znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 537/2023-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom, Vajanského 26, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 31Tp/56/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2023 domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu označeného v záhlaví tohto uznesenia, uloženia príkazu všeobecnému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov a priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 eur, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené väzobné trestné stíhanie v štádiu prípravného konania pre zločin lúpeže, kde bol sťažovateľ vzatý do väzby rozhodnutím okresného súdu zo 14. júna 2023, pričom následným uznesením okresného súdu sp. zn. 31Tp/56/2023 zo 4. septembra 2023 (ďalej len „uznesenie zo 4. septembra 2023“) bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, uplatnená 22. augusta 2023, a jeho väzba nebola nahradená alternatívnym opatrením, a toto prvostupňové rozhodnutie sťažovateľ nenapadol sťažnosťou. O ďalšej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby uplatnenej 18. septembra 2023 okresný súd nekonal s odôvodnením, že neuplynula lehota tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho predchádzajúcej žiadosti a v aktuálnej žiadosti nie sú uvedené nové dôvody, ktoré by umožňovali konať o tejto žiadosti aj pred uplynutím uvedenej lehoty.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ predostiera argumentáciu, ktorou sa snaží spochybniť zákonnosť postupu okresného súdu, ktorý o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby uplatnenej 18. septembra 2023 nekonal. Dôvodí, že uznesením zo 4. septembra 2023 sudca pre prípravné konanie síce jeho žiadosť o prepustenie na slobodu zamietol, avšak v ňom upozornil na pomalší postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý však nevyhodnotil ako natoľko intenzívny, aby mohol byť kvalifikovaným dôvodom na prepustenie sťažovateľa z väzby. Objasňuje, že v následnej žiadosti o prepustenie z väzby uplatnenej 18. septembra 2023 ako nový dôvod prezentoval tvrdenie o pokračujúcich prieťahoch v postupe orgánov činných v trestnom konaní v nasledujúcom úseku dvoch týždňov. Záver sudcu pre prípravné konanie, ktorý takto sťažovateľom prezentované skutočnosti nepovažoval za nový dôvod, ktorý by umožnil výnimku z pravidla potreby uplynutia zákonnej lehoty, ale len za modifikáciu dôvodov uvádzaných v predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, hodnotí sťažovateľ ako arbitrárny, a teda ústavne nekonformný. Domnieva sa, že ním uvádzaný „prieťah vo vyšetrovaní od 04. 09. 2023 do 18. 09. 2023, resp. do 03. 10. 2023, kedy súd uskutočnil zasadnutie o žiadosti sťažovateľa“ bol novým zákonom predpokladaným dôvodom a okresný súd mal o uvedenej žiadosti konať.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa sú námietky o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu, ktorý – pre nedostatok nových dôvodov v uplatnenej žiadosti o prepustenie a súčasne pre neuplynutie zákonom predpokladanej lehoty tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa nadobudlo právoplatnosť – rozhodol, že o aktuálne podanej žiadosti sťažovateľa sa nebude konať.

5. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je garantované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného na urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti jeho väzby s čím je spojená povinnosť nariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08, III. ÚS 581/2015, III. ÚS 183/2018).

6. Obsah periodickej súdnej kontroly väzby je regulovaný príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, pričom, pokiaľ ide o postup pri iniciovaní jej preskúmania prostredníctvom žiadosti samotného obvineného, tento upravuje § 79 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania najneskôr do piatich pracovných dní po predložení celého dosiaľ získaného spisového materiálu so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

7. Z obsahu uznesenia zo 4. septembra 2023, ktorým bola zamietnutá predchádzajúca žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, jasne vyplýva, že okresný súd dovtedajší postup orgánov činných v trestnom konaní považoval za pomalší, ale nevyhodnotil ho ako kvalifikované prieťahy v konaní porušujúce požiadavku urýchleného prejednávania väzobných vecí podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Zo zápisnice o výsluchu konaného 3. októbra 2023 vyplýva, že sudca pre prípravné konanie považoval skutočnosti uvedené sťažovateľom v jeho novej žiadosti o prepustenie na slobodu uplatnenej 18. septembra 2023 iba za modifikáciu dôvodov uvedených v predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a z tohto dôvodu pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 79 ods. 3 Trestného poriadku o aktuálnej žiadosti sťažovateľa nekonal. Ústavný súd uvádza, že logika veci už na prvý pohľad celkom vylučuje, aby v nasledujúcom, takom krátkom časovom úseku ako sú dva týždne, na ktoré sťažovateľ poukazuje, mohlo dôjsť (a to aj s prihliadnutím na predchádzajúce obdobie) k intenzívnym, a teda kvalifikovaným prieťahom umožňujúcim záver o postupe orgánov činných v trestnom konaní v rozpore s § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Tvrdenie sťažovateľa o kvalifikovaných prieťahoch vo väzobnej veci ako o novom dôvode umožňujúcom iniciovať predčasne ďalší prieskum väzby sa tak javí ako neopodstatnené. Postup okresného súdu, ktorý pre nesplnenie zákonných podmienok rozhodol, že sa o novej žiadosti sťažovateľa konať nebude vzhľadom na jej predčasnosť, tak treba považovať za plne regulárny, zodpovedajúci obsahu relevantnej právnej úpravy.

8. Postup okresného súdu sa vzhľadom na predchádzajúce závery ústavnému súdu nejaví ako nezdôvodnený a svojvoľný. Ústavný súd je toho názoru, že zistené skutkové okolnosti veci sťažovateľa jednoznačne preukazujú zákonnosť postupu okresného súdu pri rozhodovaní o jeho väzbe, resp. postupu pri posúdení jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol.

9. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu