SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 531/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBALSYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A, Bratislava, zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátskakancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, za ktorú koná advokátka JUDr. JankaSmoláková, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislavav odvolacom konaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislavač. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015 doručená sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného právana súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) v odvolacomkonaní proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca2014, ktorou žiada vydať tento nález:
„Základné právo spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o. na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislava v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava z dňa 26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 75783/B, porušené bolo.
Daňovému úradu Bratislava prikazuje, aby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava z dňa 26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:. Sro, vložka č. 75783/B, rozhodol v súlade s § 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,zástupcovi sťažovateľky bolo 2. apríla 2014 doručené rozhodnutie daňového úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, ktorým daňový úrad nepriznalsťažovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 80 369 €a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2 420 € splatnú do 15dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka prostredníctvomzástupcu podala odvolanie, ktoré odovzdala na poštovú prepravu 17. apríla 2014.
Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 24. apríla 2014č. 9104408/5/1605395/2014/Hlô označený ako „Oznámenie“, v ktorom bolo uvedené:„Dňa 22.04.2014 bolo správcovi dane Daňovému úradu Bratislava doručené písomné Odvolanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., Laurinská 3/A, Bratislava, DIČ: 2022919800 /v denníku došlej pošty evidované pod č. 4408/15638251/ voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014. Uvedené rozhodnutie bolo splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu JUDr. Janka Hlavatá, advokátka doručené dňa 02.04.2014. Odvolanie za daňový subjekt podala splnomocnená zástupkyňa JUDr. Janka Hlavatá, advokátka. Proti rozhodnutiu bolo možné podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie bolo možné podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Lehota na odvolanie voči rozhodnutiu uplynula dňa 17.04.2014. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 13 ods. 7 daňového poriadku sa podanie doručené elektronickými prostriedkami považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Daňový subjekt prostredníctvom svojho zástupcu – advokáta mal postupovať podľa § 165b ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. teda svoje odvolanie voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014 mal daňový subjekt doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne. Pretože tak daňový subjekt nepostupoval, lehota na odvolanie uplynula dňa 17.04.2014, správca dane na písomné odvolanie daňového subjektu voči predmetnému rozhodnutiu bude prihliadať akoby nebolo podané.“
Sťažovateľka podala 17. septembra 2014 opätovne prostredníctvom elektronickejpodateľne daňového úradu odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu daňového úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, v ktorom uviedla, že na pôvodnomodvolaní trvá a považuje ho za včas podané.
Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 22. septembra 2014č. 9104408/5/4315324/2014 označený ako „Oznámenie k podaniu zo dňa 17. 09. 2014“,v ktorom uviedol: «Daňovému úradu Bratislava bolo dňa 17.09.2014 doručené elektronickou poštou podanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 7, 901 01 Senec, IČO: 45 284 016, DIČ: 2022919800, IČ DPH: SK2022919800. Uvedené podanie bolo označené ako odvolanie voči rozhodnutiu daňového úradu Bratislava zo dňa 26. 03. 2014 č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô. K uvedenému podaniu Daňový úrad Bratislava daňovému subjektu opätovne oznamuje: Od 01.01.2014 osoby uvedené v § 14 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) sú povinné finančnej správe doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V zmysle § 13 ods.7 Daňového poriadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33 Daňového poriadku, ktorý upravuje elektronické služby. Takéto podanie je považované za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zasiela potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 Daňového poriadku na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo. Povinnosť doručovať podanie elektronicky sa týka všetkých podaní, teda aj odvolania. Ak po 01.01.2014 osoba povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky zaslala tieto len v listinnej podobe, nepostupuje v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe nezakladá právne účinky.»
Sťažovateľka zaslala daňovému úradu 5. novembra 2014 žiadosť o rozhodnutieo podanom odvolaní, v ktorom žiadala, aby správca dane predložil ňou podané odvolanieodvolaciemu orgánu, ktorý o podanom odvolaní rozhodne, prípadne, aby správca danedoručil sťažovateľke rozhodnutie, teda aby postupoval podľa § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 4zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.
Daňový úrad odpovedal sťažovateľke listom z 20. novembra 2014č. 9104408/5/5120007/2014 označeným ako „Oznámenie k podaniu z 05. 11. 2014“, ktoréje zhodné s listom daňového úradu z 22. septembra 2014 č. 9104408/5/4315324/2014.V jeho závere daňový úrad uviedol: „vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako správca dane oznámil daňovému subjektu v oznámení č. 9104408/5/4315324/2014 z 22. septembra 2014, podanie daňového subjektu nezakladá právne účinky, z dôvodov ktorých správca dane nemôže postupovať v zmysle § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. a ani v zmysle ustanovenia § 73 ods. 4 cit. zák.“
Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniujej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy postupom daňovéhoúradu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu daňového úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, odôvodnila tým, že daňový úrad sícesprávne vychádzal z toho, že daňový poriadok ustanovuje povinnosť advokáta doručovaťpodania elektronickými prostriedkami, „avšak žiadne ustanovenie daňového poriadku ani iného právneho poriadku Slovenskej republiky neustanovuje, že v prípade, ak táto povinnosť nie je splnená a advokát využije inú možnosť písomného podania, na toto podanie sa neprihliada“. Norma teda obsahuje hypotézu, dispozíciu, ale už nie sankciu v podobeneplatnosti podania. Daňový úrad svojím postupom odňal sťažovateľke nielen právona opravný prostriedok, ale porušil aj jej právo na súdnu ochranu, pretože sťažovateľka sav situácii, keď o jej odvolaní nevydal rozhodnutie, nemôže domáhať ani preskúmania jehozákonnosti právnym súdom. Daňový úrad ostal teda nečinný, nedodržal postup v odvolacomkonaní predpokladaný daňovým poriadkom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebosťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môžeústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súdodmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy jezaložená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, aleúlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje ažv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgánverejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04).
Ústavný súd už vyslovil (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08), že odopretie súdnej ochranyvo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorýchprípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ideo rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01). Poslednáveta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomocisúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práva slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdnehokonania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sanezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdnehopreskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvomk základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp.postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýkaniektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môžesignalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy (III. ÚS 542/2014).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánovverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnejmoci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalejaj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutíorgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánovverejnej moci.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutiavydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebozrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorýmimôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb aleboprávnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jehonečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 OSP a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorýchfyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutíma postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súdpreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutísprávneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavyrozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môžebyť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákonnepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnejsprávy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnympredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosťorgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľnevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúťo odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podaťodvolanie.
Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľaodseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konaniaspolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiáloma s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomídaňový subjekt.
Uvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňovéhoúradu, ktorý rozhodol o podaní sťažovateľky tak, že odvolania „považuje za nepodané“,je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskehosúdneho poriadku. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového úradu (akoprvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateľky, materiálne vzaté ideo procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkou podanom odvolaní. Takétorozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým predmetom ochrany poskytovanejsprávnym súdnictvom podľa § 247 a nasl. OSP, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššiehosúdu sp. zn. 6 Sž 196/01 z 29. apríla 2002).
Aj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného protijeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, bola sťažovateľkaoprávnená domáhať sa postupom podľa § 250t OSP vyslovenia povinnosti orgánu verejnejsprávy v správnom súdnictve vo veci o podaní sťažovateľky konať (a rozhodnúť). Ak by satotiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľkybolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánudaňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy. V tejto súvislostije možné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd uložildaňovému úradu povinnosť vybaviť jej odvolanie, v podstate žiada, aby ústavný súdrozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí doprávomoci všeobecného súdu.
Napokon, pokiaľ sťažovateľka sama v sťažnosti argumentuje, že ňou napádanýmpostupom daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd, potomz právomoci všeobecných súdov nemohol byť vylúčený prieskum zákonnosti takéhotopostupu, resp. rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 ústavy). Túto právomoc všeobecného súdunemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavou daná právomoc totižneumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecnýchsúdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústava ani zákon o ústavnom súdenepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmiochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačnepožaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup daňovéhoúradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, zo sťažnosti sťažovateľky všaknevyplýva, že by tento postup využila. Vykonanie ústavného prieskumu namietanéhopostupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarityzakotveným v čl. 127 ods. 1 ústavy, lebo jeho preskúmanie patrilo do právomocivšeobecných súdov.
Na základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosť odmietnuť podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015