znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 538/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. B., B., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl.   41   ods.   1,   4   a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   5   Protokolu   č.   7   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   422/2009   a jeho   rozsudkom   z 28.   mája   2010 a namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. augusta 2011 doručené podanie Ing. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Doplnenie sťažnosti“, ktorým doplnil svoju sťažnosť podanú ústavnému súdu 8. júna 2011 o namietané porušenie čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)   sp.   zn. 8 C 422/2009 z 28.   mája 2010.   Keďže o sťažnosti   podanej sťažovateľom 8. júna 2011 ústavný súd rozhodol 27. júla 2011 uznesením č. k. III. ÚS 335/2011-14, podanie   sťažovateľa   doručené   17.   augusta   2011   označené   ako „Doplnenie   sťažnosti“ posúdil   ako   samostatné   podanie   (sťažnosť).   Podaním   doručeným   ústavnému   súdu 30. augusta 2011 sťažovateľ svoju sťažnosť argumentačne doplnil.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 422/2009 vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom S. K. a H. K. (ďalej len „maloleté deti“) na čas po rozvode. Okresný súd vo veci sťažovateľa meritórne rozhodol rozsudkom   z 28. mája 2010 tak, že manželstvo sťažovateľa rozviedol a súčasne upravil výkon   práv   a povinností   rodičov   k maloletým   deťom   na   čas   po   rozvode.   Na   základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd potvrdil   odvolaním   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   v časti   týkajúcej   sa   rozvodu manželstva a v časti   týkajúcej   sa   úpravy výkonu práv a povinností rodičov   k maloletým deťom na čas po rozvode rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.  

Vzhľadom   na   to,   že   podania   sťažovateľa,   ktorý   je   v danom   prípade   zastúpený kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   boli   zmätočné   a nejasné,   ústavný   súd   výzvou zo 4. októbra   2011   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov sťažnosti,   najmä   na   označenie   konkrétnych   rozhodnutí   a konkrétnych   článkov   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktoré mali byť v prípade sťažovateľa porušené, a v zmysle   toho   na   úpravu   petitu   sťažnosti   tak,   aby   bolo   zrejmé,   čoho   sa   sťažovateľ domáha.

Listom doručeným ústavnému súdu 26. októbra 2011 právny zástupca sťažovateľa za porušovateľa práv označil okresný súd a uviedol, že napáda:

„1.   Rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   V   zo   dňa   21.4.2010   v   konaní 8C/422/2009, ktorým súd prijal Predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti matke v čase, keď táto protiprávne bez právoplatného rozhodnutia súdu zadržiavala deti u seba mimo miesta trvalého bydliska pričom sťažovateľovi nebol súdom upravený zákonný nárok na rovnocenný styk s deťmi. Predbežné opatrenie bolo Krajským súdom Bratislava zrušené pre procesné pochybenie....

2.   Rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   V   zo   dňa   28.5.2010   v   konaní 8C/422/2009 v časti rozsudku o rozvode manželstva - zverenie detí do starostlivosti matky a určenie výživného. Časť rozsudku OS BA V v otázke zverenia detí matke bola Krajským súdom   Bratislava   v   odvolacom   konaní   č.   k.   8Co337/2010   -198   pre   nepreskúmateľnosť zrušená...

3.   Postup   Okresného   súdu   Bratislava   V,   ktorým   od   13.4.2010   do   4.8.2011 nerozhodol v konaní 22P/134/2010 o úprave rovnocenného styku sťažovateľa s maloletými deťmi S. a H., ako účastníkmi konania zastupovanými UPSVAR B. a vec účelovo odstupoval z príslušnosti, zastavoval resp. zamietal návrhy sťažovateľa...“

Sťažovateľ v odpovedi na výzvu ústavného súdu ďalej uviedol:„Rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   8C/422/2009   zo   dňa 28.5.2010 bolo a je porušené ustanovenie čl.5, dodatkového Protokolu č.7 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní 8C/422/2009 zo dňa 28.5.2010 bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté deti avšak neboli zachované základné práva a slobody sťažovateľa v otázke rovnocenného styku s maloletými deťmi...

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní 8C/422/2009 zo dňa 28.5.2010 súd   manželstvo   rozviedol   bez   akéhokoľvek   dôkazu   preukázania   opodstatnenosti   petitu návrhu   na   rozvod   len   na   základe   súdom   nevyžiadaného   vyjadrenia   psychológa, potvrdzujúceho   po   piatich   rokoch   návštevy   navrhovateľky   na   terapii.   Odôvodnenie rozsudku neobsahuje absolútne žiadny logický postup súdu, ktorým by došiel k záverom a po konaní v rozpore s §100 OSP, súd odôvodnil údajný rozvrat len vyjadrením psychológa. Uvedeným   konaním   sa   súd   dopustil   poškodenia   ľudskej   dôstojnosti,   osobnej   cti, dobrej povesti a mena sťažovateľa....

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní 8C/422/2009 zo dňa 28.5.2010 bolo a je porušované Základné právo sťažovateľa na rovnocenný styk s maloletými deťmi a rodičovské práva sťažovateľa keďže od tohto obdobia sú deti protiprávne zadržiavané matkou a súd nie je ochotný upraviť rovnocenný styk sťažovateľa s maloletými deťmi.... V konaní Okresného súdu Bratislava V č.k.22P/134/2010 od 13.4.2011 do 4.8.2011 v rozpore s §176 OSP súd po dobu 17 mesiacov nerozhodol vo veci samej a neupravil rovnocenný styk sťažovateľa s maloletými deťmi.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Okresný   súd   Bratislava   V   porušil   a   porušuje   moje   základné   právo   podľa   čl.1 odst.2; čl. 12 odst.1 a odst. 2; čl.13 odst.1, čl.19 odst.1 a odst. 2; čl.41 odst.1,odst.4 a odst.5 a čl.48 odst.2...

Okresnému súdu Bratislava V ukladá:

1. a/ aby vo veci konal tak, aby k ďalšiemu porušovaniu základných práv podľa čl.1 odst.2;čl.12 odst.1 a odst. 2; čl.13 odst.1, čl.19 odst.1 a odst. 2;čl.41 odst.1,odst.4 a odst.5 a čl.48 odst.2 už nedochádzalo a ukladá obnoviť stav pred porušením základného práva b/ rozhodol o návrate maloletých detí S. a H. do miesta trvalého bydliska na... B. c/ rozhodol o odovzdaní maloletých detí S. a H. do starostlivosti otca resp. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

d/ rozhodol o rovnocennom styku sťažovateľa s maloletými deťmi

2. Ing. I. K. priznáva finančné zadosťučinenie 75 000,- EUR..., ktoré je Okresný súd povinný Ing.I. K. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

3.   Ing.   I.   K.   priznáva   trovy   konania   /právneho   zastúpenia   306,28   EUR   ktoré   je Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje   značnou   nekoncepčnosťou   svojho   obsahu   a nezrozumiteľnosťou   v časti namietaného porušenia označených práv rozhodnutím okresného súdu „zo dňa 21.4.2010 v konaní   8C/422/2009“ (takto   označené   rozhodnutie   okresného   súdu   neexistuje,   pozn.), a preto sa ústavný súd pri prerokovaní tejto sťažnosti v prvom rade musel vysporiadať s nejednoznačným   petitom   sťažnosti   a   vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti   a jej   doplnenia posúdil   jej   predmet   tak,   ako   to   je   uvedené   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia.   Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 41 ods. 1, 4 a 5 ústavy a čl. 5 protokolu č. 7 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/2009 a jeho rozsudkom z 28. mája 2010, ako aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010.

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/2009 a jeho rozsudkom z 28. mája 2011 nie je prípustná.

Z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 335/2011 ústavný súd zistil,   že   predmetom   konania   o sťažnosti   sťažovateľa   vedeného   pod   uvedenou   spisovou značkou bolo okrem iného aj namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 19 ods. 1 a čl. 41   ods.   1,   2   a 4   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 422/2009. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 335/2011-14 z 27. júla 2011 sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   odmietol   pre   neprípustnosť   podľa   §   25   ods.   2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

2. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 5 ústavy a čl. 5 protokolu č. 7 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/2009 a jeho   rozsudkom   z 28.   mája   2010,   na   prerokovanie   tejto   časti   sťažnosti   nie   je   daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti rozsudku okresného súdu   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý,   ako   vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ aj účinne využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam   sťažovateľa   mal   krajský   súd   v   odvolacom   konaní.   Tým   je   zároveň   vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   odmietnuť   pre nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde (I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).

3. Sťažovateľ tiež namietal porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná. Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci (toho istého súdu a toho istého konania pred ním), odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2081/2011 zistil, že sťažovateľ 15. augusta 2011 doručil ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej (zhodne s touto sťažnosťou)   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010. O tejto sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2081/2011 nebolo doteraz rozhodnuté.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   odmietol   pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   už   bez   právneho   významu rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011