znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 535/2010-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2011 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta a zo   sudcov   Juraja Horvátha a   Lajosa   Mészárosa o prijatej sťažnosti K. K., P., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   19/2001 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. K. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 385,79 € (slovom tristoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. M., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 535/2010-32 z 9. decembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/2001.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že 7. februára 2001 bol okresnému súdu doručený návrh sp. zn. 4 Om 3/01-J Okresného úradu, odboru sociálnych   vecí   v   Prešove   (ďalej   len   „opatrovník“),   o   určenie   otcovstva   a   o   úhradu osobných   potrieb   mal.   P.   K.   (ďalej   len   „maloletý“)   v   zastúpení   aj   jeho   matkou   – sťažovateľkou, ktorá v konaní vystupuje ako navrhovateľka v 2. rade. Za otca dieťaťa bol sťažovateľkou označený A. N., B. (ďalej len „odporca“).

Okresný súd návrh rozsudkom č. k. 19 C 19/2001-110 z 11. februára 2008 zamietol. Proti   tomuto   rozhodnutiu   podali   sťažovateľka,   ako   aj   opatrovník   odvolanie,   o   ktorých Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   14   Co 262/2008 z 9. júna 2008 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetná vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 23. apríla 2010 sťažnosť na postup okresného súdu, v ktorej namietala   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažnosť adresovala aj   predsedovi   krajského   súdu   (10.   mája 2010),   ktorý   ju   vo   svojej   odpovedi 20. mája   2010   upovedomil   o   postúpení   jej   sťažnosti   okresnému   súdu.   Podľa   tvrdení sťažovateľky, napriek sťažnostiam na prieťahy v konaní do dnešného dňa „nemá vydané rozhodnutie v primeranej lehote...“.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Súd neriešil moju situáciu nijakým spôsobom,... svoje povinnosti a hlavne svoje právomoci   v danom prípade nevyužívali   a   svojou nečinnosťou   vlastne   svoje právomoci zneužívali   v   prospech   žalovaného   s   tým,   že   mu   umožnili   únikový   priestor   po   dobu neuveriteľných   12,5   roka   od   narodenia   dieťaťa   a   umožnili   vyhnúť   sa   mu   otcovským povinnostiam,   platenia   výživného.   Som   presvedčená   na   100%,   že   otcom   dieťaťa   je odporca.“

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 29. novembra 2010 sťažovateľka okrem iného uviedla:

„K porušeniu mojich ústavných práv došlo najmä tým, že Okresný súd Bratislava IV nekonal v zmysle § 6 O. s. p. tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.

Poukazujem aj na Uznesenie Krajského súd v Bratislave č. k. 14 Co/262/2008 zo dňa 9. 6. 2008, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19 C 19/2001-110, a v ktorom poukázal na skutočnosť, že konanie na prvom stupni do roku 2008 trvalo viac ako   7   rokov   a   bolo   obmedzené   len   na   zisťovanie   pobytu   odporcu,   preto   považoval   za dôvodné moje námietky, že môj žalobný návrh bol zamietnutý len pre neschopnosť súdu vykonať účinné opatrenia na zabezpečenie účasti odporcu v súdnom konaní.

Podľa   môjho   názoru   Okresný   súd   Bratislava   IV   svojim   nekonaním   porušil   moje základné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2...“

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/01 porušil ústavné práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 19 C 19/01 konal bez prieťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami O. s. p...

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR, ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   IV   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania na účet advokátky JUDr. Z. M., B... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3044/11 z 31. januára 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 25. februára 2011.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a v ďalšom uviedol:

„Tunajší súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 2. 2008 tak, že návrh zamietol.   Krajský   súd   v   Bratislave   ako   odvolací   súd   uznesením   zo   dňa   9. 6. 2008 sp. zn. 14 Co 262/2008 predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Od vydania rozsudku zo dňa 11. 2. 2008 tunajší súd vo veci priebežne koná. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti, je toho času vo veci nariadený termín pojednávania na deň 24. 2. 2011, na ktorom bude vynesený rozsudok.

Aj   keď   konanie   bolo v období   pred   vydaním   rozsudku zo   dňa 11. 2. 2008   sčasti poznačené prieťahmi, boli to zväčša prieťahy objektívneho charakteru, spôsobené najmä skutočnosťou, že súdu nebol známy pobyt odporcu. Preto odporcu nebolo možné doteraz riadne predvolať, resp. predviesť na súd (či na prípadný odber biologických vzoriek) a to ani cestou polície. Súd opakovane šetril jeho pobyt a za týmto účelom vykonával rozsiahle šetrenie (žiadal o súčinnosť oddelenia policajného zboru, Okresný súd Prešov, Okresný súd Nitra, tiež robil dopyt na S., dopravný inšpektorát, operátorov mobilných sietí O. a T., Centrálnu evidenciu väzňov, CEPO a i.). Tunajší súd nakoniec zistil, že odporca má od augusta 2009 hlásený pobyt bezdomovca.

Súd musel niekoľko krát robiť dožiadanie na Okresný súd Nitra a tiež Okresný súd Prešov za účelom vypočutia účastníkov. Tu chcem poukázať na skutočnosť, že k celkovej dĺžke konania prispela aj sama sťažovateľka, ktorá sa opakovane ospravedlňovala z účasti na nariadených pojednávaniach, ktoré boli z tohto dôvodu odročované.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z 25.   februára   2011 uviedla:

«Na   pojednávaní   na   Okresnom   súde   Bratislava   IV   dňa   24. 2. 2011,   nedošlo k vyneseniu rozsudku... a ďalšie pojednávanie je vytýčené na 28. 4. 2011.

Tvrdenie, že konanie bolo v období pred vydaním rozsudku zo dňa 11. 2. 2008 sčasti poznačené prieťahmi nekorešponduje úplne s „Odpoveďou OS Bratislava IV na sťažnosť v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   19/2001“   (Spr.2060/10,   Spr.2067/2010)   zo   dňa 25. 8. 2010, v ktorej sa na s. 2 uvádza: „Na základe vyššie uvedeného konštatujem, že Vaša sťažnosť   na   prieťahy   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   IV   pod sp. zn. 19 C 19/2001 je dôvodná. Za zistené prieťahy v konaní sa Vám v mene štátnej správy Okresného súdu Bratislava IV ospravedlňujem“. Z uvedeného dôvodu považujeme návrh Okresného   súdu   Bratislava   IV,   aby   bola   sťažnosť   mojej   mandantky   ako   nedôvodná zamietnutá, za neopodstatnený.

Poukázanie   na   skutočnosť,   že   k   celkovej   dĺžke   konania   prispela   aj   sama navrhovateľka,   považujeme za účelové.   Moja mandantka sa vo veci vyjadrila viac krát a nemala už žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohla pred súdom uviesť.

Opätovne   poukazujem   aj   na   Uznesenie   Krajského   súd   v Bratislave č. k. 14 Co/262/2008 zo dňa 9. 6. 2008, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19 C 19/2001-110, a v ktorom skonštatoval, že konanie na prvom stupni do roku 2008 trvalo viac ako 7 rokov a bolo obmedzené len na zisťovanie pobytu odporcu, preto považoval za dôvodné námietky mojej mandantky, že jej žalobný návrh bol zamietnutý len pre neschopnosť súdu vykonať účinné opatrenia na zabezpečenie účasti odporcu v súdnom konaní...

Zároveň   zotrvávame   na   našom   stanovisku   prezentovanom   v   Doplnení   ústavnej sťažnosti   zo   dňa   24. 11. 2010   a...   vyhlasujeme,   že   netrváme   na   verejnom   ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu o prijatej sťažnosti.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 19/2001:

- 7. február 2001 – okresnému súdu bol doručený návrh opatrovníka (sp. zn. 4 Om 3/01-J) vo veci určenia otcovstva a úhrady osobných potrieb maloletého,

- 20. marec 2001 – okresný súd žiadal od Okresného súdu Prešov uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloletého (sp. zn. Nc 862/98),

- 27. apríl 2001 – sťažovateľka žiadala o zaslanie potvrdenia o stave konania,

-   14.   jún   2001   –   okresnému   súdu   bol   doručený   spis   Okresného   súdu   Prešov sp. zn. Nc 862/98 vo veci určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

-   15.   jún 2001   uznesenie   o   ustanovení   opatrovníka   pre   maloletého   (sp.   zn.   Nc 862/98 z 9. januára 2001) bolo pripojené,

- 3. október 2001 – okresný súd zaslal návrh odporcovi na vyjadrenie,

-   29.   október   2001   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   adresovaná odporcovi (adresát nezastihnutý),

-   31.   december   2001   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   adresovaná odporcovi (adresát nezastihnutý),

- 11. november 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. marec 2003,

-   24.   marec   2003   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   opatrovníka   adresovaná Okresnému úradu, odboru sociálnych vecí Bratislava IV, o zastúpenie na pojednávaní, spolu s plnou mocou,

- 25. marec 2003 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 27. marca 2003 (dôvodom   boli zdravotné problémy maloletého, o čom predložila lekárske potvrdenie, sťažovateľka žiadala o vypočutie v Prešove), zároveň bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná odporcovi (adresát nezastihnutý),

- 27. marec 2003 – pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 13. jún 2003 – okresný súd požiadal Okresný súd Prešov o výsluch sťažovateľky,

- 18. júl 2003 – Okresný súd Prešov žiadosť vybavil,

- 30. júl 2003 – žiadosť sťažovateľky o potvrdenie stavu konania,

- 13. október 2003 – žiadosť (urgencia) sťažovateľky o potvrdenie stavu konania,

- 29. október 2003 – okresný súd oznámil sťažovateľke stav konania (doručenie nebolo vykázané),

- 9. december 2004 – úradný záznam – potvrdenie o stave veci bolo zaslané prípisom, okresný   súd   oznámil   sťažovateľke   stav   predmetného   konania   (sťažovateľke   doručené 17. decembra 2004),

- 28. december 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2005, zároveň žiadal Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   Bratislava   (ďalej   len   „obvodné   oddelenie   PZ“) o predvedenie odporcu na pojednávanie,

-   16.   február   2005   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   o   nariadení pojednávania adresovaná odporcovi (adresát nezastihnutý),

- 25. február 2005 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 7. marca 2005 z dôvodu zlej finančnej situácie, sťažovateľka znovu žiadala o vypočutie v Prešove,

- 7. marec 2005 – pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 8. marec 2005 – oznámenie obvodného oddelenia PZ o neúspešnom pokuse predviesť odporcu (odporca na uvedenej adrese nebýva, zdržiava sa na neznámom mieste),

- 29. marec 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie pobytu odporcu, zároveň požiadal   mestskú   evidenciu   obyvateľstva   a Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu odporcu,

- 14. apríl 2005 – sťažovateľka oznámila, že pobyt odporcu jej nie je známy,

- 20. apríl 2005 – register obyvateľov oznámil trvalý pobyt odporcu,

- 21. apríl 2005 – okresný súd žiadal obvodné oddelenie PZ o predvedenie odporcu na výsluch 23. mája 2005,

- 4. máj 2005 – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „krajské riaditeľstvo PZ“) oznámilo pobyt odporcu,

-   24.   máj   2005   –   obvodné   oddelenie   PZ   oznámilo neúspešný   pokus predviesť   odporcu (odporca na uvedenej adrese nebýva, zdržiava sa na neznámom mieste),

- 26. august 2005 – okresný súd požiadal S., pobočku Bratislava (ďalej len „S.“), o zistenie zamestnávateľa odporcu,

- 21. september 2005 – S. oznámila zamestnávateľa odporcu,

- 3. október 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. november 2005 (výsluch odporcu), zároveň požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Rača (ďalej len „obvodné oddelenie PZ   Rača“)   o   predvedenie odporcu   na pojednávanie z   adresy   zamestnávateľa, okresný súd o výsluchu odporcu upovedomil taktiež sťažovateľku,

-   31.   október   2005   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   opatrovníka   adresovaná Okresnému úradu, odboru sociálnych vecí Bratislava IV, o zastúpenie na pojednávaní spolu s plnou mocou,

- 24. november 2005 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito,

-   29. november 2005 – okresnému súdu   bola obvodným   oddelením   PZ Rača   doručená odpoveď na žiadosť o predvedenie (nebolo vyhovené, odporca nebol v práci),

- 9. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. marec 2006,

- 19. január 2006 – okresný súd opätovne žiadal obvodné oddelenie PZ Rača o predvedenie odporcu na pojednávanie z adresy zamestnávateľa,

- 15. február 2006 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie sťažovateľky z neúčasti na   pojednávaní   9.   marca   2006   z   dôvodu   zlej   finančnej   situácie,   sťažovateľka   žiadala o vypočutie v Prešove,

- 9. marec 2006 – okresný súd odročil pojednávanie na 14. september 2006,

- 15. marec 2006 – okresnému súdu bola doručená odpoveď obvodného oddelenia PZ Rača na žiadosť o predvedenie (nebolo vyhovené),

- 18. júl 2006 – okresný súd opätovne žiadal obvodné oddelenie PZ Rača o predvedenie odporcu na pojednávanie z adresy zamestnávateľa,

- 1. august 2006 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie zamestnávateľa I., s. r. o., o dĺžke trvania pracovného pomeru odporcu (pracovný pomer bol ukončený),

- 14. september 2006 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito,

- 18. september 2006 – okresný súd opätovne požiadal S. o oznámenie zamestnávateľa odporcu,

- 20. september 2006 – obvodné oddelenie PZ Rača oznámilo, že žiadosti o predvedenie nebolo možné vyhovieť,

- 12. október 2006 – S. oznámila zamestnávateľa odporcu,

- 6. december 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. február 2007, zároveň zaslal odporcovi výzvu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania a zdokladoval svoj zárobok za posledných dvanásť mesiacov, taktiež o výsluchu odporcu upovedomil sťažovateľku,

- 5. február 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito,

- 7. február 2007 – okresný súd žiadal register obyvateľov o oznámenie pobytu odporcu, Generálne   riaditeľstvo   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   (ďalej   len   „generálne riaditeľstvo“) o oznámenie skutočnosti, či je, alebo nie je odporca vo väzbe, resp. vo výkone trestu,   a   zamestnávateľa   (D.,   s.   r.   o.)   o   oznámenie   skutočnosti,   či   je   odporca   u nich zamestnaný, ako aj prehľad jeho zárobku,

- 16. február 2007 – generálne riaditeľstvo ZVJS oznámilo, že odporca nie je vo väzbe ani vo výkone trestu,

- 28. február 2007 – okresnému súdu bola doručená odpoveď zamestnávateľa (Z., s. r. o.) o pracovnom pomere odporcu, ako aj prehľad jeho hrubej mzdy,

- 11. apríl 2007 – register obyvateľov oznámil trvalý pobyt odporcu,

- 13. apríl 2007 – okresný súd opätovne požiadal S. o oznámenie zamestnávateľa odporcu,

- 10. máj 2007 – S. oznámila účasť odporcu na poistení,

- 20. jún 2007 - okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2007, zároveň žiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Dúbravka (ďalej len „obvodné oddelenie PZ Dúbravka“) o predvedenie odporcu na pojednávanie,

-   12.   september   2007   –   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní 20. septembra   2007   z   dôvodu   zlej   finančnej   situácie,   opätovne   žiadala   o   vypočutie v Prešove,

- 20. september 2007 – okresnému súdu bola doručená odpoveď obvodného oddelenia PZ Dúbravka na žiadosť o predvedenie (nebolo vyhovené), pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 25. september 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie intímneho styku s odporcom, ako aj na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní pobytu odporcu,

- 15. október 2007 – sťažovateľka odpovedala na výzvu z 25. septembra 2007,

- 5. november 2007 – okresný súd žiadal bývalého zamestnávateľa odporcu o oznámenie jeho kontaktnej adresy, zároveň zaslal osobe bývajúcej na trvalom pobyte odporcu výzvu na uvedenie adresy pobytu odporcu, jeho rodičov, príp. ďalších osôb, ktoré by mohli vedieť uviesť jeho adresu,

- 16. november 2007 – okresnému súdu boli doručené odpovede na výzvy z 5. novembra 2007,

- 30. november 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. január 2008,

-   28.   január   2008   –   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   11.   február   2008   a zároveň ustanovil odporcovi opatrovníka,

- 11. február 2008 – okresný súd na pojednávaní rozsudkom návrh zamietol,

-   31.   marec   2008   –   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu z 11. februára 2008,

- 1. apríl 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov,

- 4. apríl 2008 – odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „úrad práce“) proti rozsudku z 11. februára 2008,

-   14.   apríl   2008   –   okresný   súd   zaslal   úradu   práce,   sťažovateľke   a   ustanovenému opatrovníkovi   odporcu   odvolania   a   zároveň   ich   vyzval   na   vyjadrenie   a   oznámenie,   či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez pojednávania,

- 22. apríl 2008 – do súdneho spisu nazrel splnomocnenec sťažovateľky,

- 2. máj 2008 – sťažovateľka oznámila svoj nesúhlas s rozhodovaním odvolacieho súdu bez pojednávania, žiadala byť prítomná na pojednávanie, úrad práce sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky,

- 26. máj 2008 – krajskému súdu bol predložený spis s opravnými prostriedkami,

- 9. jún 2008 – krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 262/2008 zrušil rozsudok okresného súdu z 11. februára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 11. júl 2008 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie krajského súdu,

- 25. august 2008 – okresný súd zisťoval adresu odporcu v obchodnom a živnostenskom registri,

-   28.   august   2008   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   krajského   súdu   opatrovníkovi odporcu, opätovne požiadal S. o oznámenie zamestnávateľa odporcu a register obyvateľov o oznámenie adresy odporcu, taktiež znovu žiadal generálne riaditeľstvo ZVJS o oznámenie, či je odporca vo väzbe alebo výkone trestu, okresný súd ďalej žiadal spoločnosti O., a. s., a T., a. s., o oznámenie adresy odporcu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej aj „úrad práce B.“) o poskytnutie údajov o evidencii a podpore v nezamestnanosti odporcu, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava V žiadal o oznámenie evidencie odporcu ako   držiteľa   dopravného   prostriedku   a   uvedenie   jeho   adresy,   obvodné   oddelenie   PZ Dúbravka žiadal o oznámenie adresy odporcu, ako aj informácií o príbuzných,

- 29. august 2008 – register obyvateľov oznámil adresu odporcu,

- 9. september 2008 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie generálneho riaditeľstva ZVJS o tom, že odporca nie je vo väzbe ani vo výkone trestu,

- 10. september 2008 – spoločnosť O., a. s., oznámila adresu odporcu,

- 11. september 2008 – okresný súd žiadal krajské riaditeľstvo PZ o oznámenie evidencie odporcu ako držiteľa dopravného prostriedku a uvedenie jeho adresy,

- 12. september 2008 – okresnému súdu bola doručená správa Miestneho úradu mestskej časti B. D. o povesti odporcu,

- 16. september 2008 – spoločnosť T., a. s., oznámila adresu odporcu,

- 23. september 2008 – S. oznámila adresu odporcu a evidenciu odporcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby,

-   25.   september   2008   –   úrad   práce   Bratislava   oznámil   obdobie   evidencie   odporcu   ako uchádzača o zamestnanie,

-   2. október   2008   –   okresnému súdu   bola doručená   lustrácia   krajského   riaditeľstva   PZ o držiteľovi motorového vozidla – odporcovi,

- 14. október 2008 – okresný súd žiadal odbor živnostenského podnikania Obvodného úradu v   Bratislave   (ďalej   len   „obvodný   úrad“)   o   oznámenie   pobytu,   príp.   adresy   prevádzky odporcu,

- 3. november 2008 – obvodný úrad doručil výpis zo živnostenského registra odporcu,

- 25. november 2008 – okresný súd žiadal Okresný súd Bratislava II k sp. zn. 1 T 68/06 o oznámenie   aktuálnej   adresy   odporcu,   zároveň   opätovne   žiadal   generálne   riaditeľstvo ZVJS o oznámenie skutočnosti, či je odporca vo väzbe alebo vo výkone trestu, taktiež žiadal súdnych exekútorov E. P. a L. Á. o oznámenie aktuálnej adresy odporcu, okresnému súdu bolo doručené oznámenie generálneho riaditeľstva ZVJS o tom, že odporca nie je vo väzbe ani vo výkone trestu,

- 15. december 2008 – súdny exekútor E. P. oznámil, že adresa odporcu mu nie je známa,

- 16. december 2008 – Okresný súd Bratislava II oznámil adresu odporcu,

- 19. december 2008 – súdny exekútor L. Á. oznámil adresu odporcu,

- 20. január 2009 - okresný súd žiadal súdnych exekútorov F. Č. a M. Š. o oznámenie aktuálnej adresy odporcu,

- 2. február 2009 – súdny exekútor F. Č. oznámil adresu odporcu,

- 12. február 2009 – súdny exekútor M. Š. oznámil adresu odporcu,

- 10. marec 2009 – matka odporcu oznámila jeho rodinný stav a adresu,

- 11. marec 2009 - okresný súd požiadal register obyvateľov o oznámenie adresy manželky odporcu,   zároveň   požiadal   obvodné   oddelenie   PZ   Dúbravka   o   oznámenie   údajov o manželke odporcu,

- 23. marec 2009 – obvodné oddelenie PZ D. oznámilo údaje o manželke odporcu,

- 26. marec 2009 – register obyvateľov oznámil adresu manželky odporcu,

- 18. máj 2009 – okresný súd opätovne požiadal register obyvateľov o oznámenie adresy manželky odporcu,

- 5. jún 2009 – register obyvateľov oznámil údaje o odporcovi a jeho manželke,

- 24. jún 2009 – okresný súd zaslal Obvodnému oddeleniu PZ Nitra žiadosť o prešetrenie pobytu odporcu, ako aj iných osôb bývajúcich na uvedenej adrese,

- 17. júl 2009 – Obvodné oddelenie PZ L. oznámilo výsledok šetrenia pobytu odporcu,

- 3. august 2009 – okresný súd nariadil na 1. október 2009 pojednávanie,

-   4. august   2009 – okresný   súd   zrušil   uznesenie   z   28.   januára 2008,   ktorým   ustanovil odporcovi opatrovníka,

- 26. august 2009 – okresnému súdu bola doručená žiadosť opatrovníka adresovaná Úradu práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   Bratislava   o   zastúpenie   na   pojednávaní   spolu   s   plnou mocou,

- 9. september 2009 – do súdneho spisu nazrel splnomocnenec sťažovateľky,

- 28. september 2009 – do súdneho spisu nazrel splnomocnenec sťažovateľky,

-   29.   september   2009   –   sťažovateľka   sa   ospravedlnila   z   neúčasti   na   pojednávaní 1. októbra 2009 z dôvodu práceneschopnosti (predložila potvrdenie lekára),

- 1. október 2009 – okresný súd odročil pojednávanie na 19. november 2009,

- 19. október 2009 – okresnému súdu bola doručená žiadosť opatrovníka adresovaná Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. o zastúpenie na pojednávaní spolu s plnou mocou,

- 5. november 2009 – do spisu nazrel splnomocnenec sťažovateľky,

-   19.   november   2009   –   okresný   súd   vykonal   pojednávanie   v   neprítomnosti   odporcu, pojednávanie odročil na neurčito,

- 23. november 2009 – okresný súd žiadal Okresný súd Nitra o výsluch odporcu,

-   28.   apríl   2010   -   okresný   súd   urgoval   Okresný   súd   Nitra   vybaviť   dožiadanie z 23. novembra 2009,

-   11.   máj   2010   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   Okresného   súdu   Nitra   na urgenciu z 28. apríla 2010,

- 27. júl 2010 – okresnému súdu bol Okresným súdom Nitra zaslaný predmetný spis bez vybavenia dožiadania,

-   11.   august   2010   –   okresný   súd   vydal   uznesenie,   nariadil   predvedenie   odporcu   na pojednávanie 7. októbra 2010,

-   27.   august   2010   –   okresný   súd   žiadal   Obvodné   oddelenie   PZ   Dúbravka   v   prípade predvedenia o odovzdanie odporcovi obálky s uznesením a návrhom,

-   7.   október   2010   –   príslušnému   obvodnému   oddeleniu   PZ   Dúbravka   sa   nepodarilo predviesť odporcu, pojednávanie bolo odročené na 4. november 2010,

- 4. november 2010 – pojednávanie bolo odročené na 24. február 2011,

- 24. február 2011 – pojednávanie bolo odročené na 28. apríl 2011.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na   naplnenie   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/2001 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľku   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   zohľadnil,   že   predmetom   napadnutého   konania   na okresnom   súde   je   vec   týkajúca   sa   osobného   statusu   maloletého,   ktorá   má   mimoriadny význam   aj   z   hľadiska   zabezpečenia   jeho   základných   životných   potrieb   a   sociálneho štandardu, a rozhodnutie o nej bude mať priamy vplyv a dopad na kvalitu života nielen maloletého, ale nepochybne aj sťažovateľky, t. j. výsledok konania má priamy dopad na osobu   sťažovateľky,   preto   povaha   tohto   konania   si   vyžaduje   mimoriadnu   starostlivosť a pozornosť   všeobecného   súdu   venovanú   efektívnemu   a   rýchlemu   postupu,   aby   bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na   okresnom   súde   ide   o   návrh   na určenie   otcovstva   a na úhradu   osobných   potrieb maloletého. Návrhy tohto typu nie sú v rámci rozhodovacej činnosti všeobecných súdov nijak výnimočné, preto túto vec po právnej stránke nemožno považovať za právne zložitú. V súvislosti s posúdením skutkovej zložitosti ústavný súd uznáva, že konania tohto druhu sú fakticky zložitejšie, pretože existuje vysoký predpoklad potreby znaleckého dokazovania. V danom prípade však konanie do tohto štádia ešte nedošlo, pretože jeho celý doterajší priebeh   je   poznačený   neúspešnou   snahou   okresného   súdu   o zabezpečenie   prítomnosti odporcu na pojednávaniach. Napriek vykonaniu početných úkonov smerujúcich k zisteniu pobytu   odporcu   a jeho   zabezpečeniu   na   pojednávaní   sa   ústavný   súd   prikláňa   k názoru krajského   súdu   vyjadrenému   v uznesení   sp.   zn.   14   Co   262/2008   z 9.   júna 2008,   podľa ktorého   okresný   súd   dostatočne   dôrazne   nevyužil   poznatky   o odporcovom   pobyte, resp. o jeho zamestnaní v relevantnom čase napriek tomu, že ich mal k dispozícii. Rovnako súčinnosť orgánov polície nemožno považovať dostatočnú (pozri uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Co 262/2008 z 9. júna 2008). Preto, aj keď sa vec javí skutkovo zložitou, táto nemôže ospravedlniť doterajšiu celkovú dĺžku trvania konania.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa   uplatňuje   pri rozhodovaní   o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní vyplýva, že sťažovateľka ospravedlnila svoju   neúčasť   na   piatich   zo   14   doteraz   vykonaných   pojednávaní.   Svoju   neprítomnosť odôvodňovala práceneschopnosťou (seba alebo maloletého), o čom predložila doklad, alebo zlou finančnou situáciou, ktorá jej nedovoľovala dostaviť sa na okresný súd, a v týchto prípadoch žiadala o svoje vypočutie príslušným súdom v mieste jej bydliska. Za určitých okolností   takéto   správanie   sťažovateľky   možno   považovať   za   také,   ktoré   rozhodne neprispieva   k rýchlemu   prerokovaniu   a rozhodnutiu   veci.   Avšak   s prihliadnutím   na osobitosti tejto konkrétnej veci ústavný súd konštatuje, že neprítomnosť sťažovateľky na pojednávaniach   nebola   tou   rozhodujúcou   skutočnosťou,   ktorá   by   mala   za   následok doterajšiu celkovú dĺžku trvania napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ale aj z hľadiska priebehu súdneho konania. Konanie začalo vo februári 2001 a dosiaľ nie je   právoplatne skončené.   Trvá   teda   viac ako   10   rokov.   Už   len samotná   dĺžka   trvania konania   signalizuje,   že   v konaní   nedochádza   k naplneniu   účelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   právnej   neistoty účastníka   konania.   Okresný   súd   nevykonával   žiadnu   relevantnú   procesnú   činnosť v obdobiach od 15. júna 2001 do 3. októbra 2001, t. j. takmer 4 mesiace, od 31. decembra 2001 do 11. novembra 2002, t. j. viac ako 10 mesiacov, od 18. júla 2003 do 28. decembra 2004, t. j. viac ako 17 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd absulútne nečinný po dobu 31 mesiacov, t. j. 2 roky a 7 mesiacov.

V podstate   takmer   celá   procesná   aktivita   okresného   súdu   bola   do   súčasnosti zameraná   na   zabezpečenie   prítomnosti   odporcu   na   pojednávaní,   a to   zisťovaním   jeho pobytu,   resp.   zamestnania   a pod.   Ústavný   súd   uznáva,   že   v danej   veci   je   prítomnosť odporcu   a jeho   výsluch   v rámci   dokazovania   žiaduci,   avšak   na   dosiahnutie   jeho zabezpečenia, ako to už bolo uvedené (pozri vyhodnotenie skutkovej zložitosti), okresný súd nepristúpil v tak významovo dôležitej veci dôrazne s využitím všetkých dostupných právnych prostriedkov.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na neprimerane dlhé obdobia od nariadenia pojednávania   po   jeho   uskutočnenie   (11.   novembra   2002   nariadené   pojednávanie   na 27. marec 2003, 9. marca 2006 nariadené pojednávanie na 14. september 2006).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 19/2001, v ktorom bol okresný súd vzhľadom na jeho predmet povinný postupovať s osobitnou starostlivosťou, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   neefektívnu činnosť, ako aj nečinnosť okresného súdu, ako aj s prihliadnutím na predmet skúmaného konania považuje za primerané v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou v konaní pred ústavným súdom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 € a základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia   –   22.   novembra   2010,   ako   aj   doplnenie   sťažnosti   ústavnému   súdu   –

24. novembra 2010) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (stanovisko k vyjadreniu   okresného   súdu   z 25.   februára   2011)   v celkovej   sume   385,79   €   vrátene režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011