znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 533/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 11 C 110/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   S.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011 doručená sťažnosť Ing. J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   11   C   110/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. júla 2011.

Zo   sťažnosti   a   z   priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   v   právnej   veci sťažovateľa   ako   žalobcu   proti   žalovanému   označenému   ako   C.   (slovenská   pobočka poisťovne z iného členského štátu) so sídlom B. (ďalej len „žalovaný“), o poistné plnenie uznesením okresného súdu   č.   k. 11 C 110/2008-153 z 21.   februára 2011 bolo konanie zastavené   z   dôvodu,   že   žalovaný   nemá   spôsobilosť   byť   účastníkom   konania,   čo   treba považovať   za   neodstrániteľný   nedostatok   podmienky   konania.   Na   základe   odvolania sťažovateľa   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 3 Co 169/2011-162   z   29.   apríla   2011   bolo   uznesenie   okresného   súdu   potvrdené.   Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ označil ako žalovaného organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby. To znamená, že žaloba smeruje proti subjektu, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože žalovanému zákon právnu subjektivitu nepriznáva. Ide o neodstrániteľnú   vadu   konania,   ktorá   vedie   k   jeho   zastaveniu.   Odvolacia   námietka sťažovateľa, že i súd nesplnil poučovaciu povinnosť, čím bolo sťažovateľovi odopreté právo na spravodlivý proces, neobstojí, pretože poučovacia povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach účastníkov podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neplatí, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa   názoru   sťažovateľa   uvedený   právny   názor   znamená   porušenie   označených článkov ústavy a dohovoru, pretože bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať sťažovateľa na odstránenie vady konania podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň ho mal poučiť aj o následkoch nevyhovenia takejto výzve (§ 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Postup okresného súdu, ktorý konanie zastavil skôr, než by dal sťažovateľovi príležitosť vadu odstrániť, sa javí ako príliš formalistický a nerešpektujúci jeho právo na spravodlivý proces.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 C   110/2008   s tým,   aby   sa   okresnému   súdu   prikázalo   vo   veci   konať.   Domáha   sa   aj finančného zadosťučinenia vo výške 3 400 €, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 231,80 €.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   okresného   súdu   v   spojení   s   uznesením krajského súdu sa stalo právoplatným 6. júna 2011. Sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podaná sťažnosť nesmeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval vo veci v odvolacom konaní, ale proti uzneseniu okresného súdu, proti ktorému bolo prípustné odvolanie   ako   riadny   opravný   prostriedok.   Vzhľadom   na   uvedené   právomoc   poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa   mal krajský   súd   v   odvolacom   konaní.   Tým   je zároveň vylúčená vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom právomoc ústavného súdu. Treba dodať, že sťažovateľ možnosť podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu využil.

Ústavný súd k dosiaľ uvedenému považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na povahu tvrdeného porušenia práva sťažovateľa prichádzalo do úvahy aj podanie dovolania proti uzneseniu krajského súdu.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ   namieta,   že   k   zastaveniu   konania   došlo   bez   toho,   aby   bol   predtým okresným   súdom   vyzvaný   odstrániť   vadu   konania   postupom   podľa   §   43   Občianskeho súdneho poriadku. Namieta teda to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať vo veci ako účastníkovi konania, čo zakladalo možnosť podať dovolanie. Túto možnosť však sťažovateľ podľa zistenia ústavného súdu nevyužil.

Dosiaľ   uvedené   znamená,   že   keby   podaná   sťažnosť   smerovala   proti   uzneseniu krajského súdu, musela by byť považovaná za neprípustnú v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011