znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 547/2023-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného HAVRILLA & Co. s.r.o., Námestie M. Benku 2, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 11P/41/2018 z 13. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

1. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 11P/41/2018 z 13. septembra 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 11P/41/2018 z 13. septembra 2023 z r u š u j e.

3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 530,85 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. októbra 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením mestského súdu sp. zn. 11P/41/2018 z 13. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež finančného zadosťučinenia 8 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o úpravu rodičovských práv a povinností vedeného mestským súdom pod sp. zn. 11P/41/2018. V predmetnej veci bola súdom ustanovená znalkyňa, aby vypracovala dodatok k znaleckému posudku.

3. Sťažovateľ poukazuje na to, že písomným podaním doručeným okresnému súdu 8. septembra 2023 znalkyňa oznámila, že maloletá bola vyšetrená 9. augusta 2023 a sťažovateľ bol písomne predvolaný na vyšetrenie:

a) na 2. august 2023, avšak sa k nej nedostavil ani sa nijakým spôsobom neospravedlnil. Sťažovateľ poukazuje na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že znalkyňa podala zásielku s písomným predvolaním na poštovú prepravu pod číslom pošty RF854082906SK až 25. júla 2023 o 16.13 h na Pošte Prešov 7, pričom predmetná zásielka bola uložená na Pošte Košice 1 do poštového priečinku 31. júla 2023 o 6.14 h a zásielku sťažovateľ vyzdvihol 14. augusta 2023 o 15.49 h na Pošte Košice 1 pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty;

b) na 30. august 2023, avšak sa k znalkyni opäť nedostavil ani sa nijakým spôsobom neospravedlnil. K uvedenému sťažovateľ uvádza, že zo súdneho spisu vyplýva, že znalkyňa podala zásielku s písomným predvolaním na termín vyšetrenia na poštovú prepravu pod číslom pošty RF882988024SK 17. augusta 2023 o 16.17 h na Pošte Prešov 10 – TESCO, pričom predmetná zásielka bola uložená na Pošte Košice 1 do poštového priečinku 18. augusta 2023 o 6.05 h a zásielku sťažovateľ vyzdvihol 4. septembra 2023 o 17.38 h na Pošte Košice 1 opäť pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty;

c) na 2. november 2023, pričom znalkyňa podala predvolanie na termín vyšetrenia na poštovú prepravu 13. septembra 2023 s tým, že zásielka bola doručená na poštu Košice 14. septembra 2023 a sťažovateľ si ju prevzal toho istého dňa, pričom obsah predvolania je identický ako v predošlých prípadoch.

4. Mestský súd sťažovateľovi napadnutým uznesením uložil poriadkovú pokutu vo výške 200 eur s odôvodnením, že sťažovateľ sa nepodrobil znaleckému úkonu napriek tomu, že táto povinnosť mu bola uložená uznesením sp. zn. 11P/41/2018 z 23. mája 2023. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sťažovateľ sa bez predchádzajúceho ani dodatočného ospravedlnenia nedostavil na výzvu k znalkyni, čím zmaril vykonanie znaleckého úkonu, pričom v dôsledku takéhoto konania došlo k bezdôvodným prieťahom v konaní.

5. Sťažovateľ písomným podaním doručeným mestskému súdu 14. septembra 2023 namietal «nezákonnosť a neústavnosť uloženej poriadkovej pokuty a požiadal súd o jej zrušenie „ex offo“».

6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 547/2023-15 z 28. novembra 2023 prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ argumentuje, že sa nemal ako objektívne dozvedieť o termíne vyšetrenia, keďže písomné predvolanie mu bolo doručené po stanovenom termíne. Uvádza, že ani pri opakovanom doručení predvolania nebol telefonicky, resp. emailom kontaktovaný znalkyňou, aby sa predišlo tomu, aby zásielka s predvolaním bola doručená po stanovenom termíne.

8. Sťažovateľ zastáva názor, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že súd mechanicky aplikoval zákon a na základe jednostranného tvrdenia znalkyne pristúpil k uloženiu poriadkovej pokuty bez toho, aby preveril skutočný stav.

9. Sťažovateľ poukazuje na to, že neexistencia možnosti domáhať sa opravným prostriedkom zrušenia uloženej pokuty je odopretím spravodlivosti, keďže v prípade, ak dôjde k nezákonnému vydaniu uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, sťažovateľ reálne nemá žiadne zákonné prostriedky (okrem ústavnej sťažnosti), ktorými sa môže domáhať jeho zrušenia.

10. Sťažovateľ žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 8 000 eur, čo odôvodňuje tým, že od júna 2023 bezvýsledne čaká, kedy mu bude doručené predvolanie s termínom vyšetrenia, ktorého sa môže reálne a objektívne zúčastniť.

III.

Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa

11. Mestský súd k sťažnosti uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvádzaných znalkyňou, pričom v danom čase nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení a sťažovateľ súdu nič neoznámil.

12. Mestský súd oznámil, že si vyžiadal stanovisko znalkyne k tvrdeniam sťažovateľa v tomto konaní a znalkyňa prípisom z 22. októbra 2023 súdu ozrejmila spôsob a priebeh, akým predvolávala sťažovateľa na psychologické vyšetrenie. Uviedla, že sťažovateľa predvolala telefonicky, a až následne písomne (na jeho žiadosť).

13. Mestský súd zastáva názor, že v čase rozhodovania o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi, t. j. k 13. septembru 2023, boli splnené všetky zákonné podmienky a dôvody na uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 102 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Rozhodnutie súd riadne odôvodnil, pokiaľ ide o dôvody uloženia pokuty aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, a odôvodnenie tohto uznesenia je ústavne akceptovateľné. Dodatočné ospravedlnenie sťažovateľa smerom k súdu nič nemení na dôvodnosti uloženia pokuty v danom čase. Ak došlo k pochybeniu, miera tohto pochybenia nedosiahla podľa názoru mestského súdu takú intenzitu, aby to odôvodňovalo záver o porušení práv sťažovateľa v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu.

14. Sťažovateľ nevyužil právo podať k posudzovanej veci repliku.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

15. Podľa čl. XI bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené sudcom spravodajcom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto rozvrhu práce, prerokujú senáty v pôvodnom zložení s výnimkou uvedenou v bode 3.

16. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením mestského súdu.

17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu alebo iného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018).

18. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

19. Predmetom ústavného prieskumu sú, aj keď v obmedzenej miere, aj rozhodnutia všeobecných súdov o uložení poriadkových pokút. V rámci doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu možno identifikovať skupinu rozhodnutí, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému došlo postupom či rozhodnutím všeobecných súdov alebo iných orgánov verejnej moci pri ukladaní poriadkových pokút (II. ÚS 374/06, II. ÚS 195/06, I. ÚS 41/2015, IV. ÚS 562/2018). Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé neprípustným spôsobom zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníkov konania, a preto takéto rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu vo všetkých jeho aspektoch (I. ÚS 41/2015, IV. ÚS 562/2018). Z uvedeného dôvodu sú na rozhodovanie súdov o uložení pokút primerane kladené požiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Z ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať v relevantných a dostatočných dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom (III. ÚS 346/2018).

21. Účelom poriadkovej pokuty je vynútenie si splnenia tých procesných povinností, ktoré neboli, napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené, a ich nesplnenie nemá pre strany iný osobitný následok vyjadrený v ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Zákon pritom ustanovuje možnosť, nie povinnosť súdu uložiť osobe, ktorá svoju procesnú povinnosť nesplnila, poriadkovú pokutu. Zdržanlivosť súdu pri jej ukladaní je zvýraznená tým, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a neobsahuje ani ustanovenie o možnosti dodatočného odpustenia uloženej poriadkovej pokuty v prípade, ak to odôvodňuje neskoršie správanie osoby, ktorej bola uložená, resp. ak po jej uložení nastali dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 414.).

22. Sťažovateľ namietané porušenie označených práv odôvodňuje tým, že mestský súd aplikoval zákonné ustanovenia a na základe jednostranného tvrdenia znalkyne pristúpil k uloženiu poriadkovej pokuty bez toho, aby preveril skutočný stav.

23. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrenia mestského súdu a vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že všeobecný súd uznesením sp. zn. 11P/41/2018 z 23. mája 2023 rozhodol o nariadení vypracovania dodatku k znaleckému posudku č. 125/2021, pričom v V. výroku tohto uznesenia uložil účastníkom povinnosť sa k znalcovi ustanoviť na jeho predvolanie a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť pod následkami poriadkových opatrení podľa § 102 CSP.

24. V podaní doručenom 8. septembra 2023 znalkyňa okrem iného oznámila súdu, že sťažovateľ bol predvolaný na vyšetrenie 2. augusta 2023, avšak sa nedostavil ani sa nijakým spôsobom neospravedlnil. Ďalej uviedla, že sťažovateľa následne predvolala druhýkrát na 30. august 2023, avšak sťažovateľ sa opäť bez ospravedlnenia nedostavil.

25. V odôvodnení napadnutého uznesenia mestský súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa nepodrobil znaleckému úkonu napriek tomu, že táto povinnosť mu bola uložená uznesením sp. zn. 11P/41/2018 z 23. mája 2023 tým, že sa bez predchádzajúceho ani dodatočného ospravedlnenia nedostavil na výzvu k znalkyni, čím zmaril vykonanie znaleckého úkonu, pričom v dôsledku takéhoto konania došlo k bezdôvodným prieťahom v konaní, uložil mu súd poriadkovú pokutu vo výške 200 eur. Výšku pokuty súd považuje za primeranú vzhľadom na predmet tohto konania, dĺžku konania a na to, že práve sťažovateľ je ten, ktorý „sa neustále sťažuje na postup súdu, avšak nerešpektuje povinnosť uloženú mu súdom, čím sám predlžuje toto konanie“.

26. Z príloh ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisového materiálu mestského súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol písomne predvolaný na vyšetrenie k znalkyni na 2. august 2023. Znalkyňa podala zásielku s písomným predvolaním na termín vyšetrenia sťažovateľa 2. augusta 2023 na poštovú prepravu pod číslom pošty RF854082906SK 25. júla 2023 o 16.13 h na Pošte Prešov 7, pričom predmetná zásielka bola uložená na Pošte Košice 1 do poštového priečinku 31. júla 2023 o 6.14 h a zásielku sťažovateľ vyzdvihol 14. augusta 2023 o 15.49 h na Pošte Košice 1 pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty. Ďalší termín vyšetrenia určila znalkyňa na 30. august 2023. Zo súdneho spisu vyplýva, že znalkyňa podala zásielku s písomným predvolaním na termín vyšetrenia sťažovateľa 30. augusta 2023 na poštovú prepravu pod číslom pošty RF882988024SK 17. augusta 2023 o 16.17 h na Pošte Prešov 10 − TESCO, pričom predmetná zásielka bola uložená na Pošte Košice 1 do poštového priečinku 18. augusta 2023 o 6.05 h a zásielku sťažovateľ vyzdvihol 4. septembra 2023 o 17.38 h na Pošte Košice 1 opäť pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty.

27. Podľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že

a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami,

b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

c) neuposlúchne príkaz súdu,

d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie.

28. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľovi bola poriadková pokuta uložená len na základe jednostranných tvrdení znalkyne, bez dostatočného zistenia stavu veci. Mestský súd vychádzal z oznámení znalkyne, že sťažovateľ sa opakovane bez ospravedlnenia nedostavil na vyšetrenie napriek tomu, že naň bol riadne a včas predvolaný. Z predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol síce riadne predvolaný na vyšetrenia, avšak nebol predvolaný včas, pričom si predvolania prevzal v odbernej lehote, ktorá mu opakovane uplynula až po stanovenom termíne vyšetrení. Povinnosť uloženú súdom si teda sťažovateľ nesplnil z objektívnych dôvodov.

29. V súvislosti s obranou mestského súdu, že na prvé vyšetrenie u znalkyne bol sťažovateľ predvolaný i telefonicky, ústavný súd bez toho, aby túto skutočnosť overoval či spochybnil, uvádza, že telefonické predvolanie nenapĺňa požiadavky riadneho predvolania.

30. Z uvedeného je zrejmé, že poriadková pokuta nebola uložená v súlade so zákonom, keďže absentovali relevantné a dostatočné dôvody jej uloženia. Ústavný súd tiež konštatuje, že mestský súd pri ukladaní poriadkovej pokuty sťažovateľovi zjavne nepostupoval zdržanlivo, nemajúc na zreteli, že nová právna úprava nepripúšťa proti tomuto uzneseniu odvolanie, či možnosť odpustenia uloženej pokuty.

31. Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie mestského súdu za svojvoľné a arbitrárne, preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Príkaz konať vo veci

32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.

33. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu (predovšetkým dôvody uvedené v bodoch 28 až 30), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie mestského súdu (bod 2 výroku nálezu).

34. Vzhľadom na charakter napadnutého uznesenia mestského súdu nebol dôvod postupovať podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie, a preto v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 8 000 eur, ktoré odôvodňuje tým, že od júna 2023 bezvýsledne čaká, kedy mu bude doručené predvolanie s termínom vyšetrenia, ktorého sa môže reálne a objektívne zúčastniť.

36. Napriek skutočnosti, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým uznesením mestského súdu, žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). Podľa jeho názoru ústavná neakceptovateľnosť napadnutého uznesenia mestského súdu, ktorá bola dôvodom na konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľa, nijako nesúvisí s pocitmi frustrácie a neistoty vo vzťahu k čakaniu na termín znaleckého úkonu prezentovanými sťažovateľom ako dôvod na priznanie finančného zadosťučinenia.

VI.

Trovy konania

37. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2023. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 208,67 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 417,34 eur, s režijným paušálom 2 x 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 442,38 eur. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 530,85 eur (bod 3 výroku nálezu).

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2024

Peter Molnár

predseda senátu