SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 537/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietanéhoporušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“) alebo (ďalej len „sťažovatelia“),zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorounamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 (ďalej aj „namietanékonanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v namietanom konaní podali návrh na určenie, ženehnuteľnosť patrí do dedičstva, proti odporcom – ⬛⬛⬛⬛. Sťažovatelia ďalejuviedli: „V predmetnom konaní od podaného návrhu dňa 26. 3. 2012 sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie, pričom sme súd urgovali žiadosťami zo dňa 6. 8. 2013 a 3. 10. 2014 o vytýčenie termínu pojednávania. Na naše žiadosti sme do dnešného dňa nedostali žiadnu odpoveď a nebol ani len vytýčený termín pojednávania.
Predmetné konanie..., ktorého vecou je rozhodnúť, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po našom otcovi ⬛⬛⬛⬛, trvá už vyše 3 rokov. Od podania návrhu sa vo veci skoro vôbec nekonalo a nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, mám za to, že zo strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným súdnym prieťahom v prejednávanej veci. Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Čadca počas vyše 3 rokov od podania návrhu som podal ako navrhovateľ v rade 1/ i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 19. 12. 2014, na ktorú mi predsedníčka súdu odpovedala listom č. Spr 3/15 zo dňa 29. 1. 2015. V predmetnom liste predsedníčka súdu skonštatovala, že moju sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu...
Nakoľko od podania návrhu v roku 2012 do dnešného dňa tento vyše 3-ročný súdny spor nebol právoplatne skončený, máme za to, že konaním Okresného súdu Čadca dochádza k prieťahom v konaní a práve z tohto dôvodu podávame túto sťažnosť, nakoľko bolo porušené naše právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako účastníci konaniu sme súdu súčinní. Napriek tomu sa nevieme domôcť nášho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené, domáhame sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujeme na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzame pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na našu psychiku, pričom ako strany konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo v nás vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní našich práv. Sme presvedčení, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľov, ale aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany porušovaných základných práv nás sťažovateľov. Z týchto dôvodov považujeme za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 2.000.- € každému zo sťažovateľov...“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/36/2012 porušené bolo.
Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/36/2012 porušené bolo.
Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/36/2012 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy...
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1 / až 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavnýsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľada bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadomna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcichrozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacovsama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelompráva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní jeposkytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinenýporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 36/2012, ktorý si ústavný súd pre účelpredbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo26. marca 2012 doručením návrhu na začatie konania sťažovateľov okresnému súdu.Sťažovateľ v 1. rade podal 16. januára 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahyv namietanom súdnom konaní. Predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi v 1. radeodpovedala listom z 29. januára 2015 (sp. zn. Spr 3/15), v ktorom konštatovala dôvodnosťjeho sťažnosti a okrem iného uviedla: „... V zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z. z. účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, o odstránenie zistených nedostatkov.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom Vašej sťažnosti, po prešetrení Vami uvádzaných skutočností v konkrétnom spise Vám zasielam nasledovné vyjadrenie:
Návrh o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva bol podaný dňa 26. 3. 2012. Spis bol pridelený na konanie ⬛⬛⬛⬛. Dňa 12. 11. 2013 bol doručený návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane odporcov.
Opatrením Spr 8/14 bol po odchode sudcu spis pridelený na konanie ⬛⬛⬛⬛. O návrhu na pripustenie zmeny účastníkov bolo rozhodnuté uznesením až dňa 9. 10. 2014 a expedované až 19. 1. 2015.
Po prešetrení všetkých skutočností, oboznámení sa so súdnym spisom, ako aj vyjadrením zákonnej sudkyne mám za to, že v danej veci boli v určitých časových úsekoch spôsobené zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu. Považujem preto Vašu sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania a so zákonnou sudkyňou som urobila osobný pohovor.
Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola riadne vybavené, môžete v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 Zák. č. 757/2004 Z. z. požiadať do 30 dní od doručenia odpovede predsedu Krajského súdu v Žiline o prešetrenie vybavenia sťažnosti.“
Z uvedeného vyplýva, že namietané konanie pred okresným súdom od doručenianávrhu na začatie konania do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo tri roky.Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa v 1. radez 29. januára 2015 uznala sťažnosť za dôvodnú a oznámila sťažovateľovi v 1. rade, že voveci nariadila dohľad.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že akorgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesťbez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sadoterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestorna prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčinenéhonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09,II. ÚS 124/2015).
V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základnéhopráva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnostiz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
V dôsledku opatrení predsedníčky okresného súdu konajúci sudca 1. júna 2015nariadil pojednávanie na 11. august 2015. Sťažovateľ v 1. rade, nevyčkajúc na postupokresného súdu po nariadení dohľadu predsedníčkou, už 12. júna 2015 podal sťažnosťna prieťahy v konaní ústavnému súdu.
S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšourozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresnéhosúdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie v tomtoštádiu konania kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa v 1. radezaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvoduústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vo vzťahu k sťažovateľom v 2. a 3. rade v prerokúvanej veci ústavný súd konštatuje,že títo nepreukázali, že splnili požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánomštátnej správy súdov, a z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienkyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde zo strany sťažovateľov v 2.a 3. rade došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd mohol ich sťažnosťodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako neprípustnú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015