znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 542/2017-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh starostu obce Naháč Vladimíra Kaššu, Naháč 99, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Kubalom, advokátska kancelária, Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 1/2017 z 5. júna 2017 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 1/2017 z 5. júna 2017 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla 2017 doručený návrh starostu obce Naháč Vladimíra Kaššu (ďalej len „navrhovateľ“) doplnený podaniami doručenými ústavnému súdu 10. júla a 14. júla 2017 na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč (ďalej aj „odporca“ alebo „obecné zastupiteľstvo“) č. 1/2017 z 5. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“).

1.1 Ústavný súd uznesením č. k.   II. ÚS 542/2017-14 z 12. septembra 2017 prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie.

2. Z návrhu, doplnení a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii starostu obce Naháč bola napadnutým rozhodnutím odporcu uložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona pokuta v sume zodpovedajúcej 3-násobku jeho mesačného platu ako starostu obce Naháč, t. j. vo výške 3 474,45 €. Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Verejný funkcionár Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč, porušil v kontrolovanom období rokov 2013, 2014, a 2015 povinnosť podať zákonným spôsobom písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov spôsobom podľa Čl. 7 ods. 5 písm. a) a porušil Čl. 7 ods. 1 písm. a až písm. e a Čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znp. a za toto konanie sa ukladá verejnému funkcionárovi, Vladimírovi Kaššovi, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč starostovi obce Naháč pokuta podľa Čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona v sume zodpovedajúcej sume trojnásobku mesačnému platu, t.j. vo výške 3 474,45 € (slovom: tritisíc štyristosedemdesiatštyri eur štyridsaťpäť centov), ktorú je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet obce Naháč...“

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol:

«V zmysle Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je starosta obce povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca, podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci kalendárny rok a priložiť k nemu najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré starosta obce získal za predchádzajúci kalendárny rok. Verejný funkcionár Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč bol v zmysle ústavného zákona z dôvodu výkonu funkcie starostu obce Naháč povinný odovzdať komisii na ochranu verejného záujmu obecného zastupiteľstva oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie starostu obce Naháč (odo dňa 1.7.2013) do dňa 31.7.2013, a v nasledujúcich rokoch počas výkonu funkcie v termínoch do 31. marca 2014, 31. marca 2015 a 31. marca 2016. Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč bol v zmysle ústavného zákona zároveň povinný priložiť k oznámeniu najneskôr vždy do 30. apríla, t.j. do 30. apríla 2014, 30. apríla 2015, 30. apríla 2016 potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré starosta obce získal za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len „potvrdenie“).

Porušenia povinnosti stanovenej v Čl. 7 ods. 1 a ods. 2 ústavného zákona sa Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč, dopustil tým, že za obdobie výkonu funkcie rokov 2013, 2014, 2015 komisii na ochranu verejného záujmu obecného zastupiteľstva nedoložil hodnoverným spôsobom správne, včasné a úplné padanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov a potvrdenia o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré starosta obce získal za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako to požaduje zákon.

Predsedkyňa komisie na OVZ po pracovnej porade, ktorá sa konala dňa 26.1.2017 dňa 21.1.2017 vyzvala starostu obce Naháč, Vladimíra Kaššu aby predložil ku kontrole Zápisnice z komisií na ochranu verejného záujmu z roku 2013, 2014, 2015 a 2016. Kontrola mala byť zameraná na doloženie archivovaných zápisníc, v ktorých komisia na OVZ preverila a zápisom potvrdila prevedenie kontroly. Požadované zápisnice neboli predsedkyni a prítomnej členke komisie na OVZ predložené. Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč uviedol, že predmetné dokumenty sú v kompetencii hlavnej kontrolórky a predloží ich k 31.1.2017.

Dňa 30.1.2017 odoslala predsedkyňa komisie na OVZ mail hlavnej kontrolórke obce Naháč, v ktorom ju požiadala o predloženie náležitostí ku kontrole komisie na ochranu verejného záujmu, najmä presné dátumy a podacie čísla, či číslo spisu a osobu, ktorá poštu vybavila a v ktorých je uvedené, že v rokoch 2013-2016 bolo na OcÚ v osobitne označenej obálke doručené majetkové priznanie starostu.

Dňa 31.1.2017 predsedkyňa komisie na ochranu verejného záujmu telefonicky kontaktovala pani hlavnú kontrolórku, tá jej oznámila, že dňom 31.1.2017 odstupuje z pozície a funkcie hlavného kontrolóra obce Naháč.

Na OZ konanom dňa 13.2.2017 bolo prijaté uznesenie č. 10/2017, v ktorom schvaľuje začatie konania na prijímanie sankčných opatrení KOVZ za nečinnosť, neplnenie stanovených úloh... Starosta bol vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetnému uzneseniu. Starosta uviedol, že prístup poslankýň je neštandardný a chcú očierňovať starostu obce. Viac sa k predmetným uzneseniam nevyjadril.

Po opakovaných žiadostiach predsedkyne komisie na ochranu verejného záujmu na predloženie predmetných dokumentov a po konaní OZ bolo komisii na ochranu verejného záujmu obecného zastupiteľstva Naháč umožnené vykonať kontrolu prijatia majetkových priznaní. Starosta poveril pracovníčku OcÚ aby predložila predsedkyni komisie uvedené dokumenty k nahliadnutiu. Vykonaná kontrola bola zameraná len na splnenie formálnych náležitostí podania oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov a ich riadne podanie a zaevidovanie v knihe prijatej pošty. Dňa 16.2.2017 bolo zistené, že sa v dokumentácii obce nachádzajú majetkové priznania starostu obce Naháč Vladimíra Kaššu:

Za kalendárny rok 2013 s dátumom podacej pečiatky potvrdzujúcej prijatie Obecným úradom v Naháči 31.3.2014

Za kalendárny rok 2014 s dátumom podacej pečiatky potvrdzujúcej prijatie Obecným úradom v Naháči 30.3.2015

Za kalendárny rok 2015 s dátumom podacej pečiatky potvrdzujúcej prijatie Obecným úradom v Naháči 16.3.2016

Na všetkých pečiatkach však chýbali podacie čísla, číslo spisu, nebola priložená žiadna obálka, ani žiadny doklad o tom, že boli uvedené dokumenty riadne zaevidované v knihe prijatej pošty. Z dôvodu, že kontrola majetkových priznaní spadala do kompetencie predchádzajúcich členov komisie na ochranu verejného záujmu poslancov OZ v Naháči nebol vykonaný žiadny zásah do obsahu dokumentov. Uvedené pečiatky bez zápisu v knihe prijatej pošty Obecného úradu však nedokladujú prijatie uvedených dokumentov v lehote a spôsobom, ktorý upravuje zákon. Kontrolné zistenia nasvedčovali tomu, že verejný funkcionár Vladimír Kašša, Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč v oznámení podľa článku 7 uviedol neúplné údaje.

Vladimír Kašša, starosta obce výkon uznesenia č. 10/2017 bez odôvodnenia pozastavil. Na OZ dňa 27.3.2017 bola uznesením č. 34/2017 opätovne potvrdená platnosť uznesenia č. 10/2017 - starosta sa nevyjadril. Na OZ dňa 27.3.2017 bolo prijaté uznesenie 35/2017 na začatie konania vlastnej iniciatívy voči starostovi obce Naháč vo veci porušenia povinností podľa ústavného zákona č. 357/2004 a bolo mu umožnené sa k veci vyjadriť ihneď, alebo písomne do 11.4.2017, aby v prípade potreby mohlo byť vykonané ďalšie dokazovanie.

Dňa 4.4.2017 boli starostovi obce Vladimírovi Kaššovi písomne prostredníctvom podateľne OcÚ doručené Podklady na vyjadrenie k začatiu konania voči starostovi obce Naháč vo veci porušenia povinností podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, prostredníctvom ktorých dostal starosta opätovne možnosť vyjadriť sa k zisteniam komisie na OVZ a dostal možnosť poskytnúť vyjadrenie, alebo stanovisko. Starosta sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Starosta obce Naháč Vladimír Kašša výkon uznesenia č. 35/2017 bez odôvodnenia pozastavil. Starosta obce Naháč Vladimír Kašša sa v termíne do 11.4.2017 žiadnym spôsobom nevyjadril. Dňa 19.4.2017 zasadla komisia na OVZ a prekontrolovala podania Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov starostu obce za rok 2016. Komisia našla pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov závažné pochybenia a preto uznesením KOVZ č. 4/2017 odporučila OZ aby predloženú správu vzalo na vedomie a vyvodilo dôsledky. Zároveň pri kontrole Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov starostu obce za rok 2016 vznikli v komisii vážne pochybnosti o úplnosti podaní oznámení za predošlé roky 2013-2015, nakoľko komisia predpokladala, že po upozorneniach na skutočnosť, že bude kontrola vykonaná a takisto po upozornení na porušenie zákonov, bude oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov starostu obec v poriadku.

Dňa 3.5.2017 zasadla komisia na OVZ a vykonala ďalšie šetrenie a dokazovanie v prípade podávania Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov starostu obce do 30 dní od ujatia sa výkonu funkcie a za rok 2013, 2014, 2015. KOVZ našla pochybenia a preto uzneseniami KOVZ č. 6, 7, 8, 9/2017 konštatovalo porušenie ústavného zákona 357/2004. Komisia na OVZ uznesením 10/2017 zo dňa 3.5.2017 požiadala starostu obce Naháč Vladimíra Kaššu o písomné doručenie vysvetlenia najneskôr do 22.5.2017 alebo osobne na zasadnutí komisie na OVZ dňa 22.5.2017. Splnenie uznesenia zo strany KOVZ bolo zabezpečené okrem ústnych výziev na vyjadrenie na obecných zastupiteľstvách aj písomnou žiadosťou o vysvetlenie KOVZ starostovi zo dňa 3.5.2017 - starosta sa nevyjadril. Splnenie uznesenia zo strany OZ Naháč bolo zabezpečené okrem ústnych výziev na vyjadrenie na obecných zastupiteľstvách aj písomnou žiadosťou o vyjadrenie OZ starostovi zo dňa 3.5.2017 – starosta sa nevyjadril.

Dňa 5.5.2017 sa konalo OZ a uznesením č. 39/2017 bola opätovne potvrdená platnosť uznesenia č. 35/2017 - starosta sa nevyjadril. Uznesením č. 45/2017 začalo konanie voči starostovi obce Naháč za porušovanie ústavného zákona 357/2004 za rok 2016 - starosta sa nevyjadril.

Dňa 19.5.2017 starosta obce Naháč Vladimír Kašša zaslal poslancom a členom komisie na OVZ mailom ospravedlnenie neúčasti na zasadnutí komisie na OVZ dňa 22.5.2017. Svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu čerpania riadnej dovolenky v dňoch 22.

-26.5.2017 a tým, že je 22.5. a 23.5.2017 na odbornom lekárskom vyšetrení. Požadované stanoviská chce doručiť po nástupe z RD nakoľko právne posúdenie kompetencie komisie dostane až po skončení snemu ZMOS. Napriek uvedeným skutočnostiam do dátumu 2.6.2017 KOVZ nedostala od verejného funkcionára Vladimíra Kaššu, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starostu obce Naháč ŽIADNE VYJADRENIE, alebo stanovisko k predloženým dôkazom, ani žiadnym spôsobom nevyvrátil predložené dôkazy.

Dňa 22.5.2017 zasadala komisia na OVZ. Komisia konštatovala, že Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč nevyužil svoje právo, nepodal ani v opätovne stanovených lehotách určenými komisiou ústne, ani písomné vyjadrenie a ani inak nevysvetlil, alebo nevyvrátil poukázané rozpory, vo veci porušenia povinnosti a uznesením KOVZ 11/2017 ODPORÚČALA OZ Naháč prijať na najbližšom OZ Naháč rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie ústavného zákona 357/2004 voči Vladimírovi Kaššovi, trvale bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starostovi obce Naháč.

Z uvedeného vyplýva, že komisia na ochranu verejného záujmu v Naháči dôsledne preskúmala dôvody na začatie konania voči verejnému funkcionárovi, Vladimírovi Kaššovi bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starostovi obce Naháč a po preskúmaní a zvážení všetkých dôkazov uznala oprávnenosť konania. Všetky rozpory a vytknuté porušenia a postup pri ich prešetrovaní bol riadne zdokumentovaný v zápisniciach z komisií na ochranu verejného záujmu, prečítané a zverejnené na OZ, zaevidované v podateľni OcÚ Naháč a zverejnené na webovom sídle Obce Naháč. Napriek obštrukciám zo strany starostu KOVZ a poslanci obecného zastupiteľstva v Naháči vždy dali možnosť starostovi obce Naháč, aby uvedené konanie odôvodnil, prípadne vyvrátil. Verejný funkcionár, Vladimír Kašša, trvale bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč, však ani jeden raz nevyužil svoje právo, NEPODAL v lehote určenej komisiou ústne, ani písomné vyjadrenie a ani inak nevysvetlil, alebo nevyvrátil poukázané rozpory, vo veci porušenia povinnosti podľa Čl. 7 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) písm. e) a Čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. KOVZ jednohlasne počtom členov 5 dňa 22.5.2017 uznesením KOVZ 11/2017 ODPORÚČALA OZ Naháč prijať na najbližšom OZ Naháč rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie ústavného zákona 357/2004 voči starostovi obce Naháč Vladimírovi Kaššovi, trvale bytom Naháč 99, 919 06 Naháč.

Ústavný zákon v Čl. 9 ods. 10 písm. b) stanovuje za porušenie povinnosti podať oznámenie v lehote a spôsobom podľa čl. 7 ods. 1 písm. a, b, c, d, e a ods. 2 ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačnému platu verejného funkcionára. Podľa Čl. 9 ods. 15 ústavného zákona sa na účely tohto ústavného zákona mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Uloženie pokuty, ako vyplýva z ústavného zákona, je obligatórne a jej výška je stanovená striktne, tzn. že obecné zastupiteľstvo, ako orgán vykonávajúci konanie podľa ústavného zákona, v rozhodnutí, v ktorom konštatuje porušenie ustanovení zákona, prípadne nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z neho, nemôže pokutu odpustiť, prípadne ju stanoviť v inej výške ako je určená v ústavnom zákone. Podľa Čl. 9 ods. 11 písm. b) je výnos z pokút zaplatených verejnými funkcionármi príjmom rozpočtu príslušnej obce. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč porušil ustanovenia Čl. 7 ods. 1 písm. a, b, c, d, e, a Čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, a preto obecné zastupiteľstvo obce Naháč po prerokovaní tejto veci rozhodlo v zmysle Čl. 9 ods. 6 v spojení s Čl. 9 ods. 10 písm. b) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.»

3. Navrhovateľ vzniesol proti napadnutému rozhodnutiu viaceré námietky.

3.1 Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi podľa jeho slov doručené poštou (Slovenská pošta), pričom odosielateľom nebolo obecné zastupiteľstvo ako orgán oprávnený na konanie a prijatie napadnutého rozhodnutia [v zmysle čl. 9 ods. l písm. a) ústavného zákona], ale bola ním p., členka komisie obecného zastupiteľstva (komisia ochrany verejného záujmu).

3.2 Navrhovateľ je toho názoru, že napadnutému rozhodnutiu zároveň chýbajú náležitosti riadneho rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Podľa neho napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, pretože vo výroku nie je uvedené, ktoré (určité a nezameniteľné) konanie navrhovateľa je v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho mienky neobsahuje okrem viacerých podstatných formálnych náležitostí ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých je založené, je nepreskúmateľné a je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. Zároveň vo výroku uvedená suma pokuty s odkazom na zákonný limit – teda uloženie pokuty vo výške 3-násobku mesačného platu verejného funkcionára – nasvedčuje podľa navrhovateľa tomu, že:

(i) navrhovateľ sa mal dopustiť porušenia povinnosti uviesť úplné a pravdivé údaje [pokuta v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona] – jeden zákonný dôvod,(ii) avšak v odôvodnení obecné zastupiteľstvo odôvodňuje svoje napadnuté rozhodnutie tak, že oznámenia neboli podané a teda prijaté v lehote a spôsobom upraveným v ústavnom zákone – druhý zákonný dôvod.

Rozhodnutie je preto podľa názoru navrhovateľa zároveň zmätočné.

3.3 Navrhovateľ uvádza, že svoju povinnosť si splnil tak, že oznámenie podľa čl. 7 ods. l ústavného zákona doručil vždy podateľni obecného úradu. Podľa neho je nesporné, že uvedené oznámenia za roky 2013, 2014 a 2015 navrhovateľ riadne a včas predložil (odovzdal) prostredníctvom podateľne obecného úradu.

3.4 Navrhovateľ zároveň namieta, že obecné zastupiteľstvo obce Naháč nebolo oprávnené začať konanie vo veci návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, pretože:

(i) ak by išlo o porušenie povinnosti podať oznámenie v zmysle ústavného zákona, oprávnenie by malo len obecné zastupiteľstvo v tom čase, keď by k takémuto porušeniu prišlo, t. j. obecné zastupiteľstvo vo volebnom období, v ktorom by malo dôjsť k porušeniu povinnosti starostu,

(ii) v čase tvrdeného porušenia povinností navrhovateľa nebol daný žiaden podnet, pretože buď komisia nebola vôbec funkčná a bola nečinná, alebo nebola zriadená (uskutočnením nových či doplnkových volieb zanikla predchádzajúca komisia).

3.5 V doplnení podania navrhovateľ uviedol ďalšie výhrady proti postupu odporcu a napadnutému rozhodnutiu. Konkrétne namieta, že:

(i) konanie bolo vedené komisiou, nie obecným zastupiteľstvom,

(ii) konanie pred obecným zastupiteľstvom (resp. komisiou) nebolo ukončené do 60 dní v zmysle ústavného zákona,

(iii) došlo k porušeniu viacerých zásad konania, keďže navrhovateľovi nebolo umožnené zúčastniť sa konania a nebol riadne zistený skutkový stav,

(iv) poslanci obecného zastupiteľstva ako členovia komisie si vôbec neuvedomili a neuvedomujú rozmery, účel a zmysel právnej úpravy ústavného zákona,

(v) bola porušená zásada ne bis in idem a zásada dostatočnej, určitej a nezameniteľnej identifikácie skutku,

(vi) postup poslancov obecného zastupiteľstva dosahuje charakter šikanózneho konania.

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol vydať nasledujúci nález:

(Ústavný súd) zrušuje Rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 1/2017 zo dňa 5.6.2017 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. (Ústavný súd) zav(äzuje) obecné zastupiteľstvo obce Naháč k náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika navrhovateľa

Vyjadrenie odporcu

5. Listom z 9. októbra 2017 doručeným ústavnému súdu 10. októbra 2017 sa k podanému návrhu vyjadrilo obecné zastupiteľstvo.

5.1 Podľa odporcu, čo sa týka doručovania samotného napadnutého rozhodnutia, aby obecné zastupiteľstvo zabránilo zbytočným prieťahom, bolo napadnuté rozhodnutie odoslané obcou Naháč 7. júna 2017 a doručené 22. júna 2017.

5.2 Podľa odporcu je z textu samotného napadnutého rozhodnutia zrejmé, že spĺňa všetky náležitosti riadneho rozhodnutia a rovnako je v ňom uvedené, ktoré konanie navrhovateľa je v rozpore s ústavným zákonom. Obecné zastupiteľstvo podľa jeho slov vo výroku vymedzuje skutok pomenovaním porušenia povinnosti starostu. Konkrétne porušenia zákona sú podľa názoru odporcu podrobne rozpísané a podložené dôkazmi v najrozsiahlejšej časti predmetného napadnutého rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Ako je uvedené v odôvodnení, uvádza odporca, tak prvotné zisťovanie bolo zamerané na to, či navrhovateľ ako starosta podal v zmysle ústavného zákona oznámenie funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov. Pri kontrole podania boli podľa odporcu zistené nedostatky a až ďalším šetrením komisia pristúpila ku kontrole obsahu podaní za roky 2013, 2014 a 2015. Podľa názoru odporcu bol porušený ústavným zákonom určený spôsob podávania oznámení a neskôr bolo preukázané, že nebola dodržaná ani obsahová správnosť a úplnosť podaní. Napadnuté rozhodnutie o pokute nebolo podľa mienky odporcu stanovené duplicitne, ale práve v zmysle nepostihovania 2x za tú istú vec bola určená výška pokuty v zmysle závažnejšieho zákonného dôvodu.

5.3 Odporca reagujúc na návrh navrhovateľa ďalej argumentuje, že dôkazy o konaní navrhovateľa ako starostu obce Naháč sa získavali veľmi ťažko, lebo práve v tom čase z funkcie odstúpila hlavná kontrolórka obce a navrhovateľ ako starosta túto skutočnosť využíval k tomu, aby poslancom znemožnil prístup k informáciám a obštrukciami maril výkon ich práce. Podľa slov odporcu odmietal predložiť požadované dokumenty s tým, že ich predložil hlavnej kontrolórke a poslanci a členovia komisie prekračujú svoje kompetencie. Informácie si tak poslanci podľa odporcu museli zabezpečovať prostredníctvom podávania žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a odporca upozorňuje, že napriek tomu sa do dnešného dňa k niektorým požadovaným informáciám vôbec nedostali.

5.4 Podľa odporcu na doložených oznámeniach bol síce odtlačok pečiatky o prijatí s príslušnými dátumami, ale záznam v knihe došlej pošty chýba, t. j. je možné, že boli doručené v inom ako deklarovanom čase. V prípade, že by boli doručené včas, nebol by podľa odporcu predsa žiaden problém príslušné doklady na požiadanie predložiť.

5.5 Odporca ďalej uvádza, že stanovenie predsedu a zloženie komisie bolo prijaté aj uznesením obecného zastupiteľstva. Nečinnosť predchádzajúcej komisie, najmä ak navrhovateľ uvádza, že on si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá ústavný zákon, nemôže podľa odporcu brániť v riadnom výkone funkcie riadne zvolenej a ustanovenej komisie, ktorá bola zvolená v roku 2016. Táto komisia určila, že začala proti navrhovateľovi konanie na vlastný podnet.

5.6 Čo sa týka ďalších tvrdení navrhovateľa, odporca reaguje, že obecné zastupiteľstvo začalo konanie 27. marca 2017 uznesením č. 35/2017, pričom navrhovateľ ako starosta pozastavil jeho účinnosť a obecné zastupiteľstvo uznesenie potvrdilo na svojom zasadnutí 5. mája 2017 uznesením č. 39/2017, t. j. konanie začalo 5. mája 2017. Rozhodnutie schválilo obecné zastupiteľstvo na zasadnutí 5. júna 2017 uznesením č. 67/2017, starosta opäť pozastavil účinnosť uznesenia, ktoré bolo následne potvrdené 27. júna 2017 uznesením č. 93/2017, t. j. v lehote kratšej ako 60 dní od začatia konania. Zdržovanie konania bolo podľa odporcu zapríčinené neodôvodneným pozastavovaním plnenia uznesení obecného zastupiteľstva navrhovateľom ako starostom obce a obštrukciami, pozastavovaním plnenia uznesení voči rozhodnutiam o vlastnej osobe.

5.7 Podľa odporcu obecné zastupiteľstvo schválilo začatie konania a prelomilo vetovanie starostom, ktorý pravidelne pozastavoval výkon plnenia uznesenia. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa odporcu prijaté uznesením na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Odporca poukazuje na písomné doručenie podkladov na vyjadrenie k začatiu konania proti navrhovateľovi ako starostovi obce zo 4. apríla 2017 – v hlavičke je uvedené Obecné zastupiteľstvo obce Naháč. Takisto odporca poukazuje na písomnosť „žiadosť o vyjadrenie z 3. mája 2017“ – v hlavičke je uvedené Obecné zastupiteľstvo obce Naháč. Všetky úkony v konaní boli teda podľa odporcu vykonané oprávneným orgánom v zmysle ústavného zákona.

5.8 Odporca konštatuje, že v spise i v zápisniciach z obecného zastupiteľstva je jednoznačne podložené dôkazmi, koľkokrát bol navrhovateľ ako starosta vyzývaný ústne i písomne k podaniu vysvetlenia alebo vyjadreniu či predloženiu dôkazov. Toto právo podľa odporcu navrhovateľ nevyužil ani jedenkrát, dokonca komisii a ani obecnému zastupiteľstvu nepredložil potrebné a žiadané kompletné dokumenty. Obecné zastupiteľstvo ako odporca je toho názoru, že všetkými predloženými dôkazmi jednoznačne preukázalo, že navrhovateľ ako starosta porušil ústavný zákon, nepredložil komisii, ktorá bola v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016 zriadená, určeným spôsobom a v rozsahu daným ústavným zákonom písomné oznámenie funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013, 2014 a 2015.

5.9 Obecné zastupiteľstvo nemá podľa jeho slov vedomosť o porušení niektorej zo zásad konania a ani navrhovateľ žiadnu nekonkretizuje. Odporca si podľa svojich slov plne uvedomuje rozmery, účel a úpravu ústavného zákona, čo bolo aj dôvodom na začatie konania proti navrhovateľovi.

5.10 Ku navrhovateľom namietanému porušeniu zásady ne bis in idem a zásady dostatočnej, určitej a nezameniteľnej identifikácie skutku obecné zastupiteľstvo uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by proti navrhovateľovi bolo vedené v minulosti iné konanie vo veci doručenia oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013, 2014 a 2015. Odporca považuje skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí za dostatočne identifikovaný.

5.11 Vzhľadom na uvedené obecné zastupiteľstvo ako odporca žiada, aby ústavný súd podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) potvrdil preskúmavané napadnuté rozhodnutie.

Replika navrhovateľa

6. Listom z 26. októbra 2017 doručeným ústavnému súdu 30. októbra 2017 zaujal navrhovateľ stanovisko k vyjadreniu odporcu.

6.1 Pokiaľ ide o doručovanie spisu, resp. samotného rozhodnutia na „domácu adresu“, k danému sa navrhovateľ nevie vyjadriť. Ďalej poukazuje na jeho predchádzajúce podania, v ktorých sa vyjadroval k náležitostiam napadnutého rozhodnutia, a týchto sa pridŕža.

6.2 Navrhovateľ dopĺňa, že povinnosti si splnil predložením (odovzdaním) majetkových priznaní prostredníctvom podateľne Obecného úradu obce Naháč. K tomu uvádza, že v dotknutom období nebola samotná komisia (ako poradný, iniciatívny a kontrolný orgán obecného zastupiteľstva) zriadená, a preto nemal inú možnosť, rovnako ako jeho predchodkyňa vo funkcii starostky obce, ako odovzdať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona.

6.3 Navrhovateľ ďalej uvádza, že predloženými listinami preukázal riadne a včasné odovzdanie oznámenia, o čom podľa neho svedčí prijímacia pečiatka obecného úradu s uvedením dňa prijatia.

6.4 Navrhovateľ s názorom obsiahnutým v podanom vyjadrení odporcu nesúhlasí a sám sa pridržiava svojich tvrdení a argumentácie uvádzaných v návrhu či predchádzajúcich podaniach.

III.

7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

IV.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdiť, či vzhľadom na námietky navrhovateľa došlo zo strany odporcu napadnutým rozhodnutím k porušeniu ústavného zákona alebo ústavy, a či je v dôsledku toho nutné napadnuté rozhodnutie zo strany ústavného súdu zrušiť.

Všeobecné východiská ku konaniu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

- k princípom konania

9. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014, II. ÚS 188/2014, II. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.

9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.

9.2 Ak uvažujeme o princípoch, ktoré upravujú a vzťahujú sa na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je potrebné uviesť, že primárne (avšak nie výlučne) je potrebné venovať pozornosť tým ustanoveniam ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp upravujúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický prístup k interpretácii normatívneho textu.

9.3 Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona ak sa rozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa Ústavy Slovenskej republiky, tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.

Podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej 6-násobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť...

9.4 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr. dokazovanie („ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci („ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“), zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch (porov. Správny poriadok, Civilný sporový poriadok, Trestný poriadok), aby rozhodnutie orgánov verejnej moci (v tomto prípade oprávneného orgánu) nadaných právomocou rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.

9.5 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

9.6 Tieto nachádzame v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 46 a nasl. (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokúvanom prípade konkrétne v čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené so základným právom na inú právnu ochranu.

- k výroku rozhodnutia

10. Vo všeobecnosti enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou súčasťou rozhodnutia, v ňom konajúci orgán vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako orgán verejnej moci rozhodol. Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribút jasnosti, zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.

10.1 Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 uviedol, že skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“. Zároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne bezvýznamné. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne presný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).

10.2 Zodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou (III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok) (III. ÚS 34/2016).

10.3 Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 360/2017 konštatoval, že „výrok... namietaných rozhodnutí obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, vôbec neobsahuje skutkovú vetu, t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom, a tak nespĺňa požiadavku nezameniteľnosti výroku sankcionovaného skutku. Iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek dovysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné. Tento formálny nedostatok namietaných rozhodnutí obecného zastupiteľstva bráni ústavnému súdu skúmať, či sa navrhovateľ dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú z ústavného zákona, a to z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.“.

- k odôvodneniu rozhodnutia

11. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb platí, že enunciát rozhodnutia nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Ako vyplýva už z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Československa, „není... žádného všeobecného, a ani pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by předpisovalo pro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem rozhodnutí a jeho důvody s tím účinkem, že výroky... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů rozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se jako enunciát.“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)]. Artikulované závery sú i po desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením je i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013 najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho názoru musí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok i odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti odkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), podľa ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Robert Bosch GmbH v. Hauptzollamt Hildesheim zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports 1978 - 00855).

11.1 Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej moci.

Závery ústavného súdu vo veci samej

- k výroku napadnutého rozhodnutia

12. Podľa názoru navrhovateľa napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, pretože vo výroku nie je uvedené, ktoré (určité a nezameniteľné) konanie navrhovateľa je v rozpore so zákonnými ustanoveniami.

12.1 Napadnuté rozhodnutie obsahuje nasledujúci výrok:

„Verejný funkcionár Vladimír Kašša, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč, starosta obce Naháč, porušil v kontrolovanom období rokov 2013, 2014, a 2015 povinnosť podať zákonným spôsobom písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov spôsobom podľa Čl. 7 ods. 5 písm. a) a porušil Čl. 7 ods. 1 písm. a až písm. e a Čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znp. a za toto konanie sa ukladá verejnému funkcionárovi, Vladimírovi Kaššovi, bytom Naháč 99, 919 06 Naháč starostovi obce Naháč pokuta podľa Čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona v sume zodpovedajúcej sume trojnásobku mesačnému platu, t.j. vo výške 3 474,45 € (slovom: tritisíc štyristosedemdesiatštyri eur štyridsaťpäť centov), ktorú je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet obce Naháč...“

12.2 Ústavný súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na výrok napadnutého uznesenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného súdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom.

12.3 Vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené: obdobie (t. j. roky 2013 až 2015), v ktorom sa navrhovateľ dopustil porušenia ústavného zákona; konanie (resp. opomenutie), ktorým navrhovateľ porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom (porušenie povinnosti podať zákonným spôsobom písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov); ustanovenie ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľa porušené [čl. 7 ods. 1 písm. a) až e) a čl. 7 ods. 2 ústavného zákona] a je exaktne uvedená sankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za toto porušenie ústavného zákona (pokuta vo výške 3-násobku mesačnému platu, t. j. vo výške 3 474,45 €), ako aj právna norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá [čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona].

- k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia

13. Ústavný súd uvádza, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav v rozhodovanej veci, pričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený v dostatočnom rozsahu.

13.1 Zároveň odporca riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, a teda konkretizoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal i zdroje toho-ktorého dôkazu. Navyše, prílohou napadnutého rozhodnutia sú samotné listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad napadnutého rozhodnutia.

13.2 Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že podal oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013 až 2015 riadne a včas, ústavný súd ozrejmuje, že si vyžiadal originálny spisový materiál týkajúci sa navrhovateľovej veci a zistil, že v spise sa nachádzajú majetkové priznania navrhovateľa s pečiatkou obsahujúcou dátumy podania na obec (obecnom úrade) Naháč a prvá strana oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2013, ktorá však neobsahuje pečiatku s dátumom podania na obec. Zároveň z knihy došlej pošty obce Naháč nevyplýva, že by obci vôbec boli v navrhovateľom deklarovaných mesiacoch zo strany navrhovateľa doručené oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013 až 2015.

13.3 Navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom predložil ústavnému súdu majetkové priznania navrhovateľa (podané v zmysle zákona o štátnej službe) s pečiatkou obsahujúcou dátumy podania na obec (obecnom úrade) Naháč, ktoré sú uvedené v spise, a zároveň predložil oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013 až 2015 spolu s potvrdeniami o podanom daňovom priznaní za dané roky, avšak bez toho, že by predložené oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2013 až 2015 obsahovali pečiatku s dátumom podania na obec alebo iný dôkaz o ich riadnom a včasnom podaní v zmysle čl. 7 ústavného zákona.

13.4 Majetkové priznania za roky 2013 až 2015 v zmysle čl. 7 ústavného zákona nie sú a nespĺňajú ústavné kritériá oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov. Tieto skutočnosti správne vyhodnotil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj odporca.

13.5 Čo sa týka podkladov napadnutého rozhodnutia, ústavný súd ďalej uvádza, že navrhovateľ mal možnosť sa ku konaniu vedenému proti jeho osobe odporcom vyjadriť, o čom svedčia dôkazy zachytené v spise (na č. l. 13, 23 a č. l. 24 príloh napadnutého rozhodnutia), s ktorými sa ústavný súd oboznámil.

- k výške pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím

14. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na spôsob výpočtu a výšku napadnutým rozhodnutím uloženej pokuty, ústavný súd uvádza, že odporca pri jej výpočte postupoval v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona a vychádzal zo mzdového listu za rok 2016, pričom tento je prílohou napadnutého rozhodnutia.

14.1 Nemožno teda považovať výšku a výpočet uloženej pokuty za prejav arbitrárneho či neústavného postupu odporcu v konaní vo veci navrhovateľa.

- k nedodržaniu 60-dňovej lehoty pre prijatie napadnutého rozhodnutia

15. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odporca nerozhodol v lehote 60 dní (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona), ústavný súd uvádza, že ide o poriadkovú lehotu na rozhodnutie, ktorej nedodržanie nespôsobuje nemožnosť príslušného orgánu verejnej moci (v tomto prípade obecného zastupiteľstva) meritórne rozhodnúť a ani nespôsobuje neústavnosť takéhoto rozhodnutia.

15.1 Ústavný súd navyše dopĺňa, že vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa, že odporca nedodržal 60-dňovú lehotu na rozhodnutie odo dňa začatia konania ustanovenú v prvej vete čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, sa ústavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre v minulosti viackrát vyjadril, keď konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami a na základe toho dospel opakovane k záveru, že orgán verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) môže ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej moci (rovnaké závery pozri v II. ÚS 284/2014, III. ÚS 23/07, IV. ÚS 3/07, III. ÚS 84/08, I. ÚS 82/07, III. ÚS 22/07, III. ÚS 23/07, III. ÚS 21/07).

15.2 Ústavný súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru ani vo veci navrhovateľa.

- k otázke limitácie právomoci odporcu na konanie volebným obdobím

16. Navrhovateľ uvádza, že ak by išlo o porušenie povinnosti podať oznámenie v zmysle ústavného zákona, oprávnenie by malo len obecné zastupiteľstvo v tom čase, keď by k takémuto porušeniu prišlo, t. z. obecné zastupiteľstvo vo volebnom období, v ktorom by malo dôjsť k porušeniu povinnosti starostu.

16.1 V súvislosti s hľadaním odpovede na nastolenú otázku ústavný súd konštatuje, že na ňu už minimálne nepriamo odpovedal v uznesení sp. zn. II. ÚS 52/2011 zo 17. februára 2011, v ktorom okrem iného vyslovil, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu „nekoncipuje právomoc (odporcu) na konanie ako dočasnú. Zo žiadneho ustanovenia ústavného zákona nevyplýva, že by právomoc (odporcu) na konanie bola limitovaná volebným obdobím (odporcu). Ide o stálu právomoc (odporcu), pričom ústavný zákon počíta s kontinuálnym prechodom tejto právomoci na (odporcu) kreovan(ého) v ďalšom volebnom období. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade konaní, ktoré neboli ukončené do uplynutia volebného obdobia (odporcu) a ukončenia činnosti jej orgánov [odporcu], právomoc (odporcu) na konanie a rozhodnutie nezaniká, ale prechádza na (odporcu) kreovan(ého) v novom volebnom období.“ (porov. uvedený záver aj v II. ÚS 789/2016).

16.2 Podstatou citovaného právneho názoru je zvýraznenie kontinuálneho výkonu právomoci odporcu ako orgánu oprávneného na konanie v zmysle ústavného zákona bez ohľadu na jeho personálne zloženie obmieňajúce sa pravidelne v rámci volieb do zastupiteľstiev miest a obcí.

16.3 Na základe uvedeného ústavný súd posúdil námietku navrhovateľa ako neopodstatnenú a nemajúcu vplyv na ústavnosť napadnutého rozhodnutia.

- k ostatným námietkam navrhovateľa

17. Ústavný súd konštatuje, že nenašiel v samotnom priebehu konania vo veci navrhovateľa pred odporcom a ani v napadnutom rozhodnutí ani iné záťaže, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu.

17.1 Konanie proti navrhovateľovi bolo začaté na základe vlastnej iniciatívy [čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona] príslušného [ústavným zákonom predpokladaného čl. 9 ods. 1 písm. b)] orgánu (obecné zastupiteľstvo), ktorý toto konanie aj viedol a napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi konajúcim orgánom riadne doručené (o čom svedčia listinné dôkazy zachytené v spise).

- záver

18. Z dosiaľ popísaných záverov ústavného súdu vychádza, že ústavný súd vzhľadom na námietky navrhovateľa nenašiel ústavne relevantný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017