znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 54/09-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. F., V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods.   2   a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   zaručených   v   čl.   3   a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   a   jej   listom   č.   k.   Hn 14/08-45   z   19.   marca   2008   pri   vybavovaní podnetu z 10. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008 telefaxom a 10. júna 2008 poštou doručená sťažnosť Mgr. J. F., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl.   3   a čl.   8   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)   a   jej   listom   č. k. Hn 14/08-45   z   19. marca   2008   pri   vybavovaní   podnetu z 10. januára 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «podal dňa 28. 5. 2007 na Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor V. trestné oznámenie týkajúce sa poškodenia zdravia, ktoré sťažovateľ utrpel v dôsledku zákroku policajtov služobne zaradených na Obvodnom oddelení PZ V. so sídlom v S....

Dňa   7. 8. 2007   bolo   doručené   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   uznesenie   Úradu inšpekčnej   služby   PZ,   Inšpekčný   odbor   V.   sp.   zn.   ČVS:   ÚIS-102/IOV-V-2007   zo   dňa 29. 6. 2007, ktorým sa podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP vec podozrenia z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. d) TZ a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ, ktorého skutku sa mali dopustiť policajti z Obvodného oddelenia PZ V. dňa 21. 4. 2007 odmieta, nakoľko nieje dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2) TP.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa   8. 8. 2007   sťažnosť,   v   ktorej   uviedol,   že   rozhodnutie   povereného   vyšetrovateľa   PZ považuje   oznamovateľ   -   poškodený   -   sťažovateľ   za   nezákonné   a   žiada,   aby   bolo prokurátorom Obvodnej vojenskej prokuratúry v P. zrušené a uložil vyšetrovateľovi Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčného odboru V., aby vo veci začal trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ....

Dňa 11. 9. 2007 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. OPn 342/07 zo dňa 4. 9. 2007, ktorým sa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť oznamovateľa Mgr. J. F. (sťažovateľa v tomto   konaní)   podanú   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   Úradu   inšpekčnej   služby   PZ, Inšpekčného odboru V., ktorý pod sp. zn. ČVS: ÚIS-102/IOV-V-2007 dňa 29. 6. 2007 podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP, jeho podanie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. d) TZ a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ odmietol, pretože sťažnosť nie je dôvodná.

Dňa   12. 11. 2007   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne podnet na preskúmanie postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. zo dňa 12. 11. 2007 na Vyššiu vojenskú prokuratúru v T.

Vyššia   vojenská   prokuratúra   v T.   upovedomením   sp.   zn.   Vn   182/07-34   zo   dňa 18. 12. 2007   oznámila   právnej   zástupkyni   sťažovateľa.   že jeho   podnet   odkladá   nakoľko nebolo v postupe a v rozhodnutí prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry P. v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 342/07 zistené také porušenie zákona, na ktoré by bolo potrebné alebo možné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia.

Dňa 10. 1. 2008 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podnet na   preskúmanie   vybavenia   podnetu   prokurátorom   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   v T.   - opakovaný podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Dňa 9. 4. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, ktorým bolo sťažovateľovi oznámené, že neboli vo veci zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia k reparácií doteraz vydaných rozhodnutí....

Ako je zrejmé zo skutočností uvedených v článku I. tejto sťažnosti, sťažovateľovi bolo dňa 21. 4. 2007 príslušníkmi PZ spôsobené zranenie, ktoré ako vyplýva z lekárskych správ, si vyžaduje dlhodobú liečbu, resp. operačné riešenie.

Sťažovateľ   sa   obrátil   svojim   trestným   oznámením   na   orgán   príslušný   podľa ustanovení   Trestného   poriadku   a   Zákona   o   policajnom   zbore   so   svojim   trestným oznámením, v ktorom oznamoval skutočnosť, že mu bolo ublížené na zdraví a že k takémuto ublíženiu na zdraví došlo osobami, ktoré vykonávali právomoc verejného činiteľa. Rovnako   je   nesporné,   že   toto   jeho   trestné   oznámenie   bolo   odmietnuté   týmto orgánom, teda Úradom inšpekčnej služby PZ.

Sťažovateľ   využil   zákonnú   možnosť   a   podal   proti   tomuto   uzneseniu   ako   proti nezákonnému sťažnosť.

Táto   bola   Vojenskou   obvodnou   prokuratúrou   v P.   zamietnutá   a   rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti sa stalo právoplatným (§ 184 ods. 1 písm. b) bod 3 ).

Zo skutočností uvedených v článku č. I osvedčených pripojenými listinnými dôkazmi vyplýva, že sťažovateľ utrpel vážne poškodenie zdravia....

Je nesporné, že konanie, v dôsledku ktorého dôjde k spôsobeniu ujmy na zdraví, resp. ťažkej ujmy na zdraví, je konanie, ktoré trestné právo považuje za trestný čin, pričom možno konštatovať, že kvalifikáciou konania, ktorým bolo ublížené na zdraví ako trestného činu, sa realizujú práva fyzickej osoby zakotvené v článku 16 a v článku 19 Ústavy SR.... V sťažovateľovej veci... prokuratúra v rozpore so svojou povinnosťou, ktorá jej vyplývala   ako   orgánu   rozhodujúcemu   o   sťažnosti   z   ustanovenia   §   192   ods.   1   TP   - nenapravila pochybenie orgánu polície, ktorý napriek tomu, že zo skutočností oznámených sťažovateľom   nesporne   a   jednoznačne   vyplývalo,   že   k   jeho   ublíženiu   na   zdraví   došlo, odmietol toto ublíženie na zdraví vyšetriť takým spôsobom, aby jeho okolnosti boli dôkladne zistene, aby mohlo viesť k identifikácii a k potrestaniu osôb zodpovedných za toto ublíženie na zdraví a prípadne dôjsť k záveru, či napriek tomu, že k ublíženiu na zdraví došlo, toto nie je z dôvodov uvedených v Trestnom zákone trestným činom.

Policajný   orgán   a   tento   nezákonný   postup   si   osvojila   aj   prokuratúra,   apriórne vylúčil   trestnú   zodpovednosť   osôb,   ktoré   spôsobili   sťažovateľovi   ujmu   na   zdraví poukázaním na to, že k ublíženiu na zdraví došlo pri policajnej akcii policajtov Obvodného oddelenia PZ V., ktorí po príchode do T. a K. doliny zistili, že dochádza k porušovaniu rozhodnutia   Obvodného   lesného   úradu   v P.   č.   2007/940/185   -   zákaz   využívania   lesov verejnosťou a tým, k páchaniu priestupkov. Podľa odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí policajného   orgánu,   skutočnosť,   že   oznamovateľ   neuposlúchol   túto   výzvu,   čo   nebolo predmetom   vyšetrovania,   ale   obstarania   podkladov   policajným   orgánom   pred   začatím trestného   stíhania,   sama   o   sebe   vytvára   prezumpciu,   že   príslušníci   PZ   použili   voči oznamovateľovi donucovacie prostriedky v súlade so Zákonom PZ....

Ako vyplýva z citovaného podnetu v článku č. 1. tejto sťažnosti, sťažovateľ sa svojim opakovaným podnetom domáhal preskúmania postupu pri vybavovaní jeho podnetu, ktorým namietal nezákonnosť postupu Vojenskej obvodnej prokuratúry v P.

Ako   vyplýva   z   ustanovenia   §   54   ods.   2   Zákona   č.   153/2001   Z.   z.,   nadriadeným prokurátorom sa na účely vybavenia podnetu rozumie generálny prokurátor okrem iného aj vtedy, ak ide o preskúmanie vybavenia podnetu prokurátorom vyššej vojenskej prokuratúry. Ustanovenie ods. 2 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ods. 1, keďže exkluzívne definuje pre účely konania podľa Zákona o prokuratúre alebo osobitného zákona a na vybavenie   podnetu   pojem   nadriadený   prokurátor   špecifickým   spôsobom   oproti   definícii uvedenej v ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia.

V tejto súvislosti sťažovateľ podotýka, že zákon č. 153/2001 (Zákon o prokuratúre) upravuje postavenie, pôsobnosť prokuratúry, organizáciu a riadenie prokuratúry. Pre iné účely ako vymenované v § 54 ods. 2 citovaného zákona, je pojem „nadriadený prokurátor“ definovaný odlišne.

Je   nesporné,   že   sťažovateľ   sa   domáhal   svojim   podaním   zo   dňa   10. 1. 2008 preskúmania vybavenia svojho podnetu predtým podaného Vyššej vojenskej prokuratúre v T.   u   generálneho   prokuratúra   SR.   Z   tohto   dôvodu   príslušným   na   vybavenie   podnetu sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 bol výlučne generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 34 ods. 1 v spojení s § 54 ods. 2 Zákona o prokuratúre).

Ak bol opakovaný podnet sťažovateľa zo dňa 10. 1. 2008 vybavený prokurátorom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky,   nebol   vybavený   orgánom,   v   právomoci ktorého bolo tento opakovaný podnet vybaviť.

Ako je zrejme z ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o prokuratúre - prokurátor činný na generálnej prokuratúre nieje generálnym prokurátorom....

Zo skutočností vyššie uvedených je zrejmé, že do práv sťažovateľa zasiahnuté bolo spôsobom,   ktorý   právny   poriadok   Slovenskej   republiky   nepripúšťa.   Pokiaľ   zo   strany subjektov, ktoré tento zásah spôsobili, dochádza k argumentácii, že má taký charakter, na ktorý právny poriadok udeľuje výnimku zo všeobecnej trestnosti takéhoto konania, potom preukázanie a zistenie všetkých skutočností významných, či skutočne konanie, ktorým došlo k zásahu do práv sťažovateľa nemôže byť vykonané mimo riadneho trestného konania, kde sťažovateľ ako poškodená osoba má procesné postavenie a z neho vyplývajúce práva a povinnosti,   ktoré   mu   právny   poriadok   v   tomto   prípade   Trestný   poriadok   priznáva.   Pri „objasňovaní“   okolností   škody   na   zdraví   v   prípade   sťažovateľa   bol   však   tento   úplne vylúčený z možnosti oboznamovať sa s dôkazmi, vyjadrovať sa k ním, navrhovať iné dôkazy. Ustanovenie ods. 2 § 3 Zákona č. 153/2001 Z. z. neponecháva orgánom prokuratúry na   voľné   uváženie,   či   použijú   zákonné   prostriedky   na   účinnú   a   rýchlu   ochranu   práv a zákonom   chránených   záujmov   fyzických   osôb,   právnických   osôb   a   štátu,   ale   ukladá prokuratúre povinnosť vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Tým, že prokuratúra v sťažovateľovej veci odmietla urobiť opatrenia, na ktoré je podľa citovaného zákonného ustanovenia povinná, odmietla poskytnúť sťažovateľovi ochranu, ktorú mu bola povinná poskytnúť....».

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

- právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, nebyť podrobený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 16 ods. 2 Ústavy SR,

- na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do svojho súkromného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR,

- nebyť   podrobený   neľudskému   alebo   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   podľa   článku   3 Dohovoru,

- a na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru. bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní opakovaného podnetu   sťažovateľa   zo   dňa   10. 1. 2008,   ktorého   výsledok   bol   sťažovateľovi   oznámený prostredníctvom   právnej   zástupkyne   dňa   9. 4. 2008   listom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. Hn 14/08-45 zo dňa 19. 3. 2008, porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vracia   vec   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 dohovoru postupom generálnej prokuratúry a jej listom č. k. Hn 14/08-45 z 19. marca 2008, ktorým vybavila jeho „opakovaný podnet“ z 10. januára 2008. Sťažovateľ v sťažnosti pred ústavným súdom vyjadril predovšetkým nesúhlas s výsledkom samotného vybavenia jeho podnetu a rovnako namietal, že tento bol vybavený prokurátorom generálnej prokuratúry napriek tomu, že v zmysle ustanovení § 54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) mal byť jeho „opakovaný podnet“ vybavený priamo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

1. Porušeniu   práv   sťažovateľa   generálnou   prokuratúrou   malo   predchádzať nedostatočné prešetrenie okolností jeho predvádzania príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru V. (ďalej len „OO PZ“) 21. apríla 2007, pri ktorom utrpel vážne zranenie. Podľa sťažovateľa vzhľadom na ním v konaní predložené lekárske správy je zrejmé, že príslušníci   OO   PZ   v jeho   prípade   realizovali   výkon   svojej   právomoci   donucovacími prostriedkami neprimeranej intenzity, čím mu spôsobili škodu na zdraví. Tieto skutočnosti viedli sťažovateľa k podaniu trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov príslušníkmi OO PZ. Trestné oznámenie však bolo odmietnuté. Orgány činné v trestnom konaní podľa názoru sťažovateľa nedostatočne prešetrili okolnosti jeho prípadu a tieto pochybenia v konečnom dôsledku nenapravila ani generálna prokuratúra.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (napr. III. ÚS 405/08).

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods.   2   zákona   o prokuratúre),   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných orgánov prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú   osobu   vyrozumieť.   Súčasťou   toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, III. ÚS 405/08).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby,   ktoré   smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh   na   začatie   konania   pred   súdom   alebo   opravný   prostriedok,   aby   vstúpil   do   už začatého   konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   generálna prokuratúra   sa   jeho   opakovaným   podnetom   v   napadnutom   konaní   náležite   zaoberala a o jeho spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela.

Generálna   prokuratúra   v liste   č.   k.   Hn   14/08-45   z 19.   marca   2008   uviedla: «Po preskúmaní obsahovej stránky Vášho podnetu som si vyžiadal na vec sa vzťahujúci spisový materiál spolu s vyšetrovacím spisom aby bolo možné posúdiť Vami napádané postupy a stanoviská príslušných orgánov, ktoré sa podieľali na vybavení danej veci.

Po preskúmaní predložených materiálov, tak po obsahovej ako aj vecno-právnej, vo vzťahu k Vášmu opakovanému podnetu je potrebné uviesť nasledovné, že ako podávateľ ste vo svojom opakovanom podnete v zásade neuviedli žiadne nové skutočnosti (opakovaný podnet je v podstatnej časti doslovne identický podnetom zo dňa 12. 11. 2007) ktoré by spochybňovali doterajší postup a rozhodovanie vo veci.

Prokurátor VVP T. sa vo svojom prípise sp. zn. Vn 182/07 zo dňa 18. 12. 2007, ktorým ako nedôvodný odložil Váš pôvodný podnet, vysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli   Vami   napádané.   Samotný   Váš   nesúhlas,   ako   podávateľa   opakovaného   podnetu, s postupom   prokurátora   VVP   T.   a   jeho   odlišný   právny   názor,   oproti   Vášmu,   nemožno považovať za dôvod na vykonanie opatrení podľa § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

K   Vašej námietke ako podávateľa,   že vec je v predprocesnom   štádiu,   teda   pred začatím trestného konania, by som chcel uviesť, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 14 Tr. por. je táto skutočnosť zákonodarcom dostatočne rozpracovaná a pochopiteľná a na margo   uvedeného   chápem   a   beriem   konanie   UIS   PZ   v   predmetnej   veci,   že   síce   konal v predprípravnom   konaní,   toto   je   však   v   zmysle   označeného   zákonného   ustanovenia trestným konaním.

Z danej platformy sa odvodzuje aj môj názor k termínu „vyšetrovací spis“ ktorého použitie namietate v upovedomení o spôsobe vybavenia veci zo strany prokurátora VVP T. Je potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi č. 618/2005 Z. z., podľa ktorého všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú vec... tvoria vyšetrovací spis, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci.

Po komplexnom posúdení spisového materiálu, v konfrontácii s námietkami, ktoré tvoria   obsah   Vášho   opakovaného   podnetu,   sa   stotožňujem   s   doterajším   postupom príslušných orgánov, ktoré sa doposiaľ podieľali na šetrení a rozhodovaní vo veci a nezistil som skutočnosti na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia k reparácii doteraz vydaných rozhodnutí.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   Váš   opakovaný   podnet   odkladám   ako nedôvodný   a súčasne Vás   v zmysle   ustanovenia   § 34   ods.   2   zákona č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   poučujem,   že   prípadný   ďalší   opakovaný   podnet   v   tejto   istej   veci   bude vybavený len vtedy ak bude obsahovať nové skutočnosti.»

Generálna   prokuratúra   vo   svojom   oznámení   náležite   vysvetlila   sťažovateľovi dôvody, pre ktoré jeho opakovaný podnet odložila ako nedôvodný, a v závere uviedla, že prípadné jeho ďalšie opakované podnety bude vybavovať iba vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   V súvislosti   s námietkou   porušenia   základných   práv   sťažovateľa   zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 dohovoru postupom generálnej   prokuratúry   a jej   listom   č.   k.   Hn   14/08-45   z 19.   marca   2008   ústavný   súd pripomína   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.   m.   m.   II. ÚS 78/05,   IV. ÚS 301/07, IV. ÚS 273/08), ktorej súčasťou je aj právny názor, že orgán verejnej moci zásadne nemôže byť   porušovateľom   základných   práv   a práv   hmotného   charakteru,   ku   ktorým   patria   aj označené práva, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že orgán verejnej moci súčasne porušil ústavnoprocesné   princípy   vyplývajúce   z čl.   46   ústavy   (resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru). O prípadnom   porušení   základných   práv   podľa   označených   článkov ústavy   a práv podľa označených článkov dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany (v tomto   prípade)   generálnej   prokuratúry   primárne   došlo   k porušeniu   niektorého zo základných práv alebo ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 ústavy.V okolnostiach danej veci preto ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o namietané porušenie uvedených práv sťažovateľa, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou považoval aj   túto   časť   sťažnosti   za   zjavne   neopodstatnenú,   pretože   k porušeniu   ústavnoprávnych princípov označeným postupom a listom generálnej prokuratúry nedošlo, a teda v danom prípade   nemohlo   dôjsť   ani   k namietanému   porušeniu   označených   hmotných   práv sťažovateľa garantovaných ústavou a dohovorom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   aj   túto   časť   sťažnosti,   ktorá   smerovala k vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 3 a čl. 8 dohovoru generálnou prokuratúrou, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že jeho opakovaný podnet nevybavil generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre), ale prokurátor generálnej prokuratúry, ústavný súd opäť poukazuje na ustanovenia § 31 a násl. zákona o prokuratúre, v zmysle ktorých sa sťažovateľ môže domáhať nápravy porušenia zákona pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu ďalším opakovaným podnetom (§ 34 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť (pred ústavným súdom) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal iné právne prostriedky (ďalší opakovaný podnet), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti   nie   je   prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupného   a účinného   právneho   prostriedku ochrany základných práv a slobôd, a preto ju odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie   o   ďalších   jeho   požiadavkách   (zakázanie   porušovania   základných   práv generálnou   prokuratúrou,   vrátenie   veci   generálnej   prokuratúre,   priznanie   finančného zadosťučinenia   a   náhrady   trovy   konania),   ktoré   sú   viazané   na   vyslovenie   porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009