znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 533/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte   zloženom z predsedu Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a   zo   sudcov   LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Hudákom, Štúrova 20, Košice,vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286z 30. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a   pre   nedostatok   právomociÚstavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súduv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014 (ďalejaj „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že «Okresný súd Košice - okolie (ďalej len   „okresný   súd“)   rozsudkom   č.   k.   19P 114/2011-196   z 27.   februára   2013   rozviedol manželstvo sťažovateľky a ⬛⬛⬛⬛. Ich spoločné maloleté deti zveril na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou 160 € na maloletú a sumou 130 € na maloletého ako aj na tvorbu úspor maloletých detí pre každé v sume 150 € mesačne. Okresný súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi, a to určením konkrétnych termínov styku tak, že   styk   mal   prebiehať   za   prítomnosti   matky   maloletých   detí   -   sťažovateľky   spôsobom, že matka je povinná pripraviť deti na styk s otcom a otec je povinný deti v dobe určenej súdom prevziať v mieste bydliska matky a v dobe určenej súdom vrátiť matke do miesta jej bydliska. V doplňujúcom rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12. 3. 2014 č. k.   19   P   114/2011   boli   obaja   rodičia   určení   na   zastupovanie   maloletých   detí   a spravovanie ich majetku.

Proti   tomuto   rozsudku   (s   výnimkou   výroku   o   rozvode   manželstva,   zverenia   detí do výchovy a osobnej starostlivosti matky a povinnosti písomne informovať otca detí), ako aj proti doplňujúcemu rozsudku podala sťažovateľka odvolanie.

O podaných odvolaniach rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 8CoP 244/2014 - 286 z 30. decembra 2014 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne a na výživu maloletého sumou 150 € mesačne. Otca tiež zaviazal k tvorbe úspor v prospech maloletých detí a to vo výške 200 € na každé dieťa mesačne. Styk otca s maloletými deťmi upravil krajský súd tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5. dňa denne v čase od 15.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov.».

Sťažovateľka   v sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnuochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a v spojení   s ním   aj   základného   práva   na   ochranupred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktoré odôvodnila takto:

„Krajský súd pri úprave styku otca s maloletými deťmi celkom zjavne opomenul existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19 P 36/2011 z 9. 12. 2011, ktorým bolo upravené oprávnenie starých rodičov maloletých detí stýkať sa s maloletými, a to každú prvú nedeľu v mesiaci, v čase od 17.00 hod. do 18.30 hod. Na túto skutočnosť sťažovateľka výslovne upozorňovala už vo svojom odvolaní voči rozsudku okresného súdu, keďže už tento upravil termíny styku otca s maloletými v kolízii s právom   starých   rodičov,   avšak   krajský   súd   túto   moju   odvolaciu   námietku   žiadnym spôsobom nereflektoval.

Úpravou nariadenou rozsudkom krajského súdu tak reálne v konkrétnych termínoch bude   dochádzať   ku   kolízii   práva   starých   rodičov   a   otca   maloletých   detí   stýkať   sa s maloletými deťmi. V oboch prípadoch má byť zároveň styk realizovaný za prítomnosti matky, čo vedie v prípade absencie dohody medzi starými rodičmi a otcom maloletých detí k nemožnosti   realizovať   niektorý   z   nariadených   stykov.   Za   daných   okolností   nie   je v žiadnom   prípade   možné   ponechať   rozhodnutie   o   tom,   ktorý   z   nariadených   stykov   sa zrealizuje, na výbere matky, keďže toto by iba vyhrocovalo už dosť konfliktné vzťahy medzi sťažovateľkou   a   otcom   maloletých   detí,   resp.   medzi   sťažovateľkou   a   starými   rodičmi. Aj s ohľadom na tieto vzťahy je vysoko pravdepodobné, že by sa – na podnet niektorého z oprávnených, ktorý by sa cítil na svojich právach ukrátený – začalo voči sťažovateľke konanie o výkon rozhodnutia o styku. Sťažovateľka v tejto súvislosti podotýka, že už v tomto roku (2015) by došlo ku kolízii termínu styku v mesiaci február a apríl a dôjde ku kolízii termínov styku v mesiacoch august a október, teda v štyroch zo šiestich prípadov styku otca s maloletými.

V tejto súvislosti teda krajský súd vydal rozsudok, ktorým priznal rôznym osobám vzájomne   sa   vylučujúce   práva,   resp.   zaviazal   matku   k   navzájom   sa   vylučujúcim povinnostiam,   čím   vydal   rozhodnutie,   ktorého   realizácia   je   s   ohľadom   na   existenciu skoršieho   právoplatného   rozhodnutia   súdu   čiastočne   nemožná.   Takéto   rozhodnutie zásadným   spôsobom   narúša   konzistentnosť   právneho   poriadku   a   vytvára   stav   právnej neistoty,   preto   ho   nie   je   možné   považovať   za   rozhodnutie   vydané   v   súlade   s   právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo sťažovateľky na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 269,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

V doplnení   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   15.   júla   2015   sťažovateľkapredložila   rozsudok   Okresného   súdu   Košice-okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)sp. zn. 19 P 36/2011   z 9.   decembra   2011,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   a stal   savykonateľným   3. septembra   2012   a ktorým   bol   v období   pred   rozvodom   manželstvasťažovateľky upravený styk starých rodičov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,s jej maloletými deťmi. Podľa výroku označeného rozsudku okresného súdu sú starí rodičiaoprávnení stýkať sa s maloletými deťmi „každú prvú nedeľu v mesiaci, v čase od 17.00 hod. do 18.30 hod., za prítomnosti matky...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   jej   základného   právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení so základným právom na ochranusúkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2   ústavy rozsudkom   krajského súduč. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014, ktorým krajský súd zmenil rozsudok súduprvého stupňa okrem iného aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá jepodľa   sťažovateľky   v kolízii   s úpravou   styku   starých   rodičov   s maloletými   deťmi   podľarozsudku okresného súdu sp. zn. 19 P 36/2011 z 9. decembra 2011. Podľa sťažovateľkyrealizácia   napadnutého   rozsudku   je   z tohto   dôvodu   čiastočne   nemožná   a vytvára   stavprávnej neistoty.

Z výroku napadnutého rozsudku okrem iného vyplýva, že „Otec je oprávnený stýkať sa   s maloletými   deťmi...   každý   párny   mesiac   v roku   od   1.   dňa   toho   ktorého   mesiaca do 5. dňa denne v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov.“. Krajský súd v napadnutom rozsudku zároveň uložil „matke povinnosť, aby v prípade ak sa otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť, poskytnúť   otcovi   náhradný   termín   stretnutia   v tom   istom   mesiaci   v rovnakom   rozsahu a čase“.

Z princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy) limitujúceho vzťah ústavného súduk všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmimusí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s týmspojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní predústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní predvšeobecnými   súdmi,   ústavný   súd   na   jej   posúdenie   nemá   právomoc   (III. ÚS 135/03,III. ÚS 201/04).

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že právomoc ústavnéhosúdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, a to ibavtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danej vecimala   sťažovateľka   možnosť   dovolávať   sa   ochrany   svojich   práv,   porušenie   ktorýchnapadnutým rozsudkom krajského súdu namieta, v rovnakom rozsahu, ako to je vymedzenév argumentačnej báze v jej sťažnosti ústavnému súdu, už v odvolaní proti prvostupňovémurozhodnutiu. V   namietanom   prípade   by   bola   založená   právomoc   ústavného   súduna preskúmanie napadnutého rozsudku krajského súdu v rozsahu argumentácie nastolenejv sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len za predpokladu, že by námietky sťažovateľkyuplatnené v sťažnosti ústavného súdu boli v porovnateľnom rozsahu obsiahnuté v opravnomprostriedku sťažovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu, a tým by sa stali predmetomskúmania krajského súdu a vysporiadania sa s nimi. V okolnostiach daného prípadu to taknebolo.

V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 19 P 114/2011 z 27. februára 2013sťažovateľka vo vzťahu k okresným súdom nariadenej úprave styku otca s maloletými deťmiuviedla, že «intervaly stanovené v rozsudku ako „v nasledujúcom období“ od 1. do 7. dňa v mesiaci budú kolidovať s intervalmi styku detí so starými rodičmi v prvú nedeľu v mesiaci od 17:00 hod. do 18:30 hod., ktoré už stanovil iný súd (19P/36/2011-6)». Sťažovateľka pretov odvolaní   navrhla   upraviť   styk   otca   s maloletými   deťmi   tak,   že „Otec   je   oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi... každý druhý mesiac v bežnom roku počnúc mesiacom február vždy od 1. do 5. dňa v mesiaci, denne od 15:30 hod. do 18:30 hod. na detských ihriskách   podľa   dohody   rodičov...“. Krajský   súd   v odôvodnení   napadnutého   rozsudkukonštatoval, že čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, „V podstate sa stotožnil s návrhom matky, ktorý považoval za objektívny, zrozumiteľný a za návrh zodpovedajúci tak záujmu otca ako aj maloletých detí.“.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že argumentáciu uvedenú v sťažnostiústavnému súdu, do značnej miery obsažnejšiu než v odvolaní, sťažovateľka neuplatnilav plnom rozsahu v odvolacom konaní, ale túto v uvedenom rozsahu uplatnila až v konanípred   ústavným   súdom.   Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   brojí   protikrajským súdom nariadenej úprave styku otca s maloletými deťmi v takej podobe, ktorúv podstate sama v odvolaní navrhla a ktorej odvolací súd aj vyhovel.

Pokiaľ   sťažovateľ   v rámci   ochrany   svojich   práv   a slobôd   uplatní   v konaní   predústavným   súdom   argumentáciu,   ktorú   mohol   predniesť,   ale   nepredniesol   v konaní   predvšeobecnými   súdmi,   ústavný   súd   na   jej   posúdenie   nemá   právomoc   (III.   ÚS   135/03,III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08).

Keďže sťažovateľka ochranu svojich práv nerealizovala v plnom rozsahu v konanípred všeobecnými súdmi, ale až podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd jej sťažnosťna   predbežnom   prerokovaní   odmietol   z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jejprerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že ak je sťažovateľka toho názoru, že krajskýmsúdom nariadená úprava styku otca s maloletými deťmi v napadnutom rozsudku je v kolíziis právoplatným   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   19   P   36/2011   z 9.   decembra   2011,ktorým bol upravený styk starých rodičov s maloletými deťmi ešte v období pred rozvodommanželstva sťažovateľky, má možnosť iniciovať zmenu tohto rozsudku podľa § 163 ods. 2Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu zmeny pomerov.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľkyv nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015