znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 54/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka   vo   veci   sťažnosti   MORGAN,   s.   r.   o.,   so   sídlom   Rynárec,   Rovná   19,   Česká republika,   a TOMMY,   spol.   s   r.   o.,   so   sídlom   Rynárec,   Rovná   19,   Česká   republika, zastúpených   advokátom   JUDr.   B.   B.,   B.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 86/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MORGAN, s. r. o., a TOMMY, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 14 C 86/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e,   aby vo veci sp. zn. 14 C 86/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. MORGAN, s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. TOMMY, spol. s r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   nahradiť   MORGAN,   s.   r.   o., a TOMMY,   spol.   s   r.   o.,   trovy   konania   vo   výške   15   260 Sk   (slovom pätnásťtisícdvestošesťdesiat slovenských korún) na účet advokáta JUDr. B. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. februára 2004 doručené podanie MORGAN, s. r. o., so sídlom Rynárec, Rovná 19, Česká republika, a TOMMY,   spol.   s   r.   o.,   so   sídlom   Rynárec,   Rovná   19,   Česká   republika   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   B.   B.,   B.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 14 C 86/98 vo veci ich žaloby podanej 28. júla 1998   proti   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky „na   zaplatenie   škody   spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu“ v označenej výške.

Sťažovatelia   uviedli,   že „odo   dňa   prijatia   žaloby   súd   doposiaľ   nenariadil pojednávanie   vo   veci.   Spolu   so   žalobou   právny   zástupca   navrhovateľov   doručil   súdu i prílohy vzťahujúce sa na vec. Súd vykonal tieto úkony:

-27.   10.   súd   vyzval   žalobcov   na   predloženie   listinných   dôkazov,   hoci   tieto   boli predložené súdu spolu so žalobou, ďalej o výpisy z obchodného registra, týkajúce sa údajov o žalobcoch a tiež vyzval na presné označenie žalovaného pod následkom zastavenia konania.

-Dňa 12. 11. 1998 žalobcovia predložili prílohy znovu, súčasne podľa výzvy označili žalovaného

-Dňa 1. 12. 1998 žalobcovia doplnili žalobu o výpisy z obchodného registra

-Dňa 14. 6. 2000, keď súd rok a pol nekonal, žalobcovia žiadali písomne oznámiť informáciu o stave konania, na čo

-3. 7. 2000 si súd od žalobcu vyžiadal výpis z registra žalobcu v prvom rade

-Dňa 21. 7. 2000 bol súdu predložený žiadaný výpis

-23. 8. 2000 predseda súdu odpísal na prípis zo dňa 14. 6. 2000, že na stav konania sa treba osobne informovať na súde a že pre urýchlenie konania odporúča riadiť sa pokynmi konajúcej sudkyne.

To bolo všetko čo súd počas takmer šiestich rokov doposiaľ vykonal. V čase od 23. 8. 2000 do dnešného dňa bol súd nečinný a nevykonal vo veci žiaden úkon....Žalobcovia   boli   po   podaní   žaloby   aktívni   a hoci   predložili   spisový   materiál spoločne   so   žalobou,   spravovali   sa   pokynmi   súdu   a predložili   požadované   písomnosti obratom, ihneď po tom, ako sa o výzve súdu dozvedeli. Súd má dostatočné podklady na to, aby konal úkony potrebné pre rozhodnutie vo veci. Doposiaľ však nezabezpečil ani to, aby sa žalobcovia dozvedeli názor žalovanej strany na žalobu.

Sťažovatelia   sa   pred   viac   ako   tromi   rokmi   oprávnene   domáhali   toho,   aby   súd oznámil stav konania, ten od tohto času neurobil žiaden úkon a predseda súdu nevykonal nič preto, aby súd vo veci konal.

Súd uznal prieťah v konaní, prípisom č. spr. 2106/03 zo dňa 9. 7. 2003, v ktorom sa zároveň žalobcom ospravedlnil a ktorým reagoval na ich sťažnosť podanú dňa 2. 7. 2003 podľa § 16 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovatelia v súlade s § 20 ods. 3 zákona navrhujú ústavnému súdu vysloviť nález

1. Základné právo sťažovateľov v prvom a druhom rade, Morgan s. r. o. a Tommy spol. s r. o. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 86/ 98 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 86/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   Morgan   s.   r.   o.   priznáva   primerané   zadosťučinenie   vo výške 80.000,-   Sk,   sťažovateľovi Tommy   s.   r.   o.   priznáva   primerané zadosťučinenie   vo výške 80.000,- Sk, ktoré im je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom v prvom rade a druhom rade Morgan s. r. o. a Tommy spol. s r. o. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania na účet advokáta JUDr. B. B.“.

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   uznesením   č.   k. II. ÚS 54/04-7 z 24. februára 2004.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 1. apríla 2004 (Spr. 2106/03) okrem iného uviedla:

„...Zároveň si na začiatok nášho vyjadrenia dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ   využil   svoje   právo   podať   sťažnosť   v zmysle   ust.   §   17   zák.   č.   80/1992   Zb. v platnom znení. Jeho sťažnosť je vedená na sekretariáte Okresného súdu Bratislava I pod Spr.   2106/03   a v súlade   so   zákonom   o štátnej   správe   súdov   bola   riadne   prešetrená. V prílohe Vám kópiu odpovede pripájam.

Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 86/98 na základe návrhu   navrhovateľky   doručeného   súdu   dňa   28.   7.   1998.   Dňa   16.   10.   1998   konajúca sudkyňa   vyzvala   právneho   zástupcu   navrhovateľov   o označenie   odporcu   pod   hrozbou zastavenia konania a doplnenie listinných dokladov. Dňa 12. 11. 1998 právny zástupca na výzvu súdu doplnil podanie a doručil doklady. Opätovne bol vyzvaný úpravou z 19. 6. 2000 na zaslanie výpisu spoločnosti Morgan, s r. o. Výpis doručil súdu dňa 21. 7. 2000. Dňa 25. 7.   2000   požiadal   odporca   o predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie   sa   k návrhu   a následne vyjadrenie z 7. 8. 2000 doručil súdu s prílohami. Úpravou zo dňa 24. 2. 2004 sudkyňa stanovila termín pojednávania na deň 26. 5. 2004.

...Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   14   C   86/98   došlo   k prieťahom   v konaní.   Sudkyňa   vybavovala   oddelenie   14   C a polovicu oddelenia PaNc (poručenské oddelenie) odo dňa 10. 4. 2002 na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2002 do 5. 11. 2003.

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky, aby v prípade, že sťažnosti sťažovateľa vyhovie, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 14 C a PaNc došlo k zdĺhavosti predmetného konania. Z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia Okresného   súdu   Bratislava   I sudcami   vzniknutého   po   odchode   sudkýň   na   materskú dovolenku   a do   dôchodku,   na   Krajský   súd   v Bratislave   a taktiež   z dôvodu   neúmerne vysokého nápadu vecí na občianskoprávnom úseku zákonná sudkyňa vybavovala oddelenie 14 C a polovicu vecí v oddelení PaNc.

Z uvedených dôvodov žiadam Ústavný súd aby pri zvážení otázky týkajúcej sa výšky finančného zadosťučinenia vzal uvedené skutočnosti na vedomie.“

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov...“ , a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že   štátny   orgán   vo   veci   koná“   (II.   ÚS   26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom vo veci sp. zn. 14 C 86/98 ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci ústavný súd ako z obsahu sťažnosti, tak aj z vyžiadaného spisu zistil, že predmetom konania pred okresným súdom vo veci sp. zn. 14 C 86/98 je žaloba o zaplatenie škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žaloby tohto druhu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   konštatoval,   že   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne a skutkovo zložitú.

2. Druhým kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom   v konaní,   bol   postup   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania.   Vychádzajúc z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp.   zn. 14 C 86/98 ústavný súd zistil, že správanie sa sťažovateľov bolo v doterajšom priebehu konania aktívne a súčinnostné (včas reagovali na výzvy okresného súdu v rokoch 1998 a 2000 na doplnenie podania a zaslanie listinných   dokladov)   a zásadne   neprispelo   k celkovej   dĺžke   pôvodného   konania   pred okresným súdom.

3. Tretím kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, bol postup okresného súdu.

Návrh sťažovateľov bol okresnému súdu doručený 28. júla 1998. Okresný súd vyzval 16.   októbra   1998   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na   doplnenie   podania   pod   hrozbou zastavenia   konania.   Právny   zástupca   sťažovateľov   doplnil   12.   novembra   1998   podanie a doručil   okresnému súdu   požadované doklady. Sťažovatelia doručili   1. decembra 1998 okresnému súdu doplnenie žaloby o výpisy z obchodného registra.

Po viac ako 18 mesiacoch okresný súd vyzval sťažovateľov (úpravou z 19. júna 2000 doručenou sťažovateľom 7. júla 2000) na zaslanie výpisu MORGAN, s. r. o., z obchodného registra. Sťažovatelia doručili 21. júla 2000 okresnému súdu požadovaný výpis. Odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe sťažovateľov 7. augusta 2000. Okresný súd bol odvtedy vo veci nečinný (viac ako 42 mesiacov) a až úpravou z 24. februára 2004 nariadil termín pojednávania na 26. máj 2004.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti   sťažovateľov z 9. júla   2003   (Spr.   2106/03),   ako   aj   v stanovisku   k sťažnosti   sťažovateľov   podanej   na ústavnom súde pripustila existenciu prieťahov v tomto konaní.

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd vo veci koná od 28. júla 1998, pričom vec doteraz   nie   je   právoplatne   skončená   a vo   veci   doteraz   nebolo   uskutočnené   žiadne pojednávanie.

Na základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   uzavrel,   že   v konaní   sp.   zn. 14 C 86/98 okresný súd od podania návrhu sťažovateľov uskutočnil iba niektoré základné úkony vo veci (počas druhého polroka 1998 a v období jún 2000 – august 2000), ktoré však zatiaľ nijako nevyužil pre rozhodovanie vo veci samej, bez toho, že by jeho postupu bránila akceptovateľná zákonná prekážka, pričom okresný súd až v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľov na ústavnom súde nariadil prvé pojednávanie v označenej veci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v konaní sp. zn. 14 C 86/98 okresný súd bol od podania návrhu vo veci celkovo nečinný asi 5 rokov, pričom jeho postup takto zásadne   nesmeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov.   Okresný   súd   svojím postupom spôsobil zbytočné prieťahy v označenom konaní a porušil tým základné právo sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 86/98 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa   §   50   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   „Ak   sa sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   má   povahu   náhrady   nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia požadovali primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, pričom svoju žiadosť odôvodnili nasledovne:

„Sťažovatelia navrhujú podľa § 50 ods. 3 zákona... priznať i primerané finančné zadosťučinenie v peniazoch a rozsah zadosťučinenia zdôvodňujú rozsahom ujmy, ktorá im vznikla v dôsledku nečinnosti súdu. Právnické osoby sa obrátili na súd práve v dôsledku vzniku škody, ktorá im vznikla porušením povinností štátneho orgánu, ktorý odmietol vydať rozhodnutie o zaistenom majetku, vozidlách slúžiacich na podnikanie, potom čo už neboli pre správne konanie potrebné a v ktorom bolo rozhodnuté o nedôvodnosti konania podľa colného zákona.

Konaním   pred   súdom   sa   len   rozšírila   ujma   sťažovateľov,   keďže   sa   vo   veci   ani nezačalo   dokazovanie,   pričom   sťažovatelia   sú   povinní   splácať   kontrahovaným   osobám zmluvné   záväzky   z nevykonaných   plnení.  ...   Konateľ   sťažovateľov,   sa   ako   cudzí   štátny príslušník spravoval zákonmi platnými na území SR, pričom sťažovatelia vynaložili i nemalé finančné prostriedky na to, aby pred orgánmi SR mohli hájiť svoje práva.

Sťažovatelia sa rozhodli navrhnúť primerané zadosťučinenie v rozsahu uvedenom v návrhu rozhodnutia so zreteľom na zásady spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd   pre   ľudské   práva   podľa   okolností   prípadu.   Tie   sú   také,   že   sťažovatelia   nemajú v primeranej dobe nádej na rozhodnutie vo veci o odškodnení. Primerané zadosťučinenie nemá účastníkov konania odškodniť, no rozhodne má aspoň zmierniť primeraným spôsobom ich ujmu.... Primeranosť odôvodňujú sťažovatelia... najmä tým, že žiadajú rozhodnutie vo veci, v ktorej majú eminentný záujem, pretože veľmi podstatným spôsobom ovplyvní ich rozhodovanie   o ďalšej   existencii   a v tejto   situácii   i rozhodnutie   o eventuálnej   likvidácii, keďže v dôsledku nečinnosti colných orgánov, nemohli používať prostriedky pre podnikanie a teda nemohli plniť svoje záväzky, čím sa dostali do problémov možného predĺženia. Sťažovatelia sa   ďalej   domnievajú,   že prieťahy v konaní   sú   dôsledkom   nerovného postavenia v konaní pred súdom, keďže žalovanou stranou v tomto konaní je Slovenská republika.   Nečinnosť   súdu   ich   v tomto   pocite   neistoty   a pochybnosti   o   spravodlivosti konania pred súdom len utvrdzuje.“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie majetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením   tejto   jeho   právomoci.   V dôsledku   toho   (a   aj   vzhľadom   na   celkovú   dobu nečinnosti) považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľom   v   dôsledku   toho   vznikla,   a to   priznaním   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu   v konaní   vo   veci sp. zn. 14 C 86/98, berúc do úvahy, že sťažovatelia sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinili,   a   zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľov sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti,   ústavný   súd považoval   priznanie   sumy   50 000 Sk   každému   zo   sťažovateľov   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom JUDr. B. B., ktoré vyčíslil sumou 15 260 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16, § 17 ods. 2, § 22 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za 1. polrok roku 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dvakrát dva úkony po 4 530 Sk (pričom táto základná sadzba bola podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky znížená o 20 %) a po 140 Sk režijný paušál.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2004