po 1 000 € a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí,   tak odvolávajúc   sa   na   ustanovenie   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde,   možno   aj   v   konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   použiť   na   prípadné   spojenie   vecí   primerane   citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 12326/2012 až sp. zn. Rvp 12373/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených práv zaručených   ústavou,   dohovorom   a   dodatkovým   protokolom   týmito   uzneseniami okresného súdu: sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn. 26   Er   24/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12327/2012),   sp.   zn.   26   Er   1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.   Rvp   12329/2012),   sp.   zn.   26   Er   928/2010   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012), sp. zn.   5 Er   1027/2010   zo   16.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12332/2012),   sp.   zn. 26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn. 26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12338/2012),   sp.   zn.   17   Er   499/2010   z   15.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012), sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn. 5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12346/2012),   sp.   zn.   8   Er   112/2010   z   24.   januára   2012   (sp.   zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012), sp. zn. 8 Er   1340/2010   z   24.   januára   2012   (sp.   zn.   Rvp   12349/2012),   sp.   zn.   8   Er   759/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012), sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23   Er   1285/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn. Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12357/2012), sp. zn.   23   Er   1235/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn.   Rvp   12358/2012),   sp.   zn. 17 Er 792/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12359/2012),   sp.   zn.   17   Er   561/2011 z 19. marca 2012 (sp.   zn. Rvp   12360/2012),   sp. zn. 26 Er   661/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.   Rvp   12361/2012),   sp.   zn.   26   Er   112/2010   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012), sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn. 26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12369/2012),   sp.   zn.   26   Er   476/09   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn. 24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12373/2012),   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť   tým,   že   okresný   súd rozhodol   o vylúčení   povereného   súdneho   exekútora   bez   vznesenia   námietky   zaujatosti účastníkmi exekučného konania, ako aj bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a tiež bez toho, aby okresný súd umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vylúčeniu ňou zvoleného súdneho exekútora,   pričom   podľa   sťažovateľky   okresný   súd   rozhodol   iba   odvolaním   sa,   resp. „... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37...“, takže v konečnom dôsledku okresný súd podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom skutkovom zistení, pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. neposúdil podľa relevantnej právnej normy, keď   ho   z   vykonávania   exekúcií   vylúčil.   Sťažovateľka   svoju   argumentáciu   podporila   aj tvrdením,   že   okresný   súd   v napadnutých   rozhodnutiach   neprihliadol   na   stabilizovanú rozhodovaciu prax všeobecných súdov vo veci námietok zaujatosti vznesených povinnými proti osobe súdneho exekútora (rozumej JUDr. K., pozn.) v iných exekučných konaniach, v rámci ktorej ako súdny exekútor pre svoj bývalý pracovný pomer u oprávnenej z exekúcie (u sťažovateľky) nebol z vykonávania exekúcie vylúčený, pričom okresný súd svoj odklon od tejto rozhodovacej praxe podľa sťažovateľky nijako neodôvodnil.

V súvislosti so sťažnosťami sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa k návrhu na začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného teda   nepochybne vyplýva, že jednou   zo zákonom o ústavnom súde požadovaných   obligatórnych   náležitostí   sťažnosti   spôsobilej   iniciovať   konanie   pred ústavným súdom   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy je aj pripojenie napádaného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave alebo kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V danom prípade sťažovateľka, aj napriek poučeniu v iných jej početných konaniach vedených ústavným súdom, ani k jednej zo 48 sťažností smerujúcich proti okresnému súdu nepredložila   ňou   napádané   uznesenie,   ktorým   bol   poverený   súdny   exekútor   vylúčený z vykonávania   súdnych   exekúcií,   pričom   sťažovateľka   vo   svojich   sťažnostiach proklamovala,   že   tieto   rozhodnutia   predloží   ústavnému   súdu   na   jeho   požiadanie,   avšak vzhľadom   na   citované   ustanovenie   zákona   o ústavnom   súde   a najmä   vzhľadom   na skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom vo všetkých 48 prípadoch zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom znalým práva, ústavný súd nepovažoval za potrebné sťažovateľku vyzývať na predloženie predmetných rozhodnutí, ktorých povinnosť predloženia vznikla už pri samotnom podaní sťažností.

Z uvedeného   dôvodu   mohol   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   odmietnuť   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak v záujme   poskytnutia   materiálnej   ochrany   základných   práv   a práv   sťažovateľky,   ako   aj v záujme   presvedčivosti   vlastnej   rozhodovacej   činnosti   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj námietkami sťažovateľky v rozsahu, ako ich uviedla v sťažnostiach, pričom na tento účel si ústavný súd potrebné informácie vyžiadal od okresného súdu.

Z oznámenia okresného súdu sp. zn. Spr 1098/2012 z 19. novembra 2012 ústavný súd   zistil,   že   37   sťažovateľkou   napádaných   uznesení   okresného   súdu,   konkrétne   ide o uznesenia sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012), sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn.   Rvp   12332/2012),   sp.   zn.   26   Er   1105/2010   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn.   24   Er   671/09   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12335/2012),   sp.   zn.   24   Er   4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn. 26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12338/2012), sp. zn. 17   Er   499/2010   z   15.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12339/2012),   sp.   zn.   24   Er   424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012), sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn.   Rvp   12341/2012),   sp.   zn.   26   Er   391/2010   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12343/2012), sp. zn. 5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp   12346/2012),   sp.   zn.   5   Er   446/03   z   23.   januára   2012   (sp.   zn. Rvp 12348/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012), sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012 (sp. zn.   Rvp   12355/2012),   sp.   zn.   17   Er   792/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12359/2012), sp. zn. 17 Er 561/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12360/2012), sp. zn. 26 Er 661/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12361/2012), sp. zn. 26 Er 112/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.   Rvp   12363/2012),   sp.   zn.   17   Er   28/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12367/2012),   sp.   zn.   26   Er   1009/09   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12369/2012), sp. zn. 26 Er 476/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012   (sp.   zn.   Rvp   12371/2012),   sp.   zn.   24   Er   807/08   z   19.   marca   2012   (sp.   zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012), bolo vydaných na základe rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, proti ktorým je prípustné odvolanie, o ktorom bude rozhodovať zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia okresného súdu v tej-ktorej konkrétnej exekučnej veci.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   vo   všetkých   37   označených   uzneseniach   boli   už odvolania podané, a to tak samotnou sťažovateľkou, ako aj vylúčeným súdnym exekútorom a v niektorých   prípadoch   podalo   odvolania   aj   Združenie   na   ochranu   finančného spotrebiteľa.   V každom   prípade   o podaných   odvolaniach   bude   ešte   rozhodovať,   a teda sťažovateľkou napádané uznesenia bude ešte preskúmavať príslušný sudca okresného súdu.

V   súvislosti   s uvedenými   37   napádanými rozhodnutiami   okresného   súdu   ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak...   nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou   označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosti už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania 37 označených   uznesení   okresného   súdu,   a   to   podaním   riadneho   opravného   prostriedku (odvolania), pretože v danom prípade ide o rozhodnutia vydané vyšším súdnym úradníkom. Tento opravný prostriedok sťažovateľka v týchto veciach aj účinne využila a bude o ňom ešte   rozhodované.   Na   základe   sťažovateľkou   podaných   odvolaní   proti   napádaným uzneseniam vyšších súdnych úradníkov sa príslušní sudcovia okresného súdu ako odvolacie orgány   budú   musieť   vysporiadať   s v   podstate   identickými   námietkami   proti   týmto rozhodnutiam   okresného   súdu,   aké   sťažovateľka   proti   nim   uvádza   aj   v   konaní   pred ústavným súdom, preto ústavný súd týchto 37 sťažností sťažovateľky už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Rovnaký   dôvod   odmietnutia,   t. j.   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na prerokovanie, aplikoval ústavný súd aj v 8 prípadoch napádaných uznesení okresného súdu, a to konkrétne sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn. 8 Er 112/2010   z   24.   januára   2012   (sp.   zn.   Rvp   12347/2012),   sp.   zn.   8   Er   1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn.   Rvp   12350/2012),   sp.   zn.   23   Er   1015/2010   z   23.   januára   2012   (sp.   zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 23 Er 1285/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12356/2012), sp. zn.   20   Er   334/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12357/2012)   a   sp.   zn. 23 Er 1235/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12358/2012). Tieto uznesenia boli rovnako všetky vydané vyšším súdnym úradníkom a v súčasnosti sú doručované účastníkom týchto exekučných konaní, ktorí budú mať možnosť (vrátene sťažovateľky, pozn.) domáhať sa ich preskúmania   využitím   riadneho   opravného   prostriedku   (odvolania),   o ktorom   bude rozhodovať zákonný sudca okresného súdu v tej-ktorej exekučnej veci.

Napokon,   čo   sa   týka   zvyšných   troch   sťažovateľkou   napádaných   uznesení,   a to konkrétne   sp.   zn.   26   Er   24/2011   z   19.   marca   2012   (sp.   zn.   Rvp   12327/2012),   sp.   zn. 26 Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012) a sp. zn. 26 Er 928/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12330/2012), ústavný súd zistil, že tieto uznesenia už boli v rámci   odvolacích   konaní   preskúmané   aj   príslušným   sudcom   okresného   súdu,   a to vo všetkých troch prípadoch 8. októbra 2012, avšak tieto rozhodnutia odvolacieho súdu sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom nenapadá.

Vzhľadom na skutočnosť, že aj označené 3 uznesenia okresného súdu, ktoré boli tiež vydané   vyšším   súdnym   úradníkom,   boli   už   preskúmané   všeobecným   súdom   v rámci využitia prípustných opravných prostriedkov, ústavný súd sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých   rozhodnutí   okresného   súdu,   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   o týchto   častiach   sťažností,   ktorými   sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012