znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 540/2013-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   22.   októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Š. T., Š., zastúpeného advokátom JUDr. K. K., Š., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013 doručená   sťažnosť   Š.   T.,   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 129/04 sa sťažovateľ a spol. žalobou podanou 19. júla 2004 domáhajú voči žalovaným   určenia   práva   zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   na   nehnuteľnosti nadobudnutému vydržaním. Podľa sťažovateľa aj napriek ústavným súdom v náleze č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 11. mája 2012 konštatovanej neústavnosti v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 spočívajúcej v porušení jeho základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, za čo mu ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie, ako aj napriek jeho sťažnosti na pokračujúce prieťahy v konaní (aj po rozhodnutí ústavného súdu, pozn.) okresný súd koná v jeho veci naďalej neefektívne,   v   dôsledku   čoho   sa   predlžuje   stav   jeho   právnej   neistoty   a   odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Na   moju   sťažnosť   zo   dňa   3.   decembra   2013,   na   nečinnosť   Okresného   súdu   v Nových Zámkoch spisovej značky 6 C 129/2004, predseda súdu reagoval svojím listom zo dňa 4. januára 2013, v ktorom ospravedlnil a nadržal predsedovi senátu JUDr. R. Z. a uviedol, že v podstate nemá možnosti, donútiť sudcu, aby vo veci konal. Odpoveď predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch neuspokojila, lebo tento namiesto toho, aby vykonal opatrenia na urýchlenie sporu, odpovedal, že prieťahy nie sú spôsobené konajúcim sudcom a obhajoval jeho úkony....

Nakoľko z priebehu konania je zrejmé, že prieťahy sú spôsobené jednak bývalými odporcami v prvom až treťom rade a ich právnym zástupcom a v neposlednom rade tiež konajúcim   sudcom,   ktorý   namiesto   toho,   aby   využil   právne   možnosti,   ktoré   mu   dáva Občiansky   súdny   poriadok,   neakceptoval   návrhy   sťažovateľa   ale   ani   iných   účastníkov konania a tým spôsobuje prieťahy konania.

V neposlednom rade je treba vidieť i to, že súd napriek tomu, že už Ústavný súd Slovenskej   republiky   v   tejto   veci   rozhodoval   a   konštatoval,   že   boli   spôsobené   prieťahy v konaní   a   nariadil,   aby   Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch,   vo   veci   spisovej   značky 6 C 129/2004   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   tieto   pokyny   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch,   nerešpektuje   a   naďalej   nekoná   tak,   aby urýchlene rozhodol vo veci a naďalej spôsobuje prieťahy, čím sťažovateľovi, ale aj ďalším účastníkom bráni, aby títo mohli využívať svoje vlastníctvo a aby mali prístup k svojmu majetku.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a   aby   mu   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a úhradu trov konania v sume 275,94 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľom   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012.

Z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil v čase po vydaní nálezu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 129/04, v ktorom okresný súd   koná   o   žalobe sťažovateľa   o určenie   práva   zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   na nehnuteľnosti nadobudnutému vydržaním:

- 16. máj 2012 – okresný súd zaslal zo súdneho spisu žalobu a uznesenie z 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na preklad tlmočníkovi ustanovenému uznesením zo 16. apríla 2012,

- 25. jún 2012 – sťažovateľ s manželkou (žalobkyňou v 6. rade) navrhli, aby okresný súd „vypustil“   z konania   žalovanú   v 6.   rade,   ktorej   podiel   na   sporných   nehnuteľnostiach odkúpili,

- 16. júl 2012 – okresný súd zaslal podanie sťažovateľa a jeho manželky na vyjadrenie právnej zástupkyni žalovanej v 6. rade, ako aj žiadosť o oznámenie, či navrhovatelia v 1., 2., 5. a 6. rade berú späť žalobu voči žalovanej v 7. rade (okresný súd nesprávne vo výzve označil účastníkov konania, pozn.),

- 7. august 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade súhlasia, aby žalovaná v 6. rade „vystúpila“ z konania, súčasne okresný súd urgoval tlmočníka na zaslanie preložených listín,

- 12. september 2012 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a spol., aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej v 6. rade,

- 24. september 2012 – tlmočník predložil okresnému súdu vyhotovený preklad,

- 2. október 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila, že zmenu účastníkov konania   nenavrhla,   a teda   neoznamuje   mená   osôb,   ktoré   by   mali   do   konania   namiesto žalovanej v 6. rade vstúpiť,

- 6. novembra 2012 – okresný súd oznámil sťažovateľovi, že vo veci nemôže konať, pretože súdny spis v predmetnej veci je na ústavnom súde (z ústavného súdu bol spis okresnému súdu vrátený 2. novembra 2012, pozn.),

- 12. november 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o odmene tlmočníka,

- 1. február 2013 – okresný súd uznesením zamietol návrh žalobcov v 3. a vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia,

- 12. marec 2013 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila okresnému súdu, že žiadny návrh na vydanie predbežného opatrenia nepodala a k uzneseniu z 1. februára sa nebude vyjadrovať,

- 15. marec 2013 – okresný súd dopytom adresovaným mestu Š. zisťoval adresu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade,

- 26. marec 2013 – mesto Š. oznámilo okresným súdom žiadané údaje,

-   2.   apríl   2013   –   okresný   súd   vyzval   mesto   Š.   na oznámenie   mien,   priezvisk   a adries rodinných príslušníkov žalobcov v 3. a vo 4. rade,

- 8. apríl 2013 – okresnému súdu boli vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013 adresované žalobcom v 3. a vo 4. rade s poznámkou, že ich pobyt je neznámy,

- 9. apríl 2013 – mesto Š. oznámilo, že žalobcovia v 3. a vo 4. rade sú stále prihlásení na trvalý pobyt v meste, a okresnému súdu oznámilo adresy ich detí,

- 11. apríl 2013 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. upozornila okresný súd na prieťahy v predmetnom konaní,

- 16. apríl 2013 – okresný súd vyzval deti žalobcov v 3. a vo 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov,

- 18. apríl 2013 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa a spol. dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie,

- 24. apríla 2013 – syn žalobcov v 3. a vo 4. rade oznámil, že nevie, kde sa jeho rodičia zdržiavajú, a že sú bezdomovci,

- 20. jún 2013 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie proti uzneseniu z 18. novembra 2011,

- 13. júl 2013 – krajský súd uznesením sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn. 25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 zrušil rozhodnutie okresného súdu z 15. novembra 2011, ktorým bol   zamietnutý   návrh   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia   na   predbežné zabezpečenie   prechodu   k jeho   nehnuteľnosti,   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie konanie, súčasne krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh   žalovaného   vo 4.   rade   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   a napokon   odmietol odvolanie   žalovaného   proti   uzneseniu,   ktorým   okresný   súd   zamietol   jeho   návrh   na ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade,

-   16.   september   2013   –   okresný   súd   zaslal   uznesenie   krajského   súdu   z 13.   júla   2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 129/04 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu zistil ojedinelé obdobia nečinnosti. Zároveň ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v tejto   veci   bolo   po   skutkovej   stránke   zložité   i z dôvodu   nemožného   zabezpečenia účastníkov   konania,   ktorých   adresy   nevedeli   určiť   ani   ich   najbližší   rodinní   príslušníci, a účastníkom konania bola aj osoba žijúca s trvalým pobytom v USA, z tohto dôvodu bolo potrebné zabezpečovať preklady úradných listín tlmočníkom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie   práva   zaručeného   v   týchto   článkoch,   ale   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na   to,   že   po   vydaní   nálezu ústavného súdu   č.   k.   IV.   ÚS   50/2012-47 zo 10. mája 2012 boli v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 zistené iba ojedinelé obdobia nečinnosti, ktoré vzhľadom na svoju dĺžku, ako aj na okolnosti veci nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdu vo veci konať bez prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   nepripadalo   už   do   úvahy   rozhodovať   o tejto   časti sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013