znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 542/2014-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného Advokátskou   kanceláriou   TIMAR   &   partners,   s.   r.   o.,   Štúrova   42,   Šaľa,   vo   veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 52/2014 z 11. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6 Tpo 27/2014 z 15. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu   Trnava (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   Tp   52/2014   z   11.   mája   2014   v   spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Tpo 27/2014 z 15. mája 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. júla 2014.

Zo   sťažnosti,   z   pripojených   listinných   dôkazov,   ako   aj   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. Tp 52/2014, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.   Tp   52/2014   z   11.   mája   2014   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 6 Tpo 27/2014 z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby, a to spolu s dvoma ďalšími spoluobvinenými osobami J. G. a M. K. Sťažovateľ je obvinený zo zločinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a to za viacero prípadov krádeže bankomatov na území Rakúskej republiky. Pritom je súbežne stíhaný aj za viaceré prípady krádeže bankomatov na území Slovenskej   republiky,   ktoré   však   nemožno   považovať   za   jeden   skutok   s   krádežami bankomatov v Rakúsku, a to vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona, podľa   ktorého   nemôže   ísť   o   pokračovací   trestný   čin   vo   vzťahu   k čiastkovým   útokom spáchaným   mimo   územia   Slovenskej   republiky.   V   trestnej   veci   vedenej   pre   krádeže bankomatov na Slovensku bol sťažovateľ vo väzbe viac ako 3 roky a ani nie 2 dni po prepustení z väzby bol znova vzatý do väzby už uvedenými právoplatnými uzneseniami.

Sťažovateľ považuje svoje opätovné vzatie do väzby za porušenie označených práv. Vychádza   pritom   z   judikatúry   a   poukazuje   najmä   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 281/2012. Ide o problematiku prekročenia zákonom prípustnej lehoty väzby v rámci mnohosti   trestnej   činnosti   v prípadoch   spoločného   konania za viac skutkov,   keď   jedna z trestných   vecí   bola   vylúčená   na   samostatné   konanie   a   neskôr   bola   použitá   na   vzatie obvineného do väzby.  

Sťažovateľ žiada vydať tento nález: „1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 6 Tpo/27/2014 uznesením zo dňa   15.5.2014   a   Okresný   súd   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp/52/2014 uznesením zo dňa 11.5.2014 porušil základné právo sťažovateľa M. K. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.5.2014,   sp. zn. 6 Tpo/27/2014 a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2014, sp. zn. Tp/52/2014 sa zrušujú.  

3. Sťažovateľovi M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 337,38 € (...), ktoré je Krajský súd v Bratislave (zrejme má byť Krajský súd v Trnave, pozn.) povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. Tp 52/2014, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že sťažovateľ a jeho obhajkyňa hneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 11. mája 2014 o vzatí sťažovateľa do väzby oznámili, že podávajú proti uzneseniu sťažnosť, a to bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. K podaniu písomných dôvodov sťažnosti nedošlo.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. Tp 52/2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 52/2014 z 11. mája 2014 bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam   sťažovateľa   mal   krajský   súd   v   rámci   opravného   konania.   Tým   je   zároveň v uvedenej časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná   je   situácia   týkajúca   sa   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 6 Tpo 27/2014. Túto časť sťažnosti treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že sťažovateľ síce (formálne vzaté) možnosť podania sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu okresného súdu využil, avšak nijaké konkrétne dôvody sťažnosti, ktorými by reagoval na argumentáciu okresného súdu, nepredložil, a to ani osobne, ale ani prostredníctvom svojej obhajkyne.   Uvedený postup sťažovateľa znamená, že z materiálneho hľadiska možnosť brániť sa v opravnom konaní dostatočným spôsobom nevyužil, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že v sťažnosti podanej   proti   uzneseniu   okresného   súdu   svoju   zásadnú   námietku   neuviedol   z   dôvodov hodných   osobitného   zreteľa.   Preto   ani   neprichádzal   do   úvahy   prípadný   možný   postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014