znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 538/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej obchodnou spoločnosťou AK STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080,Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 2 C 92/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduŽilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012 (ďalej aj„namietané konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 4. mája 2012 na okresnom súdepodala   žalobu   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.   Odporcami   sú   neznámivlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Sťažovateľka ďalej uviedla:„V konaní bolo vykonané za celé obdobie iba jedno pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. OS Žilina moje návrhy na vykonanie dôkazov a to výsluch svedkov nevykonal, hoc tieto som už uvádzala vo svojom návrhu. KS Žilina uznesením 5Co/349/2013 zo dňa 25.4.2014 rozhodol tak, že predmetný rozsudok OS Žilina zrušil a to i s poukazom na nevykonané dôkazy, ktoré som navrhovala. OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia KS Žilina nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie a to viac ako 2 roky... OS   Žilina   od   zrušujúceho   rozhodnutia   odvolacieho   súdu,   v   ktorom   bol   uvedený jednoznačný pokyn a to vykonať mnou navrhnuté dôkazy – výsluch svedkov nevykonal žiaden úkon a ani vo veci nevytýčil pojednávanie. Svedkov, ktorých som navrhovala, som označila určito už vo svojom návrhu na začatie konania. Po zrušujúcom uznesení KS Žilina okresný nebol schopný za viac ako 2 roky vytýčiť pojednávanie, resp. vykonať procesný úkon smerujúci k rýchlemu a efektívnemu rozhodnutiu vo veci samej. Taktiež uvádzam, že niektorí   svedkovia   sú   vo   vyššom   veku   a   vykonanie   dôkazu   –   ich   výsluch   môže   byť v budúcnosti znemožnený.

Predmetný spor nie je skutkovo a právne náročný a nepresahuje bežnú agendu súdov v SR a navyše v geografickej oblasti Kysuce vzhľadom na rozdrobenosť a neusporiadanosť pozemkového vlastníctva ide o pomerne častú agendu tunajších súdov.

Podotýkam tiež, že účastníkmi konania som iba ja navrhovateľka právne zastúpená a odporcovia   1./-5./   ako   neznámi   vlastníci   zastúpení   Slovenským   pozemkovým   fondom. V uvedenom prípade sa teda nejedná ani o náročnosť s ohľadom na účastníkov konania, nakoľko nepredpokladajú sa v tomto prípade problémy s doručovaní a pod.

Ja – sťažovateľka som neprispela žiadnym závažným spôsobom k dĺžke trvania sporu, už v návrhu som označila dôkazy, ktoré chcem vykonať, na pojednávaní som sa zúčastnila spolu so svojim právnym zástupcom...

Žiadam preto, aby Ústavný súd SR mi priznal aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 4.000,- eur a to hlavne z dôvodu, že nečinnosťou súdu nemám možnosť vykonávať   svoje   procesné   práva   a   realizovať   svoje   základné   právo   na   súdnu   ochranu. Poukazujem   aj   na   to,   že   ja   –   navrhovateľka   hospodárim   na   predmetných   žalovaných parcelách, vynakladám nemalé finančné prostriedky na ich obhospodarovanie, no za ich obhospodarovanie zo strany príslušných štátnych organizácií nedostávam žiadne dotácie, nakoľko   nie   je   vyriešená   otázka   vlastníctva.   Bez   ohľadu   na   rozhodnutie   súdu,   som vychádzala zo skutočnosti pri podávaní návrhu, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a teda, že rozhodne o mojej veci v primeranej lehote. Z tohto dôvodu si myslím, že uvedená suma 4.000,- eur bude primeraná konkrétnym okolnostiam prípadu. Taktiež žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť Okresný súd v Žiline.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1./ Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/92/2012 bolo porušené.

2./ Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/92/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3./ ⬛⬛⬛⬛... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-€ /slovom   štyritisíc   eur/,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Žiline   povinný   zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4./ Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛... aj všetky trovy tohto konania v sume 355,73,- € /slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov/, na účet jeho právneho zástupcu AK STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, 02201 Čadca do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05,IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecnýmsúdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sámurobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojounečinnosťou.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   predmetom   ktorej   je   namietané   porušeniezákladného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za predpokladu,   ak   sťažovateľpreukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákonao ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušeniaoznačených práv.

Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62ods.   1   a   nasl.   zákona   o   súdoch   za   účinný   prostriedok   ochrany   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014).Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §120 ods. 7 citovaného zákona].

Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že byv napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka, hoci je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konanínepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Existenciutakýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť   ani   z   obsahu   jej   sťažnosti   (§   53   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

Ústavný   súd,   opierajúc   sa   o   svoju   stabilnú   judikatúru   (napr.   IV.   ÚS   44/03,II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04, II. ÚS 374/2014), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnostiprípadu   niet   dôvodu predpokladať,   že   by využitie   sťažnosti   podľa §   17 a nasl.   zákonaSlovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správesúdov) v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v zneníneskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznanújej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015