SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 547/2018-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., Okružná 3239, Modra, právne zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Kahancom, advokátska kancelária, Vajanského 33, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, odboru kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006 a postupom Okresnej prokuratúry Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006 a postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená 18. septembra 2006 podala okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť, konateľ obchodnej spoločnosti, tým, že na podklade kúpnej zmluvy uzatvorenej so sťažovateľkou došlo k viacerým dodávkam hutného materiálu pre spoločnosť, za ktorý bola zaplatená kúpna cena do termínu jej splatnosti len čiastočne, pričom aj napriek dohodnutej výhrade vlastníctva bol dodaný tovar zapracovaný do výroby, v dôsledku čoho bola sťažovateľke spôsobená škoda zodpovedajúca neuhradenej časti kúpnej ceny.
V súvislosti s ďalším priebehom konania sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Okresná prokuratúra Bardejov prípisom zo dňa 27.9.2006 trestné oznámenie odstúpila Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Bardejove.
... Následne bolo vydané uznesenie zo dňa 26.10.2006 o začatí trestného stíhania vo veci pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Tr. zák.
Z dôvodu miestnej príslušnosti bolo prípisom vyšetrovateľa zo dňa 30.11.2006 ČVS: ORP-395/OdV-2006 oznámené, že vec sa odstupuje na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Svidník...
Už v trestnom oznámení zo dňa 12.9.2006 bol daný návrh na zaistenie majetku spoločnosti v snahe zabezpečiť možnosť uspokojenia nároku poškodeného.
... Prostredníctvom splnomocnenca poškodeného bolo dňa 23.3.2007 podané na OR PZ Svidník podanie, ktorým sa doplnili údaje ohľadne postupu obvineného ako konateľa spoločnosti, a súčasne bolo navrhnuté, aké dôkazy vyšetrovateľ má zabezpečiť. Vzhľadom na riziko, že spoločnosť bude „vytunelovaná“ a poškodená spoločnosť nebude mať od koho vymáhať svoju pohľadávku, bol podaný súčasne aj návrh na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 Tr. por. a toto podanie bolo zaslané na vedomie aj Okresnej prokuratúre Svidník. Následne podaním zo dňa 3.4.2007 boli doplnené údaje, ako aj listinný dôkaz, ktoré podanie bolo rovnako zaslané na vedomie na OP vo Svidníku...
Vyšetrovateľ v roku 2007 urobil iba zopár vyšetrovacích úkonov – výsluchov svedkov, a následne v roku 2008 a v roku 2009 vykonal ďalšie vyšetrovacie úkony, včítanie zabezpečenia odborného vyjadrenia, a takto následne dňa 28.10.2009 bolo vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu...
Už v priebehu rokov 2007, 2008 a 2009 došlo k prieťahom v konaní, a následne sa stalo to, na čo bol vyšetrovateľ upozornený, že spoločnosť vstúpila do likvidácie a následne bola likvidácia ukončená dňa 28.8.2008...
Je pravdou, že vyšetrovateľ OR PZ Svidník vzniesol v roku 2008 obvinenie voči aj za ďalší skutok, ktorý bol následne vylúčený na samostatné konanie, a rovnako v roku 2008 bola Krajskou prokuratúrou v Prešove odňatá vec z výkonu prokurátorského dozoru na Okresnej prokuratúre vo Svidníku a vec bola pridelená Okresnej prokuratúre v Bardejove...
Okresný prokurátor v Bardejove podal obžalobu na obvineného
dňa 25.3.2010, a to na Okresný súd vo Svidníku, kde sa viedlo konanie pod sp. zn. 1 T 26/2010, pričom Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 2 Nto 6/10 zo dňa 7.7.2010 odňal vec Okresnému súdu vo Svidníku a prikázal ju na ďalšie konanie Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou, ktorá sa viedla na tomto súde pod sp. zn. 1 T 100/2010. Okresný súd vo Vranove nad Topľou Uznesením zo dňa 17.12.2010 odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi...
V štádiu po podaní obžaloby podaním zo dňa 15.11.2010... bol podaný opakovaný návrh na zaistenie majetku obžalovaného, spolu s prílohami, kde bolo podotknuté, že bol uplatňovaný nárok na náhradu škody poškodenou stranou pri výsluchu jej konateľa do zápisnice ešte dňa 13.11.2006.
Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 12.12.2011 t. j. po viac ako roku, návrh mňa, poškodeného, zamietol a voči tomu som ja poškodený podal dňa 13.1.2012 sťažnosť...
Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 15.12.2011 trestné stíhanie voči zastavil, a toto rozhodnutie som ja napadol sťažnosťou zo dňa 13.1.2012, ktorú som následne podrobne odôvodnil svojim podaním zo dňa 19.1.2012... Uzneseniami KP Prešov zo dňa 20.5.2012 sp. zn. 1/2 KPt 1013/07-39 a sp. zn. 1/2 KPt 1013/07-40 boli Uznesenia OP v Bardejove o zastavení trestného stíhania a o zamietnutí sťažnosti poškodeného na zaistenie majetku obvineného zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie...
Rovnako rozhodol aj Okresný súd vo Vranove nad Topľou Uznesením zo dňa 15.8.2012 sp. zn. 0 Tp 542/2012, kde konštatoval, že boli dôvody na rozhodnutie o zaistení majetku obvineného...
Vzhľadom na takýto postup ja, ako poškodený, som podal podaním zo dňa 7.3.2013 sťažnosť na prieťahy v konaní na OR PZ Svidník, a rovnako v ten istý deň som podal Žiadosť o preskúmanie postupu policajta na Okresnú prokuratúru v Bardejove...
Dňa 11.3.2013 bolo splnomocnencovi poškodeného doručené Uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca z odboru ekonomiky zo dňa 11.3.2013...
Podaním zo dňa 25.4.2013 bola podaná sťažnosť na OR PZ Svidník voči nevylúčeniu vyšetrovateľa z trestnej veci, a rovnako podaním na Okresnú prokuratúru Bardejov bola podaná urgencia vybavenia žiadosti zo dňa 7.3.2013...
Dňa 26.4.2013 bolo splnomocnencovi doručené vyrozumenie OP Bardejov zo dňa 21.4.2013 o vybavení žiadosti zo dňa 7.3.2013, v ktorom prokurátor uvádza, že došlo k vážnym prieťahom v konaní na strane vyšetrovateľa, a že riaditeľ OKP OR PZ Svidník bol upozornený na odstránenie prieťahov a vyzvaný na urýchlenie vyšetrovania a predloženie vyšetrovacieho spisu v lehote do 30.5.2013...
Riaditeľ OKP OR PZ Svidník Uznesením zo dňa 7.5.2013 rozhodol o zamietnutí námietky zaujatosti voči konajúcemu vyšetrovateľovi...
Keďže vyšetrovanie v uvedenej veci nepokročilo, preto bola podaná sťažnosť na KP Prešov na prieťahy v konaní podaním zo dňa 18.9.2013...
Na túto sťažnosť Krajská prokuratúra Prešov odpovedala oznámením zo dňa 19.11.2013, v ktorom sa konštatuje, že došlo k prieťahom v konaní ako na strane vyšetrovateľa, tak na strane Okresnej prokuratúry v Bardejove...
Ohľadne zrušeného uznesenia Okresnej prokuratúry v Bardejove zo dňa 12.12.2011 rozhodol prokurátor OP v Bardejove znova Uznesením zo dňa 13.2.2014, t. j. po jeden a pol roku od jeho zrušenia tak, že návrh na zaistenie majetku poškodeného zamietol. Toto odôvodnil tým, že u obvineného sa nezistil žiaden relevantný majetok, ktorý by bolo možné zaistiť.... Preto som ako poškodená strana voči tomuto uzneseniu už sťažnosť nepodával vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadne majetku obvineného, ale aj v snahe nezdržiavať vyšetrovanie vo veci.»
Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti konštatuje, že „ako vo veci samej, tak vo veci návrhu na zaistenie majetku poškodeného došlo k prieťahom v konaní, a to ako na strane vyšetrovateľa, tak na strane Okresnej prokuratúry v Bardejove, čo už bolo konštatované aj v pripojených rozhodnutiach Okresnej prokuratúry v Bardejove a Krajskej prokuratúry v Prešove.“.
Sťažovateľka sa následne ústavnou sťažnosťou podanou 23. júna 2014 domáhala vyslovenia porušenia okrem iného aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v posudzovaných konaniach vedených na okresnom riaditeľstve a okresnej prokuratúre. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 584/2015 z 23. septembra 2015 sťažnosť odmietol, pretože sťažovateľka nepreukázala, že by bola využila podanie opakovaného podnetu v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v tom čase platnom znení.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:
„Predmetné rozhodnutie Ústavného sudu SR bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 02.11.2015.
Dňa 26.09.2014 bolo uznesením Okresnej prokuratúry v Bardejove sp. zn. Pv 53/08/7701 podľa § 215 ods. 1, písm. b) Tr. por. trestné stíhanie zastavené s tým, že sťažnosť poškodeného proti tomuto uzneseniu bola Uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/2 KPt 1013/07/7700 - 67 zo dňa 22.12.2014 doručeným právnemu zástupcovi dňa 05.01.2015 zamietnutá.
... bola prípisom zo dňa 20.04.2016... podaná urgencia na Okresnú prokuratúru Bardejov, a táto súčasne ako sťažnosť na Krajskú prokuratúru v Prešove.
Na uvedený prípis reagovala Okresná prokuratúra Bardejov prípisom zo dňa 25.04.2016... a rovnako reagovala aj Krajská prokuratúra v Prešove prípisom zo dňa 02.05.2016...
Keďže Krajská prokuratúra v Prešove nevyhodnotila podanie zo dňa 20.04.2016 ako podnet v zmysle § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre s tým, aby vec (podanie) posúdila ako sťažnosť na prieťahy a súčasne aj podnet na meritórne rozhodnutie predmetnej veci, pre ktorú bolo podané trestné oznámenie, obrátil sa sťažovateľ svojou sťažnosťou zo dňa 16.06.2016 na Generálnu prokuratúru SR s tým, aby táto preskúmala postup nižších orgánov.
Na uvedenú sťažnosť reagovala Generálna prokuratúra SR prípisom zo dňa 15.07.2016 (tak, pozn.) že podanie zo dňa 16.06.2016 bolo posúdené ako návrh na zrušenie rozhodnutia Okresnej prokuratúry Bardejov, a následného uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov, z dôvodu uplynutia lehôt v zmysle § 363 a §364 Tr. poriadku bolo oznámené, že Generálna prokuratúra SR už nemôže v uvedenej trestnej veci konať.
Z vyššie uvedeného dôvodu bola prípisom zo dňa 09.08.2016... podaná na Generálnu prokuratúru SR Opakovaná sťažnosť - podnet, v ktorej som uviedol, že podanie zo dňa 16.06.2016 je sťažnosťou na prieťahy v konaní, kde práve týmito podaniami smeruje poškodený ku vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov poskytnutých mu právnym poriadkom na ochranu jeho základných práv, čo koniec - koncov uviedol aj Ústavný súd SR v predmetnom uznesení zo dňa 23.09.2015.
... Generálna prokuratúra v upovedomení zo dňa 27.01.2017... okrem iného uviedla... že poškodená spoločnosť do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci nevyužila svoju zákonnú možnosť podania opakovaného podnetu podľa § 34 vtedy účinného zákona o prokuratúre, ale až už vyššie uvedeným podaním z 20.04.2016 sa obrátila na orgány prokuratúry, a aj to v súvislosti so zistením stavu plnenia záverov vyplývajúcich z uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry z 22.12.2014.
Účelom trestného stíhania páchateľa majetkovej trestnej činnosti je nie len potrestanie páchateľa, ale aj ochrana poškodeného, a to tak, aby nároky na náhradu škody mohli byť včas a riadne uspokojené.
... Postup vo vyšetrovaní tejto trestnej veci zapríčinil taký stav, že poškodená strana si už voči dlžníkovi nemôže uplatniť nárok civilnou žalobou, pretože dlžník ako právnická osoba zanikol. Popri tom by žalobca musel zaplatiť súdny poplatok zo žaloby...
... Napriek konštatovaniam prokuratúry, že na strane vyšetrovateľa došlo k prieťahom vo veci, takýto stav pokračuje aj naďalej a dnešného dňa je nepochybné, že ja sťažovateľ ako veriteľ už svoju pohľadávku nevymôžem.
Ja, sťažovateľ ako poškodená strana v trestnom konaní, som nedal príčinu na prieťahy v konaní.
Preto prieťahy sú jednoznačne na strane vyšetrovateľa a prokurátora.
Vzhľadom na to, že vyšetrovanie trvalo 8 rokov a ja poškodený sa uhradenia svojej pohľadávky nedočkám, preto moje zadosťučinenie stanovujem na sumu 240.461,15 €, ktorá zodpovedá nezaplatenému dlhu bez úrokov a nákladov konania a ďalších nepriaznivých finančných dôsledkov pre poškodeného ako podnikateľský subjekt.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 ústavy v konaní na Okresnom riaditeľstve PZ vo Svidníku, Odbore kriminálnej polície Svidník, ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006 a na Okresnej prokuratúre v Bardejove pod sp. zn. Pv 53/08 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi MEJ, spol. s r.o., so sídlom... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 240.461,15 € a to voči Okresnému riaditeľstvu PZ vo Svidníku, Odbore kriminálnej polície Svidník a Okresnej prokuratúre v Bardejove, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť toto zadosťučinenie sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.
3. Okresné riaditeľstvo PZ vo Svidníku, Odbor kriminálnej polície Svidník a Okresná prokuratúra v Bardejove sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. IV. ÚS 35/02, I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, II. ÚS 434/2015).
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa sťažovateľky v namietaných konaniach, v ktorých vystupuje v procesnom postavení oznamovateľky a zároveň poškodenej, došlo postupom vyšetrovateľa a dozorujúcej okresnej prokuratúry k prieťahom, a to tak „vo veci samej“, ako aj vo veci jej návrhu na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody. Sťažovateľka tvrdí, že v dôsledku prieťahov došlo k nevymožiteľnosti jej práva.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 57/97, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 41/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 205/03).
11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným riaditeľstvom a okresnou prokuratúrou) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (IV. ÚS 237/09, m. m. II. ÚS 290/09, IV. ÚS 42/2010)].
12. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
13. V posudzovanej veci okresná prokuratúra uznesením sp. zn. Pv 53/08/7701 z 26. septembra 2014 podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov zastavila trestné stíhanie proti obvinenému
za trestný čin sprenevery, čo sťažovateľka aj v ústavnej sťažnosti uviedla. O sťažovateľkou podanej sťažnosti proti zastavujúcemu uzneseniu okresnej prokuratúry rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) uznesením č. k. 1/2 KPt 1013/07/7700-67 z 22. decembra 2014 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.
Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 24. septembra 2018, to znamená v čase, keď okresné riaditeľstvo ani okresná prokuratúra už v zásade nemohli porušovať sťažovateľkou označené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania, ktoré je rozhodnutím vo veci samej, a jeho doručením boli zo strany okresnej prokuratúry vykonané všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.
14. Ústavný súd poukazuje aj na prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 GPt 305/16/1000-11 z 27. januára 2017, kde je v súvislosti s podaniami sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry uvedené: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podanie poškodenej spoločnosti zo 16.6.2016 bolo napriek jeho podaniu kvalifikovanou osobou značne nejasné a nezrozumiteľné, pretože bolo formulované ako sťažnosť na postup podriadených prokuratúr v trestnej veci obv., ktorá však už v tom čase bola viac ako rok právoplatne skončená, pričom podávateľka sa domáhala, aby podriadeným prokuratúram bolo nadriadenou prokuratúrou uložené konať, avšak nebolo zrejmé, v ktorej konkrétnej trestnej veci, v ktorej by mala podávateľka aj Trestnému poriadku zodpovedajúce procesné postavenie (napr. poškodenej), keďže trestné konanie proti obv., v ktorej podávateľka vystupovala v procesnom postavení svedka-poškodeného, už bolo právoplatne skončené a o skutočnosti, že v intenciách uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry z 22.12.2014 už bola skúmaná aj možná trestnoprávna zodpovednosť za iné do úvahy prichádzajúce trestné činy, ako aj o výsledkoch týchto trestných konaní, bola podávateľka upovedomená v odpovedi okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 53/08/7701-177 z 25.4.2016.“
15. Na podklade uvedeného z dôvodu, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresné riaditeľstvo a okresná prokuratúra svojím postupom v napadnutých konaniach nemohli porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
16. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (priznanie finančného zadosťučinenia, trov právneho zastupovania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018