SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 543/2017-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, Advokátska kancelária, Hany Meličkovej 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. Z-10769/08 a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 60/2011 z 8. júna 2017 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“), v konaní vedenom pod č. Z-10769/08 a porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 60/2011 z 8. júna 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 3. októbra 2008 právni predchodcovia sťažovateľa svojím návrhom začali pred katastrálnym úradom správne konanie vo veci opravy chýb v operáte katastra nehnuteľností a žiadali zosúladenie skutkového stavu s právnym. Podľa sťažovateľa „[k]atastrálny odbor od 3.10.2008 v rozpore s ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, rozhodnutím nerozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a), ods. 3 Katastrálneho zákona, a od 3.10.2008 podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku neupovedomil všetkých známych účastníkov a začatí konania. Správny orgán v rozpore s ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie neposúdil podľa jeho obsahu a podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku katastrálny odbor procesne právnych predchodcov sťažovateľa nepoučil, že konanie zastaví, ak v stanovenej lehote nebudú odstránené nedostatky návrhu(sic).“. Katastrálny úrad podľa sťažovateľa „nesprávne vec zaradil pod Z-10769/08 a nevyhodnotil podľa obsahu žiadosti aj v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a) a ods. 3 Katastrálneho zákona žiadosť právnych predchodcov ako návrh na opravu chýb, údajov vedených v operáte KN v rozpore s predloženými listinami, a z tohto dôvodu mám aj za to, katastrálny odbor je v prieťahoch konania, porušujúc základné právo Navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko sťažovateľ má právo navrhnúť v tomto konaní aj riešenie predbežnej otázky platnosti právneho úkonu záložnej zmluvy, ak katastrálny odbor stále tvrdí, poznámka záložného práva je v súlade s predloženými listinami“. Dňa 6. marca 2009 správa katastra nehnuteľností listom č. Z-10769 právnym predchodcom sťažovateľa oznámila, že: „Správa katastra nehnuteľností prijala Váš návrh na výmaz záložného práva zo dňa 3.10.2008, ktorý je evidovaný pod číslom Z-10769/08. Predloženú listinu sme preskúmali podľa ust. § 151md ods. 3 OZ. Vzhľadom na to, že o výmaz záložného práva nepožiadal záložný veriteľ, ale záložný dlžník, je potrebné doložiť originál alebo overenú kópii listiny potvrdzujúcej zánik záložného práva, vystavenú záložným veriteľom. Ako z uvedeného vyplýva, výmaz môžeme vykonať po predložení požadovanej listiny. Listinu je potrebné dodať v lehote 30 dní, v opačnom prípade Vaše podanie považujeme za nezapísateľné.“
3. Sťažovateľ sa domnieva, že katastrálny úrad nesprávnym úradným postupom vyhodnotil návrh právnych predchodcov sťažovateľa z 3. októbra 2008 ako „návrh na výmaz záložného práva, ktorému nepredchádzalo právne posúdenie súladu údajov vedených v operáte katastra nehnuteľností so skutkovým a právnym stavom, ani rozhodnutie o výmaze záložného práva. Proti vykonaniu výmazu záložného práva sa podľa § 34 Katastrálneho zákona odvolať nedá, nepredchádzalo mu rozhodnutie o výmaze záložného práva a proti vyhoveniu a nevyhoveniu opravy chýb, je odvolanie prípustné, správny orgán, ktorý rozhodnutím nerozhodol, hoci sa právni predchodcovia sťažovateľa v tom istom predmete dožadovali podľa § 1 až 3 Správneho poriadku ochrany svojho práva a právom chránených záujmov, porušuje princíp právnej istoty a spravodlivosti. Sťažovateľ je od 3.10.2008 v právnej neistote.“. Sťažovateľ dodáva: „Na viac, dňa 25.01.2013 bola správe katastra doručená žiadosť sťažovateľa o opravu nesprávnych údajov evidovaných v operáte KN na ⬛⬛⬛⬛ k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
. Oznámením zo dňa 21.02.2013 č.k. SK 735/13, OKK 813/2013 správa katastra nesprávne vec vyhodnotila a rozhodnutím o oprave chýb podľa § 59 ods. 1 písmeno a, a ods. 3 Katastrálneho zákona v spojení so Správnym poriadkom do dnešného dňa nerozhodla. Dňa 18.02.2013 sťažovateľ vo veci SK 735/2013 podal doplnenie, o ktorých správa katastra takisto rozhodnutím nerozhodla.“
4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, sťažovateľ poukazuje na to, že uvedený súd rozsudkom z 8. júna 2017 zamietol jeho návrh na určenie neexistencie záložného práva z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom však uvedený rozsudok nevyhlásil „v súlade s čl. 142 ods. 3 ústavy SR v mene Slovenskej republiky, procesne sťažovateľa nepoučil o možnosti exekúcie, jeho úradný postup nebol v súlade ani s ust. § 219 ods. 1 CSP, a podľa § 219 ods. 4 CSP nie je ním viazaný. V rámci právnej istoty sťažovateľa, rozsudok v mene Slovenskej republiky vyhlásený nebol, čím je Okresný súd v Bratislave aj v prieťahoch konania, právoplatne rozhodnuté taktiež nie je.“. Sťažovateľ uvádza, že predmetný rozsudok ešte nie je vyhotovený ani doručený, avšak ani po doručení rozsudku ním okresný súd nebude viazaný, pretože nebol riadne vyhlásený. Aj po šiestich rokoch vedenia konania tak sťažovateľ ostáva v právnej neistote, keďže vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.
5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol nálezom:
„I. Základné ľudské právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na súdnu ochranu priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom Okresného úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová Dolina č. 27, 82108 Bratislava v konaní vedenom pod č. Z-10769/08, od 3.10.2008 porušené bolo, prikazuje sa Okresnému úradu, katastrálny odbor v Bratislave vo veci konať.
II. Okresný súd v Bratislave I. v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/60/2011 (23C) tým, že rozsudok z 8.06.2017 nevyhlásil v mene Slovenskej republiky, porušil právo
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základné ľudské právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy SR. Rozsudok sp. zn. č. 11C/60/2017, vyhlásený dňa 8.06.2017 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3.000.- EUR.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo (pozri čl. 127 ods. 1 ústavy – „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Ústavný súd je k ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť iným spôsobom, teda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov zaručených príslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo iných právnych prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa má na mysli nielen ich podanie, ale aj rozhodnutie o nich.
10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie jeho práv v dôsledku nečinnosti, resp. prieťahov spôsobených katastrálnym úradom, a tiež postupom okresného súdu pri rozhodovaní o jeho určovacom návrhu, ktorý riadne nevyhlásil rozsudok sp. zn. 11 C 60/2011 a nesprávne ho poučil.
11. V zmysle § 242 ods. 2 v spojení s § 244 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa môže žalobca po vyčerpaní sťažnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov) žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie (§ 250 SSP). Z uvedeného vyplýva, že právny poriadok poskytuje sťažovateľovi prostriedok ochrany proti nečinnosti správneho orgánu, ktorým je nepochybne aj katastrálny úrad. Preto je v tejto časti ústavná sťažnosť neprípustná.
12. Pokiaľ ide o výhrady proti rozsudku okresného súdu, ktorý podľa sťažovateľa nebol riadne vyhlásený, a navyše bol sťažovateľ nesprávne poučený o možnosti exekúcie, aj v tomto prípade má sťažovateľ možnosť uplatniť ich najprv v odvolaní proti uvedenému rozsudku (ktorý mu, ako sám uvádza, ešte nebol ani doručený). Aj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť podaná predčasne, keďže namietané vady môžu byť napravené v konaní pred všeobecnými súdmi.
13. Možno teda uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinné právne prostriedky ochrany jeho základných práv a slobôd, ktoré je povinný vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti. S ohľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017