znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 540/2011-103

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012 v konaní o sťažnosti I. H., Z., a spoločnosti I., s. r. o., Z., zastúpených advokátom doc. JUDr. J. C., CSc., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces a práva na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 ObdoV 19/2009 a jeho rozsudkom z 31. mája 2011 takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o sťažnosti I. H. a spoločnosti I., s. r. o.,   z a s t a v u j e.

2. Z r u š u j e   rozhodnutie   o odložení   vykonateľnosti   rozsudku Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   sp.   zn.   2   Obo   137/2008,   2   Obo   138/2008   zo   14.   januára   2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ObdoV 19/2009 z 31. mája 2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra 2011 doručená sťažnosť I. H., Z., a spoločnosti I., s. r. o., Z. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý proces a práva   na   prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Najvyšším   súdom Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   pod   sp.   zn.   1   ObdoV 19/2009   a jeho rozsudkom z 31. mája 2011.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 540/2011-52 z 23. novembra 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   najvyšší   súd,   aby   sa vyjadril   k prijatej   sťažnosti   a ku vhodnosti   ústneho   pojednávania.   Najvyšší   súd   sa   do rozhodnutia ústavného súdu k prijatej sťažnosti nevyjadril.

Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu listom z 20.   januára   2012   oznámili,   že   nesúhlasia   s rozhodnutím   veci   bez   nariadenia   ústneho pojednávania. Následne podaním z 31. januára 2012 sťažovatelia v celom rozsahu zobrali podanú sťažnosť späť a navrhli, aby ústavný súd konanie o sťažnosti zastavil. Späťvzatie sťažnosti sťažovatelia bližšie neodôvodnili.

II.

1.   Podľa   §   54   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd   rozhodne,   že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Pri   prerokovaní   späťvzatia   sťažnosti   ústavný   súd   nezistil   dôvody,   pre   ktoré   by v záujme   ochrany   ústavnosti   toto   nepripustil.   Preto   rešpektoval   vôľu   sťažovateľov a vychádzajúc   z princípu   „nemo   iudex   sine   actore“   konanie   uznesením   zastavil   (bod   1 výroku uznesenia).

2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 540/2011-52 z 23. novembra 2011 využijúc svoju   právomoc   danú   mu   ustanovením   §   52   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odložil vykonateľnosť   rozsudku   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Obo   137/2008,   2   Obo   138/2008 zo 14. januára   2009   v spojení   s rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   ObdoV 19/2009 z 31. mája 2011.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Sťažovatelia   vzali   sťažnosť   späť,   čo   ústavný   súd   pripustil   a následne   rozhodol aj o zastavení konania. Keďže pominuli dôvody, pre ktoré sa dočasné opatrenie nariadilo, ústavný súd podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde rozhodol o jeho zrušení (bod 2 výroku uznesenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012