SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 538/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej obchodnou spoločnosťou AK STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080,Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 2 C 92/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduŽilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012 (ďalej aj„namietané konanie“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 4. mája 2012 na okresnom súdepodala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odporcami sú neznámivlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Sťažovateľka ďalej uviedla:„V konaní bolo vykonané za celé obdobie iba jedno pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. OS Žilina moje návrhy na vykonanie dôkazov a to výsluch svedkov nevykonal, hoc tieto som už uvádzala vo svojom návrhu. KS Žilina uznesením 5Co/349/2013 zo dňa 25.4.2014 rozhodol tak, že predmetný rozsudok OS Žilina zrušil a to i s poukazom na nevykonané dôkazy, ktoré som navrhovala. OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia KS Žilina nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie a to viac ako 2 roky... OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom bol uvedený jednoznačný pokyn a to vykonať mnou navrhnuté dôkazy – výsluch svedkov nevykonal žiaden úkon a ani vo veci nevytýčil pojednávanie. Svedkov, ktorých som navrhovala, som označila určito už vo svojom návrhu na začatie konania. Po zrušujúcom uznesení KS Žilina okresný nebol schopný za viac ako 2 roky vytýčiť pojednávanie, resp. vykonať procesný úkon smerujúci k rýchlemu a efektívnemu rozhodnutiu vo veci samej. Taktiež uvádzam, že niektorí svedkovia sú vo vyššom veku a vykonanie dôkazu – ich výsluch môže byť v budúcnosti znemožnený.
Predmetný spor nie je skutkovo a právne náročný a nepresahuje bežnú agendu súdov v SR a navyše v geografickej oblasti Kysuce vzhľadom na rozdrobenosť a neusporiadanosť pozemkového vlastníctva ide o pomerne častú agendu tunajších súdov.
Podotýkam tiež, že účastníkmi konania som iba ja navrhovateľka právne zastúpená a odporcovia 1./-5./ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. V uvedenom prípade sa teda nejedná ani o náročnosť s ohľadom na účastníkov konania, nakoľko nepredpokladajú sa v tomto prípade problémy s doručovaní a pod.
Ja – sťažovateľka som neprispela žiadnym závažným spôsobom k dĺžke trvania sporu, už v návrhu som označila dôkazy, ktoré chcem vykonať, na pojednávaní som sa zúčastnila spolu so svojim právnym zástupcom...
Žiadam preto, aby Ústavný súd SR mi priznal aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 4.000,- eur a to hlavne z dôvodu, že nečinnosťou súdu nemám možnosť vykonávať svoje procesné práva a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu. Poukazujem aj na to, že ja – navrhovateľka hospodárim na predmetných žalovaných parcelách, vynakladám nemalé finančné prostriedky na ich obhospodarovanie, no za ich obhospodarovanie zo strany príslušných štátnych organizácií nedostávam žiadne dotácie, nakoľko nie je vyriešená otázka vlastníctva. Bez ohľadu na rozhodnutie súdu, som vychádzala zo skutočnosti pri podávaní návrhu, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a teda, že rozhodne o mojej veci v primeranej lehote. Z tohto dôvodu si myslím, že uvedená suma 4.000,- eur bude primeraná konkrétnym okolnostiam prípadu. Taktiež žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť Okresný súd v Žiline.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1./ Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/92/2012 bolo porušené.
2./ Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/92/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3./ ⬛⬛⬛⬛... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-€ /slovom štyritisíc eur/, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4./ Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛... aj všetky trovy tohto konania v sume 355,73,- € /slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov/, na účet jeho právneho zástupcu AK STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, 02201 Čadca do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05,IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecnýmsúdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sámurobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojounečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušeniezákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľpreukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákonao ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušeniaoznačených práv.
Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014).Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §120 ods. 7 citovaného zákona].
Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že byv napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.
Sťažovateľka, hoci je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konanínepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Existenciutakýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
Ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04, II. ÚS 374/2014), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnostiprípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákonaSlovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správesúdov) v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznanújej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015