SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 536/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenompod sp. zn. 26 C 197/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010 (ďalej aj „namietanékonanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod č. k.: 26 C 197/2010 sú robené zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie, následkom čoho od podania návrhu žaloby zo dňa 13.07.2010 k dnešnému dňu uplynula lehota takmer 5 rokov.“.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd postupom v namietanom konaní porušuje jehozákladné právo na konanie bez zbytočných prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 ústavy a právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie uvádza:
„Medzičasom aj zomrela pôvodná odporkyňa ⬛⬛⬛⬛, následkom čoho nehnuteľnosť nadobudla jej dcéra ⬛⬛⬛⬛, ktorá spornú nehnuteľnosť predala novému vlastníkovi a ⬛⬛⬛⬛, r.... – viď v prílohe stavebné povolenie. Na prestavbu som vynaložil veľké finančné náklady, a preto je nevyhnutné, aby som mal zabezpečené vynaložené finančné náklady spojené s prestavbou studne na susednom pozemku zápisom do katastra nehnuteľností. Súd vo veci neefektívne koná, robí zbytočné súdne prieťahy napriek tomu, že som podal do rúk predsedu Okresného súdu v Trenčíne sťažnosť na zbytočné súdny prieťahy, zo dňa 29.09.2012. Listom zo dňa 15.10.2012, číslo: Spr 2202/2012 mi okrem iného predsedníčka okresného súdu oznámila, že plynulosť ďalšieho postupu v konaní bude sledovať v jednomesačných intervaloch....“
Sťažovateľ v sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože „Nespravodlivým rozhodnutím a nečinnosťou Okresného súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 197/2010 utrpel som finančnú ujmu (majetkovú a aj nemajetkovú). Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje mi veľkú psychickú záťaž.“.
Sťažovateľ celkovú finančnú ujmu vzhľadom na dĺžku konania stanovil na 10 000 €.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.:26C/197/2010 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:26C/197/2010 konal spravodlivo a efektívne bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000. EUR, ktoré mu je povinný Okresný súd v Trenčíne zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť náhradu trov na účet advokáta pri zastupovaní pred ústavným súdom do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
5. Sťažovateľ súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010, ktorého predmetom jeurčenie zápisu vkladu služobnosti užívania studne.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, idevtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III.ÚS 168/05).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 197/2010, ktorý si ústavný súd na účelpredbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalona okresnom súde 15. júla 2010 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal vočipôvodnej odporkyni ( ⬛⬛⬛⬛ ) zápisu vkladu služobnosti užívania studne. Následne20. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.Po úmrtí odporkyne 8. novembra 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa výzvou z 21. januára2011, aby sa vyjadril, či s ohľadom na smrť odporkyne trvá na podanom návrhu. Sťažovateľ9. februára 2011 oznámil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Dňa 11. februára2011 požiadal okresný súd na účely oznámenia okruhu dedičov Okresný súd Bratislava IVo informáciu z dedičského konania. Okresnému súdu bolo zo strany Okresného súduBratislava IV 11. februára 2011 oznámené, že dedičské konanie po nebohej odporkyniprebieha u ⬛⬛⬛⬛. Po vyžiadaní okruhu dedičov v marci 2011 sa 27. apríla2011 vyjadrili k žalobe právni nástupcovia odporkyne ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ). Okresný súd 11. mája 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenienedostatkov podania, na čo sťažovateľ reagoval 20. júna 2011. Okresný súd následne29. júna 2011 uznesením rozhodol, že konanie prerušuje do právoplatného skončeniakonania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65 D 937/2010. Po doručeníosvedčenia o dedičstve po poručiteľke ⬛⬛⬛⬛ (pôvodnej odporkyni) okresný súduznesením z 31. októbra 2011 rozhodol, že v konaní sa pokračuje, a vyzval sťažovateľana spresnenie návrhu. Dňa 7. decembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k výzve okresného súduz 31. októbra 2011 v tom zmysle, že mienil podať návrh na pripustenie účastníkov na straneodporkyne. V priebehu roku 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo 6 pojednávanív mesiacoch jún, júl, august, september, október, pričom na poslednom pojednávaní31. októbra 2012 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil vecné bremeno a návrhsťažovateľa na zriadenie vecného bremena zamietol. Dňa 21. decembra 2012 podalsťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu. Keďže 14. decembra2012 vyhlásil okresný súd dopĺňací rozsudok, podal sťažovateľ 27. decembra 2012odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku v celom rozsahu. Následne okresný súd vykonalprocesné úkony spojené s podaním odvolania, 12. marca 2013 vyzval sťažovateľana zaplatenie poplatku za odvolanie a 19. marca 2013 zaslal okresný súd odvolaniesťažovateľa na vyjadrenie odporkyni. Po tom, čo sťažovateľ požiadal okresný súdo oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd zaslal sťažovateľovi tlačivona dokladovanie pomerov účastníka, ktoré bolo po vyplnení sťažovateľom 17. mája 2013vrátené okresnému súdu. Následne okresný súd predložil spis s opravným prostriedkomna rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý 15. júla 2015 na úradnej tabuli oznámil,že rozsudok vo veci bude vyhlásený 23. júla 2015.
Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie okresného súdu od podania návrhutrvalo na okresnom súde tri roky. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcichz vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 197/2010 je zrejmé, že okresný súd konalv danej veci priebežne, jednotlivé úkony vykonával plynulo podľa povahy veci a predmetukonania a jeho konanie sa nevyznačovalo prieťahmi, na základe ktorých by mohlo dôjsťk porušeniu sťažovateľom označených práv.
Od 31. mája 2013 sa spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. 26 C 197/2010nachádza na Krajskom súde v Trenčíne z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedkupodanom sťažovateľom, preto plynutie času od tohto dňa nemožno pričítať na ťarchu konaniaokresného súdu.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednouzo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavkasmerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovanízákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv vo vzťahu k postupu okresnéhosúdu v napadnutom konaní, je potrebné mať na zreteli, že sťažnosť sťažovateľa bolaústavnému súdu doručená 22. mája 2015, pričom okresný súd vyhlásil dopĺňací rozsudok už14. decembra 2012 a od 31. mája 2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trenčíne,z čoho vyplýva, že v čase podania sťažnosti už k prieťahom zo strany okresného súdunemohlo dochádzať, pretože v tomto čase sa už zjavne na okresnom súde nekonalo.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd nebol vo veci nečinný,vykonal množstvo úkonov už špecifikovaných, ktoré sťažovateľ ani žiadnym spôsobomnenamietal, a tak ústavný súd po preskúmaní veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré bymohli jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovaniejeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnejveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušeniezákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010 podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015