znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 532/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   PaedDr.   V.   Š.,   R.,   a T.   B.,   Č.,   zastúpených advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/00389 z 2. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. V. Š. a T. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2011 doručená sťažnosť PaedDr. V. Š., R.(ďalej len „sťažovateľ“), a T. B., Č. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozhodnutím   Krajského   lesného   úradu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   lesný   úrad“) č. 2011/00389 z 2. septembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Obvodný lesný úrad Rožňava (ďalej len „obvodný lesný úrad“) rozhodnutím č. 2011/00217-08 zo 7. júla 2011 podľa § 27 ods. 1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   181/1995   Z.   z.   o pozemkových spoločenstvách   v znení   neskorších   predpisov   povolil   v registri   pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou pri spoločenstve L. Č., pozemkové spoločenstvo so sídlom Č. (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“), zápis zmien, na základe ktorých bol okrem   iného   sťažovateľ   zapísaný   ako   predseda   pozemkového   spoločenstva a sťažovateľka   bola   zapísaná   ako   členka   výboru   pozemkového   spoločenstva,   a to   k 27. júnu 2011.

Proti   tomuto   rozhodnutiu   obvodného   lesného   úradu   podalo   25.   júla   2011 pozemkové spoločenstvo odvolanie, na základe ktorého bol spisový materiál 2. augusta 2011 predložený krajskému lesnému úradu, ktorý vec vedie pod č. 2011/00389.

Pozemkové spoločenstvo zároveň podalo 21. júla 2011 Okresnému súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) žalobu o neplatnosť konania a uznesenia valného zhromaždenia pozemkového   spoločenstva.   O tejto   žalobe   vedie   okresný   súd   konanie   pod   sp.   zn. 5 C 88/2011.   Krajský   lesný   úrad   podanie   žaloby   považoval   za   začatie   konania o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, preto rozhodnutím č. 2011/00389 z 2. septembra 2011 konanie prerušil.

Podľa názoru sťažovateľov krajský lesný úrad rozhodnutím o prerušení konania porušil ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Svoje presvedčenie odôvodnili takto:

„...   odvolanie   L.   Č.,   pozemkové   spoločenstvo   zo   dňa   20. 07.   2011,   proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave... je podané neoprávnenou osobou....   Odvolanie   bolo   podané   zo   strany   subjektu,   ktorý   nebol   účastníkom prvostupňového konania (L. Č.) – v konaní vedenom na Obvodnom lesnom úrade sa nekonalo o žiadnych právach a/alebo povinnostiach predmetného subjektu. Aj keby sa Krajský lesný úrad Košice s uvedeným názorom nestotožnil, tak sťažovatelia... uvádzajú, že osoby ktoré konali v mene L. Č. neboli oprávnené konať, či už priamo v mene L. Č. alebo v ich zastúpení. Teda, ak by aj subjekt L. Č. boli účastníkom konania, tak v konaní neuskutočnil žiaden relevantný prejav. Rovnako je podľa názoru sťažovateľov konania zrejmé,   že   odvolanie   proti   rozhodnutiu   nebolo   podané   ani   E.   P.,   O.   F.,   keďže z Odvolania je zrejmé, že nekonali vo vlastnom mene, ale konali v mene subjektu v mene ktorého konať nemohli...

Spoľahlivo možno prijať taký záver, že subjekt L. Č., pozemkové spoločenstvo nemohol   byť   účastníkom   správneho   konania   o zápis   zmien,   pretože   o právach a povinnostiach tohto subjektu sa nekonalo.

Ak by aj uvedené neplatilo, tak subjekt L. Č. by prostredníctvom vyššie uvedených osôb uvedené odvolanie nemohol podať, pretože týmto osobám ich funkcie zanikli na základe   zákona...   a to   uplynutím   času,   na   ktorý   boli   zvolení.   Týmto   osobám   zaniklo funkčné obdobie dňa 12. 01. 2011.

Z dôvodu, že Odvolanie nebolo podané tým kto je oprávnený odvolanie podať, znamená, že Krajský lesný úrad Košice sa týmto odvolaním nemohol meritórne zaoberať a Odvolanie mal zamietnuť pre nedostatok splnenia procesných podmienok na konanie. Odvolanie   nie   je   procesným   prostriedkom,   ktorý   je   spôsobilý   vyvolať   (začať) plnohodnotný odvolací prieskum. Teda v predmetnej veci nenastali podmienky, s ktorými právny   poriadok   spája   začatie   odvolacieho   konania   a teda   odvolaniu   nie   je   možné vyhovieť. Účastníci konania (aj E. P. a O. F.) proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave... riadne odvolanie nepodali napriek tomu, že túto možnosť jednoznačne mali. Podľa   názoru   sťažovateľov   konanie   je   v rozpore   s podstatou   spravodlivého konania... pretože Krajský lesný úrad Košice v danom prípade nahradil nedostatočný záujem účastníka o prípadnú ochranu svojich tvrdených práv svojim vlastným (a teda nezákonným) postupom.

Je   potrebné   uviesť,   že   E.   P.,   O.   F.,   tým,   že   nepodali   riadne   odvolanie   proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave... realizovali svoje procesné dispozičné oprávnenie nevyužiť možnosť podať riadny opravný prostriedok... Krajský lesný úrad Košice   ich   slobodne   prejavenú   vôľu   mal   rešpektovať,   pretože   inak   porušil   právo sťažovateľov na spravodlivý proces, pretože vlastnou činnosťou by suploval dobrovoľnú nečinnosť vyššie uvedených osôb. Krajský lesný úrad Košice takto narušil jednak princíp právnej   istoty   sťažovateľov   (ktorého   prejavom   v správnom   konaní   je   inštitút právoplatnosti správnych rozhodnutí a teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť, ktorá platí aj pre orgán nadriadený), pretože bez relevantného podania zasiahol do rozhodnutia Obvodného   lesného   úradu   v Rožňave...   a zároveň   narušil   aj   legitímne   očakávania sťažovateľov, tým že postupoval v prípade, v ktorom mu to zákon neumožňuje...

...   sťažovatelia   uvádzajú,   že rozhodnutie   Krajského lesného úradu   v Košiciach číslo:   2011/00389   zo   dňa   02. 09. 2011   z dôvodu   jeho   procesnej   neprípustnosti   je nesprávne.

...   Napadnuté   rozhodnutie   je...   neočakávané   nakoľko   je   v príkrom   rozpore s právnou úpravou...   je   v rozpore   s jasným znením zákona.   Týmto   spôsobom Krajský lesný úrad Košice porušil právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie, pretože napadnutým   rozhodnutím   porušovateľ   narušil   právnu   istotu   sťažovateľa,   resp.   jeho legitímne   očakávanie   výsledku   sporu,   keďže   Krajský   lesný   úrad   Košice   podľa   jeho názoru   rozhodol   v zrejmom   rozpore   s jednoduchým   právom.  ...   šlo   o svojvoľnú interpretáciu   príslušných   ustanovení,   pretože   závery   ku   ktorým   porušovateľ   dospel z aplikovaných   ustanovení   nevyplývali...   Napadnutému   rozhodnutiu   chýba   akákoľvek logická väzba medzi výrokom, zisteným skutkovým stavom, aplikovanými ustanoveniami zákona   a interpretačnými   závermi,   ktoré   porušovateľ   z predmetných   zákonných ustanovení vyvodil...“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov PaedDr. V. Š. a T. B., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím Krajského lesného úradu Košice číslo: 2011/00389 zo dňa 02. 09. 2011 porušené bolo. Rozhodnutie...   Krajského   lesného   úradu   Košice   číslo:   2011/00389   zo   dňa 02. 09. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Krajskému lesnému úradu Košice, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Krajský   lesný   úrad   Košice   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. M. S., so sídlom... K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný   súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie   konanie,   zakázať   pokračovanie v porušovaní   základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a ich práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím krajského lesného úradu č. 2011/00389 z 2. septembra 2011.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má právo   na to,   aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v tom, že proti rozhodnutiu obvodného lesného úradu č. 2011/00217-08 zo 7. júla 2011 podal odvolanie subjekt, ktorý na to nebol oprávnený, preto sa krajský lesný úrad podľa slov sťažovateľov nemohol meritórne týmto opravným prostriedkom zaoberať a mal ho „zamietnuť pre nedostatok splnenia procesných podmienok na konanie“.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského lesného úradu č. 2011/00389 z 2. septembra 2011 je rozhodnutím, ktorým   bolo   druhostupňové   konanie   prerušené   z dôvodu   začatia   konania   (vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 88/2011), ktoré krajský lesný úrad vyhodnotil ako konanie o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej. Je zrejmé, že napádané rozhodnutie nie je rozhodnutím v merite veci.

Ústavný súd teda podotýka, že odvolacie konanie nie je právoplatne skončené. Ešte v rámci tohto konania budú môcť sťažovatelia prednášať svoje námietky a návrhy, ktoré konajúci orgán bude povinný primerane preskúmať a rozhodnúť o nich. Nie je preto vylúčené,   aby   ešte   v rámci   druhostupňového   správneho   konania   bolo   o relevantných námietkach sťažovateľov rozhodnuté správnym orgánom.

Pre skúmanie možného porušenia základných práv sťažovateľov ústavným súdom je však rozhodujúcou tá skutočnosť, že až skončením administratívneho konania, teda až nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutí   správnych   orgánov   bude   možné   z hľadiska zákonnosti   posudzovať   ich   správnosť   a v tomto   prípade   najmä   správnosť   postupu konajúcich   orgánov.   Takýto   prieskum   zákonnosti   je   však   zverený   do   právomoci všeobecných   súdov   v rámci   správneho   súdnictva   [piata   časť   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)].

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej samosprávy,   ako   aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a   ďalších   právnických   osôb,   ako   aj   fyzických   osôb, pokiaľ   im   zákon   zveruje   rozhodovanie   o   právach   a   povinnostiach   fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa   §   244   ods.   3   OSP   rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými   môžu   byť práva,   právom   chránené záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie krajského lesného úradu (ak by toto prípadne bolo v rozpore so zákonom aj v súvislosti s námietkami sťažovateľov) je na základe žaloby preskúmavané všeobecným súdom.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   základným   právam   a slobodám   je   daná   iba subsidiárne,   teda   iba   vtedy,   ak   poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je   v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Až v prípade presvedčenia sťažovateľov, že ani v správnom súdnictve nedošlo k poskytnutiu ochrany ich základnému právu na súdnu a inú právnu ochranu zaručenému v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právu na spravodlivé súdne konanie zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru, budú sa môcť domáhať ochrany týchto práv v konaní pred ústavným súdom prostredníctvom sťažnosti fyzických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci na   prerokovanie   sťažnosti   sťažovateľov,   preto   ju   z tohto   dôvodu   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľov   bola   ako   celok   odmietnutá   a rozhodovanie o ďalších ich požiadavkách (zrušiť rozhodnutie krajského lesného úradu, vrátiť mu vec na   ďalšie   konanie   a priznať   im   náhradu   trov   právneho   zastúpenia)   je   podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo, bolo bez právneho významu sa týmito požiadavkami zaoberať.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011