SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 537/2015-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátom   JUDr.   Ladislavom   Ščurym,   Mierová   1725,   Čadca,   vo   veci   namietanéhoporušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka   v 3.   rade“)   alebo   (ďalej   len   „sťažovatelia“),zastúpených   advokátom   JUDr. Ladislavom   Ščurym,   Mierová   1725,   Čadca,   ktorounamietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 (ďalej aj „namietanékonanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v namietanom konaní podali návrh na určenie, ženehnuteľnosť patrí do dedičstva, proti odporcom – ⬛⬛⬛⬛. Sťažovatelia ďalejuviedli: „V predmetnom konaní od podaného návrhu dňa 26. 3. 2012 sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie, pričom sme súd urgovali žiadosťami zo dňa 6. 8. 2013 a 3. 10. 2014 o vytýčenie termínu pojednávania. Na naše žiadosti sme do dnešného dňa nedostali žiadnu odpoveď a nebol ani len vytýčený termín pojednávania.

Predmetné konanie..., ktorého vecou je rozhodnúť, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po našom otcovi ⬛⬛⬛⬛, trvá už vyše 3 rokov. Od podania návrhu sa vo veci skoro vôbec nekonalo a nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Vzhľadom k tomu,   že v predmetnej veci sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, mám za to, že zo strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným súdnym prieťahom v prejednávanej veci. Vzhľadom na   nečinnosť   Okresného súdu   Čadca   počas vyše   3 rokov   od podania návrhu som podal ako navrhovateľ v rade 1/ i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 19. 12. 2014, na ktorú mi predsedníčka súdu odpovedala listom č. Spr 3/15 zo dňa 29. 1. 2015. V predmetnom liste predsedníčka súdu skonštatovala, že moju sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu...

Nakoľko od podania návrhu v roku 2012 do dnešného dňa tento vyše 3-ročný súdny spor   nebol   právoplatne   skončený,   máme   za   to,   že   konaním   Okresného   súdu   Čadca dochádza k prieťahom v konaní a práve z tohto dôvodu podávame túto sťažnosť, nakoľko bolo porušené naše právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako účastníci konaniu sme súdu súčinní. Napriek tomu sa nevieme domôcť nášho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené, domáhame sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujeme na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzame pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na našu   psychiku,   pričom   ako   strany   konania   nemáme   reálnu   možnosť   ovplyvniť   dĺžku prebiehajúceho konania, čo v nás vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní našich práv. Sme presvedčení, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľov, ale aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany porušovaných   základných   práv   nás   sťažovateľov.   Z   týchto   dôvodov   považujeme za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 2.000.- € každému zo sťažovateľov...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10C/36/2012 porušené bolo.

Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10C/36/2012 porušené bolo.

Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10C/36/2012 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛...   finančné zadosťučinenie vo výške 2.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy...

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛...   finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛...   finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1 / až 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 36/2012 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavnýsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľada bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojemautonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadomna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcichrozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacovsama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelompráva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní jeposkytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinenýporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   36/2012,   ktorý   si   ústavný   súd   pre   účelpredbežného   prerokovania   sťažnosti   vyžiadal,   vyplýva,   že   namietané   konanie   začalo26. marca   2012   doručením   návrhu   na   začatie   konania   sťažovateľov   okresnému   súdu.Sťažovateľ v 1. rade podal 16. januára 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahyv   namietanom   súdnom   konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   sťažovateľovi   v 1. radeodpovedala listom z 29. januára 2015 (sp. zn. Spr 3/15), v ktorom konštatovala dôvodnosťjeho   sťažnosti   a   okrem   iného   uviedla: „...   V   zmysle   ustanovenia   §   64   ods.   1   Zákona č. 757/2004 Z. z. účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy   v   konaní   alebo   porušené   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania,   o odstránenie zistených nedostatkov.

Po   dôkladnom   oboznámení   sa   s   obsahom   Vašej   sťažnosti,   po   prešetrení   Vami uvádzaných skutočností v konkrétnom spise Vám zasielam nasledovné vyjadrenie:

Návrh o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva bol podaný dňa 26. 3. 2012. Spis bol   pridelený   na   konanie ⬛⬛⬛⬛.   Dňa   12.   11.   2013   bol   doručený   návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane odporcov.

Opatrením   Spr   8/14   bol   po   odchode   sudcu   spis   pridelený   na   konanie ⬛⬛⬛⬛. O návrhu na pripustenie zmeny účastníkov bolo rozhodnuté uznesením až dňa 9. 10. 2014 a expedované až 19. 1. 2015.

Po   prešetrení   všetkých   skutočností,   oboznámení   sa   so   súdnym   spisom,   ako   aj vyjadrením zákonnej sudkyne mám za to, že v danej veci boli v určitých časových úsekoch spôsobené zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu. Považujem preto Vašu sťažnosť   za   dôvodnú   v   celom   rozsahu.   Vo   veci   som   nariadila   dohľad   nad   plynulosťou konania a so zákonnou sudkyňou som urobila osobný pohovor.

Ak   ste   toho   názoru,   že   Vaša   sťažnosť   nebola   riadne   vybavené,   môžete   v   zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 Zák. č. 757/2004 Z. z. požiadať do 30 dní od doručenia odpovede predsedu Krajského súdu v Žiline o prešetrenie vybavenia sťažnosti.“

Z uvedeného vyplýva, že namietané konanie pred okresným súdom od doručenianávrhu   na   začatie   konania   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   trvalo   tri   roky.Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľa   v   1.   radez 29. januára 2015 uznala sťažnosť za dôvodnú a oznámila sťažovateľovi v 1. rade, že voveci nariadila dohľad.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že akorgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesťbez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sadoterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestorna prijatie   opatrení   s   cieľom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčinenéhonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09,II. ÚS 124/2015).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v zneníneskorších predpisov, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základnéhopráva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnostiz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V   dôsledku   opatrení   predsedníčky   okresného   súdu   konajúci   sudca   1.   júna   2015nariadil   pojednávanie   na   11.   august   2015.   Sťažovateľ   v 1.   rade,   nevyčkajúc   na   postupokresného   súdu   po   nariadení   dohľadu   predsedníčkou,   už   12.   júna   2015   podal   sťažnosťna prieťahy v konaní ústavnému súdu.

S   ohľadom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   a   v   súlade   so   svojou   doterajšourozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresnéhosúdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie v tomtoštádiu   konania   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   v   1.   radezaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvoduústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vo vzťahu k sťažovateľom v 2. a 3. rade v prerokúvanej veci ústavný súd konštatuje,že títo nepreukázali, že splnili požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánomštátnej   správy   súdov,   a z obsahu   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   k   nesplneniu   podmienkyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde zo strany sťažovateľov v 2.a 3. rade došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd mohol ich sťažnosťodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako neprípustnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015