znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 536/2015-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19,Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenompod sp. zn. 26 C 197/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len„okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   C   197/2010   (ďalej   aj   „namietanékonanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod č.   k.:   26   C   197/2010   sú   robené   zbytočné   súdne   prieťahy   a neefektívne   konanie, následkom čoho od podania návrhu žaloby zo dňa 13.07.2010 k dnešnému dňu uplynula lehota takmer 5 rokov.“.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd postupom v namietanom konaní porušuje jehozákladné právo na konanie bez zbytočných prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 ústavy a právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie uvádza:

„Medzičasom   aj   zomrela   pôvodná   odporkyňa ⬛⬛⬛⬛,   následkom   čoho nehnuteľnosť   nadobudla   jej   dcéra ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   spornú   nehnuteľnosť   predala novému vlastníkovi a ⬛⬛⬛⬛, r.... – viď v prílohe stavebné povolenie. Na prestavbu som vynaložil veľké finančné náklady, a preto je nevyhnutné, aby som   mal   zabezpečené   vynaložené   finančné   náklady   spojené   s prestavbou   studne na susednom pozemku zápisom do katastra nehnuteľností. Súd vo veci neefektívne koná, robí zbytočné súdne prieťahy napriek tomu, že som podal do rúk predsedu Okresného súdu v Trenčíne   sťažnosť   na   zbytočné   súdny   prieťahy,   zo   dňa   29.09.2012.   Listom   zo   dňa 15.10.2012, číslo: Spr 2202/2012 mi okrem iného predsedníčka okresného súdu oznámila, že plynulosť ďalšieho postupu v konaní bude sledovať v jednomesačných intervaloch....“

Sťažovateľ v sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože „Nespravodlivým rozhodnutím a nečinnosťou Okresného súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 197/2010 utrpel som finančnú ujmu (majetkovú a aj nemajetkovú). Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje mi veľkú psychickú záťaž.“.

Sťažovateľ celkovú finančnú ujmu vzhľadom na dĺžku konania stanovil na 10 000 €.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.:26C/197/2010 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   v   Trenčíne   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn.:26C/197/2010 konal spravodlivo a efektívne bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10.000. EUR, ktoré mu je povinný Okresný súd v Trenčíne zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   v   Trenčíne   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   na   účet   advokáta pri zastupovaní pred ústavným súdom do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia

5.   Sťažovateľ   súhlasí   s   tým,   aby   sťažnosť   bola   prerokovaná   bez   ústneho pojednávania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010, ktorého predmetom jeurčenie zápisu vkladu služobnosti užívania studne.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, idevtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III.ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   26   C   197/2010,   ktorý   si   ústavný   súd   na   účelpredbežného   prerokovania   sťažnosti   vyžiadal,   vyplýva,   že   namietané   konanie   začalona okresnom súde 15. júla 2010 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal vočipôvodnej odporkyni ( ⬛⬛⬛⬛ ) zápisu vkladu služobnosti užívania studne. Následne20. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.Po úmrtí odporkyne 8. novembra 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa výzvou z 21. januára2011, aby sa vyjadril, či s ohľadom na smrť odporkyne trvá na podanom návrhu. Sťažovateľ9. februára 2011 oznámil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Dňa 11. februára2011 požiadal okresný súd na účely oznámenia okruhu dedičov Okresný súd Bratislava IVo informáciu   z dedičského   konania.   Okresnému   súdu   bolo   zo strany   Okresného   súduBratislava IV 11. februára 2011 oznámené, že dedičské konanie po nebohej odporkyniprebieha u ⬛⬛⬛⬛. Po vyžiadaní okruhu dedičov v marci 2011 sa 27. apríla2011 vyjadrili k žalobe právni nástupcovia odporkyne ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ).   Okresný   súd   11.   mája   2011   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenienedostatkov   podania,   na   čo   sťažovateľ   reagoval   20.   júna   2011.   Okresný   súd   následne29. júna   2011   uznesením   rozhodol,   že   konanie   prerušuje   do   právoplatného   skončeniakonania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65 D 937/2010. Po doručeníosvedčenia o dedičstve po poručiteľke ⬛⬛⬛⬛ (pôvodnej odporkyni) okresný súduznesením z 31. októbra 2011 rozhodol, že v konaní sa pokračuje, a vyzval sťažovateľana spresnenie návrhu. Dňa 7. decembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k výzve okresného súduz 31. októbra 2011 v tom zmysle, že mienil podať návrh na pripustenie účastníkov na straneodporkyne.   V priebehu   roku   2012   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   6 pojednávanív mesiacoch   jún,   júl,   august,   september,   október,   pričom   na   poslednom   pojednávaní31. októbra   2012 okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   zrušil vecné   bremeno a návrhsťažovateľa   na zriadenie   vecného   bremena   zamietol.   Dňa   21.   decembra   2012   podalsťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu. Keďže 14. decembra2012   vyhlásil   okresný   súd   dopĺňací   rozsudok,   podal   sťažovateľ   27.   decembra   2012odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku v celom rozsahu. Následne okresný súd vykonalprocesné   úkony   spojené   s podaním   odvolania, 12.   marca   2013   vyzval   sťažovateľana zaplatenie   poplatku   za   odvolanie   a 19.   marca   2013   zaslal   okresný   súd   odvolaniesťažovateľa   na   vyjadrenie   odporkyni.   Po   tom,   čo   sťažovateľ   požiadal   okresný   súdo oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   tlačivona dokladovanie pomerov účastníka, ktoré bolo po vyplnení sťažovateľom 17. mája 2013vrátené okresnému súdu. Následne okresný súd predložil spis s opravným prostriedkomna rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý 15. júla 2015 na úradnej tabuli oznámil,že rozsudok vo veci bude vyhlásený 23. júla 2015.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie okresného súdu od podania návrhutrvalo   na   okresnom   súde   tri   roky.   Z   prehľadu   procesných   úkonov   vyplývajúcichz vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 197/2010 je zrejmé, že okresný súd konalv danej veci priebežne, jednotlivé úkony vykonával plynulo podľa povahy veci a predmetukonania a jeho konanie sa nevyznačovalo prieťahmi, na základe ktorých by mohlo dôjsťk porušeniu sťažovateľom označených práv.

Od 31. mája 2013 sa spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. 26 C 197/2010nachádza na Krajskom súde v Trenčíne z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedkupodanom sťažovateľom, preto plynutie času od tohto dňa nemožno pričítať na ťarchu konaniaokresného súdu.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   jednouzo základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   požiadavkasmerovania   sťažnosti   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu   do   základných   práv,   a   v   prípade,   že   už   k   zásahu   došlo,   aby   sa   v porušovanízákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv vo vzťahu k postupu okresnéhosúdu   v napadnutom   konaní,   je   potrebné   mať   na   zreteli,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bolaústavnému súdu doručená 22. mája 2015, pričom okresný súd vyhlásil dopĺňací rozsudok už14. decembra 2012 a od 31. mája 2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trenčíne,z čoho   vyplýva,   že   v čase   podania   sťažnosti   už   k prieťahom   zo   strany   okresného   súdunemohlo dochádzať, pretože v tomto čase sa už zjavne na okresnom súde nekonalo.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd nebol vo veci nečinný,vykonal množstvo úkonov už špecifikovaných, ktoré sťažovateľ ani žiadnym spôsobomnenamietal, a tak ústavný súd po preskúmaní veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré bymohli jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovaniejeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnejveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   namietajúcu   porušeniezákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010 podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015