znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 548/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 63/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 63/2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 14. júla 2010 sa sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 63/2010 domáha voči Slovenskej republike v zastúpení   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky „...   náhrady   majetkovej škody a nemajetkovej ujmy...“, pričom podľa jej tvrdenia okresný súd v predmetnom konaní do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nevykonal   žiadne   relevantné   procesné   úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o jej žalobe. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že okresný súd je v označenom konaní nečinný aj napriek tomu, že predsedovi okresného súdu podala   1.   augusta   2011   sťažnosť   na   prieťahy   v   označenom   konaní,   takže   v   dôsledku zdĺhavého postupu okresného súdu sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Porušovateľ   podľa   informácií   sťažovateľa   doposiaľ   nevykonal   vo   veci   žiadny procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov....

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil, pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna súčinnosť   podporuje   skoré   ukončenie   konania.   Posúdenie   tretieho   kritéria   je   spojené   s vykonaním   dokazovania   v   priebehu   konania   o   ústavnej   sťažnosti   Ústavným   súdom Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov,   najmä súdneho spisu okresného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L. a. s... B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/63/2010 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C/63/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3)   Spoločnosti   L.   a. s...   B...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   700,-   € (slovom: sedemsto eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4)   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   spoločnosti   L.   a.   s...   B...   trovy konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení   nálezu,   na   účet   jej   právneho zástupcu F., s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15   C   63/2010   je   postup   okresného   súdu   poznačený   zbytočnými   a   neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z vyžiadaného súdneho spisu na účely vyhodnotenia možného prijatia sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 63/2010:

Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči žalovanému priznania náhrady škody z titulu nezákonného postupu Okresného súdu Žilina, ktorý   neprijal   jej   podania   podané   v   elektronickej   podobe,   ako   aj   z   titulu   nezákonného postupu   a   rozhodnutia   ústavného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   290/08 (v odôvodnení žaloby je však uvádzané konanie sp. zn. III. ÚS 252/07, pozn.). Následne 3. augusta 2010 sťažovateľka v súvislosti so svojou žalobou predložila okresnému súdu dôkazový materiál a 30. augusta 2010 predložila ešte jednu kópiu už ňou predložených dôkazov. Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľka predložila ďalšie dôkazy (CD nosič).

Okresný súd uznesením z 22. novembra 2010 uložil sťažovateľke, aby do 15 dní odstránila nedostatky žaloby, a 23. novembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Podaním doručeným okresnému súdu 6. decembra 2010 sťažovateľka žiadala okresný súd, aby pokračoval v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku, pretože podľa jej názoru je od jeho platenia zo zákona oslobodená. K výzve na odstránenie nedostatkov žaloby sa sťažovateľka vyjadrila 14. decembra 2010 a 20. januára 2011 okresnému súdu oznámila zmenu korešpondenčnej adresy svojho právneho zástupcu.

Okresný súd uznesením z 18. marca 2011 zrušil svoju výzvu z 23. novembra 2010 na zaplatenie   súdneho   poplatku   a   súčasne   zaslal   žalobu   sťažovateľky   na   vyjadrenie žalovanému. Dňa 4. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. november 2011. Žalovaný sa vyjadril k žalobe sťažovateľky 19. októbra 2011, avšak pojednávanie nariadené na   22.   november   2011   bolo   z   dôvodu   postúpenia   spisu   ústavnému   súdu   odročené   na neurčito.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II. ÚS 55/98,   I.   ÚS   132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C   63/2010   ústavný   súd   v   tomto   skúmanom   postupe okresného súdu nezistil žiadne také obdobia nečinnosti (časový odstup medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu nebol dlhší ako 4 a pol mesiaca, pozn.), ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľkou namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Okrem uvedeného ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou podanou sťažnosťou na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nad rámec poznamenáva, že ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť 28. septembra 2011, t. j. ani nie dva mesiace po tom, ako 1. augusta 2011 podala predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   takže   z   tohto   hľadiska   sťažovateľka neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú považuje ústavný súd za účinný právny   prostriedok   ochrany označených   práv,   sám vo   svojom   postupe   zjednal   nápravu. Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zastáva   stanovisko,   že   sťažnosť   sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovaná predsedov0i okresného súdu bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011