SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 542/2015-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kanabom st.,Advokátska kancelária, J. Zemana 3141/101, Trenčín, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom podsp. zn. 3 C 90/2011 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 3 C 90/2011 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet JUDr. JánaKanabu st., Advokátska kancelária, J. Zemana 3141/101, Trenčín, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 542/2015-12 z 3. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 3 C 90/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ k skutkovému stavu uviedol najmä, že:„(...) v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 Ústavy SR podávam ústavnú sťažnosť vo veci porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR spôsobenú Okresným súdom Piešťany v konaní vo veci vyporiadania BSM medzi účastníkmi navrhovateľom ⬛⬛⬛⬛ a odporkyňou ⬛⬛⬛⬛, č. k. 3C 90/2011.
Návrh na vyporiadanie BSM som podal 6.5.2011 cestou JUDr. Markecha - advokáta. Na to som poveril zastupovaním v tejto veci advokáta z Trenčína, JUDr. Jána Kanabu st. a predložil som do spisu aj jeho plnú moc 27.5.2011. Keďže sa dlho nič nedialo a OS Piešťany nevytýčil termín pojednávania, dňa 3.11.2011 som cestou advokáta urgoval vytýčenie pojednávania.
Vzhľadom na to, že sa opäť dlho nič nedialo, asistentka advokáta telefonicky urgovala vytýčenie pojednávania dňa 9.12.2011, na čo 14.12.2011 prišla z OS Piešťany odpoveď, že súd dosiaľ nevytýčil pojednávanie z dôvodu dlhodobej preťaženosti súdu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je veci povinný vybavovať aj podľa poradia nápadu. Že údajne zákonný sudca je od 1.1.2012 preložený na iný súd, do konca roka 2011 má všetky termíny pojednávaní obsadené. Vec bude po 1.1.2012 pridelená na rozhodnutie inému sudcovi.
Dňa 10.10.2012 nám bol doručený protinávrh odporkyne na vyporiadanie BSM v rozsahu na 1/2 strany, na ktorý som cestou advokáta podal stanovisko k vyjadreniu odporkyne dňa 11.10.2012. Dňa 30.8.2012 som opätovne písomne urgoval vytýčenie pojednávania v tejto civilnej veci a dňa 8.10.2012 nám prišlo upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti písané 2.10.2012 na OS Piešťany, kde predsedníčka súdu JUDr. Šimonová považuje moju sťažnosť za dôvodnú, s tým, že prieťahy v konaní vznikli v dôsledku dlhodobej nepriaznivej situácie na OS Piešťany spojenej s vysokým počtom nevybavených vecí a nedostatočnom obsadení súdu sudcami.
Dňa 4.10.2012 asistentka advokáta opätovne telefonicky urgovala vytýčenie pojednávania, na čo 10.10.2012 prišiel prípis z OS Piešťany len preto, aby nejaký prípis súd urobil. V prípise ma súd vyzval, aby som oznámil, či som JUDr. Markechovi vypovedal plnú moc, nakoľko tento súdu oznámil, že nie. Dňa 19.1.2013 a 25.1.2013 asistentka advokáta opäť urgovala vytýčenie pojednávania, pričom jej bolo oznámené, že spis má pridelený JUDr. Jarošová od 10/2012 a má ho u seba.
Dňa 23.4.2013 asistentka advokáta opätovne urgovala vytýčenie pojednávania, na čo jej bolo oznámené, že JUDr. Jarošová bola 3 mesiace PN a dňa 24.4.2013 nastupuje do práce, takže sa s vecou už niečo bude konať.
(...) som názoru, že v mojom prípade sa nejedná o zložitú vec vychádzajúcu z predmetu skutkovej ako i právnej povahy sporu. Ja ako navrhovateľ sa snažím vystupovať v konaní aktívne, pričom na každý dotaz súdu budem reagovať obratom, čo som aj preukázal okamžite reakciou na vypovedanie plnej moci JUDr. Markechovi, vyjadrenie k protinávrhu odporkyne, takže som sa snažil prispieť k skorému určeniu termínu pojednávania, a preto moje správanie nemohlo byť príčinou toho, že konanie nie je do dnešného dňa otvorené. Takouto príčinou je však postup Okresného súdu v tejto veci, ktorý spôsobuje prieťahy v konaní, čoho dôkazom je skutočnosť, že od podania návrhu 06.05.2011 na OS Piešťany v konaní 3C 90/2011 doposiaľ neprebehlo žiadne pojednávanie napriek viacerým urgenciám, ako písomným tak aj telefonickým. (...) Ja som prvú sťažnosť adresoval Ústavnému súdu SR 30.4.2013, pričom Ústavný súd SR svojím uznesením I. ÚS 596/2010-10 z 2.10.2013 moju sťažnosť odmietol tvrdiac, že moja sťažnosť v tom čase podaná, je zjavne neopodstatnená.
(...) žiadam, aby Ústavný súd využil svoje fakultatívne oprávnenie dané mu v čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a priznal mne sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.330 €. Tohto nároku sa domáham z toho dôvodu, že skutočne dlhý čas žijem v právnej neistote ohľadne vyporiadania BSM, platím pôžičky za dom, ktorý je stále nevyporiadaný, pričom nikto v dome nebýva a je mi takto znemožnené byt užívať a buď vyplatiť odporkyňu alebo ona mňa.“
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ napokon domáhatoho, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vo veci vyporiadania BSM vedenej pod sp. zn. 3C 90/2011 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3C 90/2011 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.330 €, ktoré je povinný Okresný súd Piešťany vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.
4. Okresnému súdu Piešťany ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Jána Kanabu(...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. § 11 ods. 3, a to za 2 úkony vrátane r. p. a DPH 20 %, po 170,45 € teda spolu 340,90 €.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 720/15 z 28. októbra 2015a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. novembra2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdomv danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
(...) Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, pričom s ohľadom na doposiaľ vykonané úkony vo veci, nemožno konštatovať skutkovú zložitosť toho konkrétneho prípadu. (...)
Sťažovateľ dňa 27.5.2011 oznámil súdu, že vypovedal plnú moc JUDr. Markechovi a súčasne na zastupovanie splnomocnil iného právneho zástupcu, avšak jeho pôvodný právny zástupca JUDr. Markech podľa podaní doručených súdu 11.1.2012 a 22.10.2012, kedy oznámil ukončenie zastupovania k 10.10.2012, nemal o vypovedaní plnej moci vedomosť, čo bolo potrebné zo strany súdu odstraňovať prípismi adresovanými sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, čím sťažovateľ prispel k predĺženiu konania. K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 15 sudcov. Uvedená skutočnosť mala za dôsledok to, že v senátoch sudcov bolo priemerne okolo 600 až 800 vecí v pojednávacej agende, čo objektívne neumožňovalo konať vo všetkých pridelených veciach plynule a bez prieťahov, prihliadnuc na skutočnosť, že sudcovia konajúci v danej veci vybavujú aj agendu starostlivosti o maloleté deti, ktorá je prednostná.
Vplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa JUDr. Jana Tvrdá bola v priebehu roka 2012 od apríla do septembra a od marca do mája roku 2013 práceneschopná.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolnosti prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR. č k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci. Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu tiežpoukázal na skutkový stav sporu a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Predmetom konania na OS Piešťany pod č. 3C 90/2013 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Sám Okresný súd Piešťany vo svojom vyjadrení konštatuje, že nemožno konštatovať skutkovú zložitosť tohto prípadu. Návrh bol podaný na súd 11.05.2011. Do dnešného dňa vo veci nebolo nariadené jediné pojednávanie, a to napriek viacerým urgenciám a výzvam.
Okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej argumentuje tým, že k prieťahom zo strany súdu v danom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej personálnej obsadenosti súdu. Podľa môjho názoru uvedený dôvod nemôže byť ospravedlnením pre porušovanie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Aj keby bolo tvrdenie OS Piešťany o nedostatočnej personálnej obsadenosti pravdivé a z tohto dôvodu môže na uvedenom súde dochádzať k prieťahom v konaniach, nemôže ospravedlniť fakt, že OS bol vo veci do dnešného dňa absolútne nečinný, a to viac ako štyri roky. Ústavná sťažnosť, ktorá bola podaná pre porušenie Ústavy SR, sťažovateľ bral ako posledný prostriedok na to, ako prinútiť súd vo veci vôbec konať.
Pri všetkej úcte k práci sudcov, je nemysliteľné, aby si OS za takú dlhú dobu nenašiel čas na vytýčenie jediného pojednávania a sťažka si našiel čas na to, aby účastníkom konania oznámil číslo konania, pod ktorým je vec vedená.
Na záver chcem uviesť, že obsadenie súdov je internou vecou príslušných orgánov a z dôvodu nedostatočnej obsadenosti súdov a nedostatočnej vnútornej organizácie nesmie dochádzať k porušovaniu práv občanov zaručených Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, na podanej ústavnej sťažnosti trváme a žiadame rozhodnúť v zmysle tejto sťažnosti, a zároveň žiadame zaviazať porušovateľa k náhrade trov konania, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia vo veci na účet právneho zástupcu sťažovateľa uvedený v záhlaví písomných podaní i samotnej sťažnosti.
Zároveň oznamujem Ústavnému súdu, že netrvám na ústnom pojednávaní a v súlade § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva. (...)“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 90/2011:
Dňa 11. mája 2011 podal sťažovateľ proti ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „odporkyňa), na Okresnom súde Piešťany návrh navyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Vec bolazaevidovaná pod sp. zn. 3 C 90/2011 a na rozhodnutie bola pridelená sudcoviJUDr. Ondrejovi Kekeňákovi.
Dňa 24. mája 2011 sťažovateľ predložil súdu dôkazy a doložil splnomocnenie presvojho právneho zástupcu JUDr. Alojza Markecha.
Dňa 27. mája 2011 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že vypovedal plnú mocJUDr. Alojzovi Markechovi a svojím zastupovaním splnomocnil JUDr. Jána Kanabu,splnomocnenie bolo v rovnaký deň doručené súdu. Sťažovateľ zároveň súdu oznámil, žeuhradil vo veci súdny poplatok.
Dňa 20. septembra 2011 súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému návrhu.V rovnaký deň vyzval okresný súd pôvodného právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil,či mu sťažovateľ vypovedal plnú moc.
Dňa 7. novembra 2011 JUDr. Ján Kanaba urgoval nariadenie termínu pojednávania.Dňa 24. novembra 2011 JUDr. Alojz Markech žiadal o nariadenie termínupojednávania.
Dňa 14. decembra 2011 bolo JUDr. Alojzovi Markechovi a JUDr. Jánovi Kanabovioznámené, že„súd doposiaľ nevytýčil termín pojednávania z dôvodu dlhodobej mimoriadnej preťaženosti“, a pretože„zákonný sudca je od 01.01.2012 preložený na iný súd“, preto bude vec pridelená novému sudcovi.
Dňa 11. januára 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniJUDr. Jane Jarošovej. V rovnaký deň JUDr. Alojz Markech oznámil súdu, že„pán mi plnú moc zatiaľ nevypovedal“.
Dňa 4. mája 2012 sa odporkyňa písomne vyjadrila k podanému návrhu.Dňa 1. júna 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcoviMgr. Vladimírovi Zimányimu.
Dňa 5. septembra 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniJUDr. Jane Jarošovej.
Dňa 4. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená urgencia JUDr. Jána Kanabu,ktorá bola posúdená ako sťažnosť na prieťahy v konaní.
Dňa 2. októbra 2012 predsedníčka okresného súdu upovedomila právneho zástupcusťažovateľa o spôsobe vybavenia sťažnosti.
Dňa 4. októbra 2012 súd vyzval JUDr. Jána Kanabu, aby oznámil, či„navrhovateľ má popri Vás v tomto konaní ustanoveného ako právneho zástupcu aj JUDr. Alojza Markecha“. V rovnaký deň vyzval súd odporkyňu na doplnenie plnej moci.
Dňa 12. októbra 2012 bolo súdu doručené stanovisko JUDr. Jána Kanabuk protinávrhuodporkynea oznámenieo vypovedaníplnejmocinavrhovateľomJUDr. Alojzovi Markechovi.
Dňa 18. októbra 2012 bola súdu doručená plná moc pre ⬛⬛⬛⬛ naprávne zastupovanie odporkyne.
Dňa 22. októbra 2012 JUDr. Alojz Markech oznámil súdu, že„s pánom som(...) ukončil právne zastupovanie dňom 10.10.2012“.
Dňa 4. apríla 2014 súd zaslal písomné stanovisko sťažovateľa odporkyni„na základe úradného záznamu, že JUDr. bol dňom 30.04.2013 vyškrtnutý zo zoznamu advokátov“.
Dňa 29. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie od.
Dňa 11. decembra 2014 okresný súd vyzval ⬛⬛⬛⬛ napredloženie plnej moci na zastupovanie odporkyne.
Dňa 27. januára 2015 bol v spise zaznamenaný úradný záznam o tom, že odporkyňanepredložila plnú moc na zastupovanie ⬛⬛⬛⬛ ako fyzickou osobou,preto bolo odporkyni doručované uznesenie podľa § 114 ods. 2 a 3 Občianskeho súdnehoporiadku.
Dňa 15. októbra 2015 opatrením predsedníčky okresného súdu bolo zákonnejsudkyni JUDr. Jane Tvrdej uložené, aby v predmetnej veci„konala plynule a bez prieťahov“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom podsp. zn. 3 C 90/2011 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotnýmprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatnýmrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv(II. ÚS 26/95).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovanú vecnemožno ani po skutkovej stránke, ale ani po právnej stránke považovať za vec zložitú.Napokon aj z vyjadrení účastníkov tohto konania vyplýva, že danú vec treba považovať zaštandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2.Prihodnotenípodľaďalšiehokritéria,tedasprávaniasťažovateľav preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by malabyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodovdošlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Faktom je, že dlhšie obdobienebolo súdu zrejmé, či sťažovateľ vypovedal pôvodnému právnemu zástupcovi plnú moc,avšak táto otázka mohla byť vyriešená už na prvom nariadenom pojednávaní vo veci(pokiaľ by k tomu došlo), okrem toho platné právne predpisy nebránili tomu, aby sťažovateľmal v napadnutom konaní hoci aj dvoch právnych zástupcov (§ 48a Občianskeho súdnehoporiadku).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžkukonania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemoholprehliadnuť, že napadnuté konanie sa začalo 11. mája 2011 a okresný súd nenariadil vo vecidosiaľ žiadne pojednávanie. V predmetnom prípade skúmanie zväčša iba administratívnychúkonov vykonaných okresným súdom je celkom jednoznačne nadbytočné, pretožeo efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom konaníprima facienemožno hovoriť.Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to odstránenie stavu právnejneistoty účastníkov konania, ktorá vyplýva zo všeobecnej zásadyjustice delayed, justice denied(oneskorená spravodlivosť, odopretá spravodlivosť) v napadnutom konaní, ktoré trvácelkove viac ako 4 roky bez jediného pojednávania, nemožno inak posúdiť, len akoporušujúci imperatív zakotvený v čl. 48 ods. 2 ústavy. Nečinnosť, resp. neefektívna činnosťokresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože okresný súd, ako to vyplývaz chronológie úkonov v bode II tohto nálezu, minimálne tri roky nevykonával úkonysmerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počasnapadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručenéhov citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto zbytočným prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale najmä v dôsledku postupusúdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecia tedavykonanie spravodlivostibez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na tzv. objektívne okolnosti (pozri napr.I. ÚS 119/03). Obranu predsedníčky súdu, podľa ktorej k prieťahom v danej veci„došlo z dôvodu nedostatočnej personálnej obsadenosti súdu“, ani tejto veci nebolo možnéakceptovať. Rovnako ani na argumentáciu, podľa ktorej sudca„nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne“, v okolnostiach danejveci nebolo možné prihliadať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd priposudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou(nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto priposudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované akoobjektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03). Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu inaknevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahuokolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný narozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo vecibez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 330 €. Nároku napriznanie finančného zadosťučinenia sa domáha z týchto dôvodov:„skutočne dlhý čas žijem v právnej neistote ohľadne vyporiadania BSM, platím pôžičky za dom, ktorý je stále nevyporiadaný, pričom nikto v dome nebýva a je mi takto znemožnené byt užívať a buď vyplatiť odporkyňu alebo ona mňa.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Pri určení výškyprimeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorýchvychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučineniepodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznaťsťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnomsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zistenéhoporušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 500 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 22. októbra 2014, spísanie ústavnejsťažnosti zo 6. novembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súduz 10. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrátpo 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patríodmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovyprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €, ku ktorej bolo trebapripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľapredstavujú celkove sumu 518,76 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015