znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 539/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   O.   F.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2012   doručená   sťažnosť   Mgr.   O. F.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011.  

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011 konal krajský súd o odvolaní obžalovaného, ako aj o odvolaní sťažovateľa ako poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 2/09 z 31. mája 2011, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre „... trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 1999“. Krajský súd rozsudkom   sp.   zn.   2   To   132/2011   z 12.   apríla   2012   zmenil   rozsudok   okresného   súdu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, „... nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný“.

Sťažovateľ   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namieta   prieťahy   v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011, ktorý podľa jeho tvrdenia bezvýhradne akceptoval opakované bezdôvodné ospravedlňovania sa obžalovaného a jeho právneho   zástupcu   na   pojednávaniach,   čo   prispelo   k celkovému   predĺženiu   konania. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe krajského súdu aj v čase po vyhlásení rozsudku 12. apríla 2012, a to v tom, že krajský súd podľa sťažovateľa nevyhotovil predmetný rozsudok v zákonnej 30-dňovej   lehote   a ten   vrátil   okresnému   súdu   až   31.   mája   2012.   Okrem   tohto   sťažovateľ v sťažnosti namieta aj spôsob, akým bola vybavená jeho sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi krajského súdu, a to jednak v tom smere, že túto sťažnosť nevybavil predseda   krajského   súdu,   ale   jeho   podpredseda,   ktorý   na   to   podľa   sťažovateľa   nemal právomoc, a jednak aj v tom smere, že za jej vybavenie mu v rozpore s právnou úpravou podpredseda krajského súdu mal vyrubiť súdny poplatok, v dôsledku nezaplatenia ktorého nebola   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v napádanom   konaní   vybavená,   čím   malo   byť sťažovateľovi odopreté právo na účinné využitie prostriedku nápravy ním označených práv.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:   «Hoci podľa §-u 172 ods. 3 Trestného poriadku má súd na vypracovanie rozsudku zo zákona   30   pracovných   dní   odo   dňa   vynesenia   rozsudku,   lehota   súdu   uplynula   dňa 23. 05. 2012,   pričom   úradným   záznamom   vo   veci   sp.   zn.   6 T 2/2009   z   31. 05. 2012 sa preukázalo,   že   porušovateľ   vrátil   spis   z   odvolacieho   konania   až   31. 05. 2012   a   tým sa vylučuje v nadväznosti na ďalšie skutočnosti tu uvedené, že rozsudok bol vypracovaný v zákonnej lehote....

Oslobodzovací rozsudok porušovateľa sp. zn. 2 To 132/2011 z 12. 04. 2012, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti trestného činu, ale oslobodil obvineného napriek jeho vlastnej výpovedi a v rozpore so skutkovým stavom, a nadobudol právoplatnosť nezákonne a majetkovo poškodil sťažovateľa, a z dôvodu, že súd ani nekonal voči   sťažovateľovi   ako   účastníkovi   konania   na   strane   poškodeného,   tým   nedôvodné a s prieťahmi   odvolania,   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   odvolania   vo   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“), porušené bolo....

Vzhľadom na prieťahy konania zo strany porušiteľa v konaní sp. zn. 2 To 132/2011 podal sťažovateľ v zmysle § 62 zák. č. 757/2004 sťažnosť na prieťahy konania predsedníčke súdu   bez   riadnej   odozvy   a   odpovede.   Tým   sú   dané   právne   dôvody,   aby   do   konania porušovateľa   vstúpil   nálezom   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   s   rozhodnutím, prikazujúcim Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní sp. zn. 2 To 132/2011 v prípade vrátenia veci na základe zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, postupoval bez zbytočných prieťahov konania a tým zastavil prieťahy konania....

Preto z uvedených skutočností vyplýval súbeh viacerých dôvodov na oslobodenie sťažovateľa   od   súdneho   poplatku   podľa   zák.   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   za sťažnosť na prieťahy konania, ako je uvedené hore, a potom v dôsledku toho, nemohol Krajský súd v Bratislave sťažovateľovi vyrubiť súdny poplatok za sťažnosť na prieťahy konania, najmä ak za porušovateľa rozhodol odložiť sťažnosť pre nezaplatenie súdneho poplatku neoprávnene podpredseda Krajského súdu v Bratislave, a sťažovateľ je ex lége oslobodený od poplatkov ako je uvedené hore aj špeciálnym zákonom o hmotnej núdzi a Ústavou Slovenskej republiky.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa Mgr. O. F... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného pod č. 209/1992 Zb. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci č. k. 2 To 132/2011 konal bez zbytočných prieťahov konania.

Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   5.000,-   EUR   a   to   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Zároveň   si   sťažovateľ   uplatňuje   trovy   právneho   zastupovania   podľa   vyhlášky 655/2004 Z. z., ktoré žiada uhradiť na účet jeho právneho zástupcu.“

Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie sťažovateľ tiež žiadal, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011.  

  Ústavný súd podotýka, že podľa čl. 127 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická   osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,   že právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom   boli   porušené   jej   základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavnú   sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta porušenie   základných   práv   a slobôd   iných   osôb,   nie   svojich   (napr.   I.   ÚS   56/98, III. ÚS 137/03).

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 2 To 132/2011 z 12. apríla 2012 ústavný súd zistil, že stranou v tomto trestnom konaní bol ako poškodený subjekt s označením „družstvo V...“ (ďalej   len   „družstvo“),   pričom   v rozhodnom   čase,   t. j.   v čase   spáchania   skutku,   kvôli ktorému   bolo   toto   trestné   konanie   vedené,   bol   sťažovateľ   iba   konateľom   označeného poškodeného družstva. Inými slovami, keďže v označenom trestnom konaní ako poškodený nevystupoval priamo sťažovateľ, nemohlo postupom krajského súdu v tomto konaní dôjsť ani k porušeniu jeho práv, ale len práv označeného poškodeného družstva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad   rámec   uvedeného   a   v záujme   presvedčivosti   vlastnej   rozhodovacej   činnosti ústavný súd dodáva, že aj keby bola sťažnosť podaná poškodeným, bolo by ju potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú, pretože sa ňou namietajú prieťahy v konaní krajského súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   2   To   132/2011,   ktoré   bolo   skončené   vyhlásením   rozsudku 12. apríla 2012, do vyhlásenia ktorého krajský súd vykonal vo veci všetky jemu dovolené procesné   úkony,   takže   po   vyhlásení   rozsudku   už objektívne   nemohol   svojím   postupom ovplyvniť   plynulosť   tohto   trestného   konania.   Označený   rozsudok   krajského   súdu   bol sťažovateľovi ako konateľovi poškodeného doručený 27. júna 2012, pričom od 27. júna 2012   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   na   poštovú   prepravu   17.   októbra   2012 (ústavnému súdu   doručená 22. októbra 2012, pozn.) nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.  

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa týkajúce sa postupu podpredsedu krajského súdu pri   vybavovaní   jeho   sťažnosti   z 24.   mája   2012   na   prieťahy   v konaní   krajského   súdu vedeného pod   sp.   zn.   2 To   132/2011,   ústavný súd   z príloh   sťažnosti   zistil,   že tvrdenia sťažovateľa o tom, že táto jeho sťažnosť ostala nevybavená z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ktorý mal byť sťažovateľovi za jej podanie nezákonne vyrubený, sa nezakladajú na pravde. Z príloh sťažnosti vyplýva, že predmetná sťažnosť sťažovateľa z 24. mája 2012 bola   riadne   vybavená   listom   podpredsedu   krajského   súdu,   ktorý   bol   pravdepodobne rozvrhom práce krajského súdu na príslušný rok poverený plnením úloh predsedu krajského súdu   sp.   zn.   Spr.   2146/2012   z 18.   júna   2012,   pričom   týmto   bola   sťažnosť   sťažovateľa uznaná   za   nedôvodnú,   a   v zmysle   poučenia   v predmetnom   liste   sa   sťažovateľ   mohol domáhať   prešetrenia   vybavenia   sťažnosti   podpredsedom   krajského   súdu   Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Využitie tohto prostriedku nápravy však sťažovateľ nepreukázal.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   podotýka,   že   list   ministerstva   č.   24794/2011-154 z 18. októbra 2011, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva a ktorý priložil aj k sťažnosti, sa netýka vybavenia jeho sťažnosti z 24. mája 2012 na prieťahy v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011 (aj vzhľadom na dátum, pretože sťažnosť sťažovateľa je z roku 2012 a list ministerstva je z roku 2011, pozn.), ale týka sa vybavenia jeho sťažnosti na   prieťahy   v konaní prvostupňového   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný súd“)   vedenom   pod   sp.   zn.   6 T 2/09,   v ktorom   sa   mohol   domáhať   preskúmania   jej vybavenia   predsedom   okresného   súdu   u predsedu   krajského   súdu   a napokon   na ministerstve.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).  

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní všeobecnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

Z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   ako   celku   bolo   tiež   bez   právneho   významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu z radov advokátov.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012