SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 540/2013-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Š. T., Š., zastúpeného advokátom JUDr. K. K., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Š. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013 doručená sťažnosť Š. T., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 129/04 sa sťažovateľ a spol. žalobou podanou 19. júla 2004 domáhajú voči žalovaným určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na nehnuteľnosti nadobudnutému vydržaním. Podľa sťažovateľa aj napriek ústavným súdom v náleze č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 11. mája 2012 konštatovanej neústavnosti v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 spočívajúcej v porušení jeho základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, za čo mu ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie, ako aj napriek jeho sťažnosti na pokračujúce prieťahy v konaní (aj po rozhodnutí ústavného súdu, pozn.) okresný súd koná v jeho veci naďalej neefektívne, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Na moju sťažnosť zo dňa 3. decembra 2013, na nečinnosť Okresného súdu v Nových Zámkoch spisovej značky 6 C 129/2004, predseda súdu reagoval svojím listom zo dňa 4. januára 2013, v ktorom ospravedlnil a nadržal predsedovi senátu JUDr. R. Z. a uviedol, že v podstate nemá možnosti, donútiť sudcu, aby vo veci konal. Odpoveď predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch neuspokojila, lebo tento namiesto toho, aby vykonal opatrenia na urýchlenie sporu, odpovedal, že prieťahy nie sú spôsobené konajúcim sudcom a obhajoval jeho úkony....
Nakoľko z priebehu konania je zrejmé, že prieťahy sú spôsobené jednak bývalými odporcami v prvom až treťom rade a ich právnym zástupcom a v neposlednom rade tiež konajúcim sudcom, ktorý namiesto toho, aby využil právne možnosti, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok, neakceptoval návrhy sťažovateľa ale ani iných účastníkov konania a tým spôsobuje prieťahy konania.
V neposlednom rade je treba vidieť i to, že súd napriek tomu, že už Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto veci rozhodoval a konštatoval, že boli spôsobené prieťahy v konaní a nariadil, aby Okresný súd v Nových Zámkoch, vo veci spisovej značky 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, tieto pokyny Ústavného súdu Slovenskej republiky, Okresný súd v Nových Zámkoch, nerešpektuje a naďalej nekoná tak, aby urýchlene rozhodol vo veci a naďalej spôsobuje prieťahy, čím sťažovateľovi, ale aj ďalším účastníkom bráni, aby títo mohli využívať svoje vlastníctvo a aby mali prístup k svojmu majetku.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a úhradu trov konania v sume 275,94 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012.
Z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil v čase po vydaní nálezu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 129/04, v ktorom okresný súd koná o žalobe sťažovateľa o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na nehnuteľnosti nadobudnutému vydržaním:
- 16. máj 2012 – okresný súd zaslal zo súdneho spisu žalobu a uznesenie z 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na preklad tlmočníkovi ustanovenému uznesením zo 16. apríla 2012,
- 25. jún 2012 – sťažovateľ s manželkou (žalobkyňou v 6. rade) navrhli, aby okresný súd „vypustil“ z konania žalovanú v 6. rade, ktorej podiel na sporných nehnuteľnostiach odkúpili,
- 16. júl 2012 – okresný súd zaslal podanie sťažovateľa a jeho manželky na vyjadrenie právnej zástupkyni žalovanej v 6. rade, ako aj žiadosť o oznámenie, či navrhovatelia v 1., 2., 5. a 6. rade berú späť žalobu voči žalovanej v 7. rade (okresný súd nesprávne vo výzve označil účastníkov konania, pozn.),
- 7. august 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade súhlasia, aby žalovaná v 6. rade „vystúpila“ z konania, súčasne okresný súd urgoval tlmočníka na zaslanie preložených listín,
- 12. september 2012 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a spol., aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej v 6. rade,
- 24. september 2012 – tlmočník predložil okresnému súdu vyhotovený preklad,
- 2. október 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila, že zmenu účastníkov konania nenavrhla, a teda neoznamuje mená osôb, ktoré by mali do konania namiesto žalovanej v 6. rade vstúpiť,
- 6. novembra 2012 – okresný súd oznámil sťažovateľovi, že vo veci nemôže konať, pretože súdny spis v predmetnej veci je na ústavnom súde (z ústavného súdu bol spis okresnému súdu vrátený 2. novembra 2012, pozn.),
- 12. november 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o odmene tlmočníka,
- 1. február 2013 – okresný súd uznesením zamietol návrh žalobcov v 3. a vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia,
- 12. marec 2013 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila okresnému súdu, že žiadny návrh na vydanie predbežného opatrenia nepodala a k uzneseniu z 1. februára sa nebude vyjadrovať,
- 15. marec 2013 – okresný súd dopytom adresovaným mestu Š. zisťoval adresu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade,
- 26. marec 2013 – mesto Š. oznámilo okresným súdom žiadané údaje,
- 2. apríl 2013 – okresný súd vyzval mesto Š. na oznámenie mien, priezvisk a adries rodinných príslušníkov žalobcov v 3. a vo 4. rade,
- 8. apríl 2013 – okresnému súdu boli vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013 adresované žalobcom v 3. a vo 4. rade s poznámkou, že ich pobyt je neznámy,
- 9. apríl 2013 – mesto Š. oznámilo, že žalobcovia v 3. a vo 4. rade sú stále prihlásení na trvalý pobyt v meste, a okresnému súdu oznámilo adresy ich detí,
- 11. apríl 2013 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. upozornila okresný súd na prieťahy v predmetnom konaní,
- 16. apríl 2013 – okresný súd vyzval deti žalobcov v 3. a vo 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov,
- 18. apríl 2013 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa a spol. dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie,
- 24. apríla 2013 – syn žalobcov v 3. a vo 4. rade oznámil, že nevie, kde sa jeho rodičia zdržiavajú, a že sú bezdomovci,
- 20. jún 2013 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie proti uzneseniu z 18. novembra 2011,
- 13. júl 2013 – krajský súd uznesením sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn. 25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 zrušil rozhodnutie okresného súdu z 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia na predbežné zabezpečenie prechodu k jeho nehnuteľnosti, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, súčasne krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia, a napokon odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh na ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade,
- 16. september 2013 – okresný súd zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 129/04 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu zistil ojedinelé obdobia nečinnosti. Zároveň ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v tejto veci bolo po skutkovej stránke zložité i z dôvodu nemožného zabezpečenia účastníkov konania, ktorých adresy nevedeli určiť ani ich najbližší rodinní príslušníci, a účastníkom konania bola aj osoba žijúca s trvalým pobytom v USA, z tohto dôvodu bolo potrebné zabezpečovať preklady úradných listín tlmočníkom.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v týchto článkoch, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Vzhľadom na to, že po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 50/2012-47 zo 10. mája 2012 boli v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/04 zistené iba ojedinelé obdobia nečinnosti, ktoré vzhľadom na svoju dĺžku, ako aj na okolnosti veci nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdu vo veci konať bez prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), nepripadalo už do úvahy rozhodovať o tejto časti sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2013