znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 533/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F.,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   11459/2012   až sp.   zn.   Rvp   11481/2012   vo   veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaniach   vedených pod spisovými   značkami:   17   Er   677/2011,   38   Er   623/2010, 19 Er 748/2011,   7   Er   300/2011,   15   Er   448/2010,   17 Er 725/2011,   21   Er   501/2011, 10 Er 759/2011,   10   Er   786/2011,   21   Er   459/2011,   9   Er   587/2011, 15 Er 228/2009, 12 Er 349/2011,   17   Er   746/2011,   38   Er   828/2010,   19 Er 501/2011, 7 Er 279/2011,   17   Er   724/2011,   16 Er 541/2011,   27   Er   336/2010,   10   Er   698/2011, 27 Er 701/2011 a 16 Er 508/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11459/2012 až sp. zn. Rvp 11481/201   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11459/2012.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   11459/2012   až   sp.   zn.   Rvp   11481/201   vo   veci   namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 17 Er 677/2011, 38 Er 623/2010,   19   Er   748/2011,   7   Er   300/2011,   15   Er   448/2010,   17   Er   725/2011, 21 Er 501/2011,   10   Er   759/2011, 10 Er 786/2011,   21   Er   459/2011,   9   Er   587/2011, 15 Er 228/2009,   12   Er   349/2011,   17   Er   746/2011,   38   Er   828/2010,   19   Er   501/2011, 7 Er 279/2011,   17   Er   724/2011,   16 Er 541/2011,   27   Er   336/2010,   10   Er   698/2011, 27 Er 701/2011 a 16 Er 508/2011.

Zo   sťažností   (v podstate   s identickým   obsahom)   vyplýva,   že   sťažovateľka v predmetných   veciach   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora o vykonanie   exekúcií,   ktorý   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverení na vykonanie   exekúcií.   Okresný   súd   tieto   žiadosti   prijal   na   ďalšie   konanie,   čím   došlo k zákonnému   založeniu   jeho   povinnosti   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej   právomoci v zákonom   ustanovených   lehotách.   Napriek   tomu,   že   tieto   veci   nevykazujú   prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu   s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach, okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   23.   novembra   2010   a opakovane   25. mája   2011   podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré však dosiaľ nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v uvedených exekučných konaniach boli porušené ňou označené práva, aby okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   zakázal   pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 11459/2012 až sp. zn. Rvp 11481/201 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v uvedených exekučných konaniach

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na   výnimky,   ktoré   v   danej   veci   nie   sú   relevantné,   je   ústavný   súd   viazaný   pritom návrhom   na   začatie   konania   (§   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde),   čo   osobitne   platí v prípadoch,   v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich   základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného   zástupcu   (ktorý   zrejme   koncipoval   samotné   návrhy,   pozn.)   v   texte sťažností uvádza také skutočnosti, ktoré si vzájomne odporujú. Keďže sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu   (okrem   splnomocnení)   v prílohe   nedoručila   žiadne   písomné podklady,   jej tvrdenia nemožno považovať za relevantné.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že podala (vo všetkých prípadoch, pozn.) 23. novembra 2010 a 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Ústavný súd konštatuje, že vo   všetkých   prípadoch,   okrem   sp.   zn.   Rvp   11460/2012   (38   Er   623/2010),   sp.   zn. Rvp 11463/2012   (15 Er   448/2010),   sp.   zn. Rvp   11470/2012   (15   Er   228/2009),   sp.   zn. Rvp 11473/2012 (38 Er 828/2010), sp. zn. Rvp 11478/2012 (24 Er 336/2010), považuje toto tvrdenie sťažovateľky za absurdné, pretože ako sama v sťažnostiach uvádza, v tom čase ešte ani   nepožiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcií,   resp.   ani   súdny   exekútor nepožiadal okresný súd o vydanie poverení na ich vykonanie.

Absencia   príloh   v spojení   s rozpornými   tvrdeniami   sťažovateľky   v sťažnostiach neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať ich prípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uvedené tvrdenia nasvedčujú skôr tomu, že sťažovateľka nevyčerpala účinný   (obsahovo   relevantný)   právny   prostriedok   ochrany   svojich   základných   práv a slobôd,   ktorým je pri námietke porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (ako aj ďalších práv   na   ne nadväzujúcich)   sťažnosť   podľa   §   62   a nasl.   zákona   o súdoch.   Okrem   toho, v prípade riadneho nevybavenia sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu môže   sťažovateľka   podľa   §   63   a nasl.   zákona   o súdoch   podať   sťažnosť   aj   predsedovi nadriadeného   krajského   súdu,   aby   vo   veci   zjednal   nápravu.   Takýto   postup   však   z jej sťažností nevyplýva.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí   vyplývajúce   z podaní   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   posudzuje (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Keďže v tomto štádiu konania nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, ústavný súd sťažnosti ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012