znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 531/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte   zloženom z   predsedu   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a zo   sudcov   LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBALSYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A, Bratislava, zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátskakancelária   s.   r.   o.,   Laurinská   3,   Bratislava,   za   ktorú   koná   advokátka   JUDr.   JankaSmoláková, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislavav odvolacom   konaní   proti   rozhodnutiu   Daňového   úradu   Bratislavač. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015 doručená sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného právana   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) v odvolacomkonaní   proti   rozhodnutiu   daňového   úradu   č.   9104408/5/1148498/2014/Hlô   z 26.   marca2014, ktorou žiada vydať tento nález:

„Základné právo spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o. na súdnu a inú právnu ochranu   upravené   v   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Daňového   úradu Bratislava   v   konaní   o   odvolaní   proti   rozhodnutiu   Daňového   úradu   Bratislava   z   dňa 26. 03. 2014   číslo   9104408/5/1148498/2014/Hlô   podaného   daňovým   subjektom   FUEL GLOBAL   SYSTEM   s   r.   o.,   Laurinská   3/A,   811   01   Bratislava,   IČO:   45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 75783/B, porušené bolo.

Daňovému úradu Bratislava prikazuje, aby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového   úradu   Bratislava   z   dňa   26.   03.   2014   číslo   9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava,   IČO:   45284016,   DIČ:   20222919800,   IČ   DPH:   SK20222919800,   zapísaný v Obchodnom   registri   Okresného   súdu   Bratislava   I,   oddiel:.   Sro,   vložka   č.   75783/B, rozhodol v súlade s § 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,zástupcovi   sťažovateľky   bolo   2.   apríla   2014   doručené   rozhodnutie   daňového   úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô   z   26.   marca   2014,   ktorým   daňový   úrad   nepriznalsťažovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 80 369 €a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2 420 € splatnú do 15dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka prostredníctvomzástupcu podala odvolanie, ktoré odovzdala na poštovú prepravu 17. apríla 2014.

Daňový   úrad   doručil   sťažovateľke   list   z   24.   apríla   2014č. 9104408/5/1605395/2014/Hlô   označený   ako „Oznámenie“,   v ktorom   bolo   uvedené:„Dňa   22.04.2014   bolo   správcovi   dane   Daňovému   úradu   Bratislava   doručené   písomné Odvolanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., Laurinská 3/A, Bratislava, DIČ:   2022919800   /v denníku   došlej   pošty   evidované   pod   č.   4408/15638251/   voči Rozhodnutiu   č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô   zo   dňa   26.03.2014.   Uvedené   rozhodnutie bolo   splnomocnenej   zástupkyni   daňového   subjektu   JUDr.   Janka   Hlavatá,   advokátka doručené dňa 02.04.2014. Odvolanie za daňový subjekt podala splnomocnená zástupkyňa JUDr. Janka Hlavatá, advokátka. Proti rozhodnutiu bolo možné podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie bolo možné podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Lehota na odvolanie voči rozhodnutiu uplynula dňa 17.04.2014. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 13 ods. 7 daňového poriadku sa podanie doručené elektronickými prostriedkami považuje   za   doručené   dňom   jeho   prijatia   do   elektronickej   podateľne.   Daňový   subjekt prostredníctvom svojho zástupcu – advokáta mal postupovať podľa § 165b ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. teda svoje odvolanie voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014 mal daňový subjekt doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne. Pretože tak daňový subjekt nepostupoval, lehota na odvolanie uplynula dňa 17.04.2014, správca dane na písomné odvolanie daňového subjektu voči predmetnému rozhodnutiu bude prihliadať akoby nebolo podané.“

Sťažovateľka   podala   17.   septembra   2014   opätovne   prostredníctvom   elektronickejpodateľne   daňového   úradu   odvolanie   smerujúce   proti   rozhodnutiu   daňového   úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô   z 26. marca 2014, v ktorom   uviedla,   že na pôvodnomodvolaní trvá a považuje ho za včas podané.

Daňový   úrad   doručil   sťažovateľke   list   z   22.   septembra   2014č. 9104408/5/4315324/2014 označený ako „Oznámenie k podaniu zo dňa 17. 09. 2014“,v ktorom   uviedol: «Daňovému   úradu   Bratislava   bolo   dňa   17.09.2014   doručené elektronickou poštou podanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM, s.r.o. so sídlom Záhradnícka   7,   901 01   Senec,   IČO:   45   284   016,   DIČ:   2022919800, IČ DPH: SK2022919800. Uvedené podanie bolo označené ako odvolanie voči rozhodnutiu daňového   úradu   Bratislava   zo   dňa   26.   03.   2014   č.   9104408/5/1148498/2014/Hlô. K uvedenému podaniu Daňový úrad Bratislava daňovému subjektu opätovne oznamuje: Od 01.01.2014   osoby   uvedené   v   §   14   zákona   č.563/2009   Z.   z. o   správe   daní   (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový   poriadok“)   sú   povinné   finančnej   správe   doručovať   podania   elektronickými prostriedkami   podľa   §   13   ods.   5   daňového   poriadku.   V zmysle   §   13   ods.7   Daňového poriadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33 Daňového poriadku, ktorý upravuje elektronické služby. Takéto podanie je považované za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zasiela potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 Daňového poriadku na adresu elektronickej podateľne,   ktorú   prevádzkuje   Finančné   riaditeľstvo.   Povinnosť   doručovať   podanie elektronicky sa týka všetkých podaní, teda aj odvolania. Ak po 01.01.2014 osoba povinná doručovať   podania   správcovi   dane   elektronicky   zaslala   tieto   len   v   listinnej   podobe, nepostupuje   v   súlade   s   Daňovým   poriadkom   a   podanie   urobené   v   listinnej   podobe nezakladá právne účinky.»

Sťažovateľka   zaslala   daňovému   úradu   5.   novembra   2014   žiadosť   o   rozhodnutieo podanom odvolaní, v ktorom žiadala, aby správca dane predložil ňou podané odvolanieodvolaciemu orgánu, ktorý o podanom odvolaní rozhodne, prípadne, aby správca danedoručil sťažovateľke rozhodnutie, teda aby postupoval podľa § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 4zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.

Daňový   úrad   odpovedal   sťažovateľke   listom   z   20.   novembra   2014č. 9104408/5/5120007/2014 označeným ako „Oznámenie k podaniu z 05. 11. 2014“, ktoréje zhodné s listom daňového úradu z 22. septembra 2014 č. 9104408/5/4315324/2014.V jeho závere daňový úrad uviedol: „vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako správca dane oznámil daňovému subjektu v oznámení č. 9104408/5/4315324/2014 z 22. septembra 2014, podanie daňového subjektu nezakladá právne   účinky, z dôvodov ktorých správca dane nemôže postupovať v zmysle § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. a ani v zmysle ustanovenia § 73 ods. 4 cit. zák.“

Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniujej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy postupom daňovéhoúradu   v   odvolacom   konaní   proti   rozhodnutiu   daňového   úraduč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, odôvodnila tým, že daňový úrad sícesprávne vychádzal z toho, že daňový poriadok ustanovuje povinnosť advokáta doručovaťpodania elektronickými prostriedkami, „avšak žiadne ustanovenie daňového poriadku ani iného právneho poriadku Slovenskej republiky neustanovuje, že v prípade, ak táto povinnosť nie je splnená a advokát využije inú možnosť písomného podania, na toto podanie sa neprihliada“. Norma   teda   obsahuje   hypotézu, dispozíciu,   ale už nie   sankciu   v podobeneplatnosti   podania.   Daňový   úrad   svojím   postupom   odňal   sťažovateľke   nielen   právona opravný prostriedok, ale porušil aj jej právo na súdnu ochranu, pretože sťažovateľka sav situácii, keď o jej odvolaní nevydal rozhodnutie, nemôže domáhať ani preskúmania jehozákonnosti právnym súdom. Daňový úrad ostal teda nečinný, nedodržal postup v odvolacomkonaní predpokladaný daňovým poriadkom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebosťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môžeústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súdodmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy jezaložená   na   princípe   subsidiarity,   ktorého   zmysel   a   účel   spočíva   v   tom,   že   ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, aleúlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje ažv prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde(III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgánverejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu(IV. ÚS 128/04).

Ústavný súd už vyslovil (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08), že odopretie súdnej ochranyvo   veciach   prieskumu   rozhodnutí   a   postupov   orgánov   verejnej   správy   je   v   niektorýchprípadoch   dovolené   „ex   lege“,   tento   postup   nie   je   ale   namieste   v   prípade,   ak   ideo rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01). Poslednáveta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomocisúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práva slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdnehokonania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sanezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdnehopreskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvomk základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp.postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýkaniektorého   zo   základných   práv   a   slobôd,   z   právomoci   súdov   nesmie   byť   vylúčené.Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môžesignalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy (III. ÚS 542/2014).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánovverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnejmoci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalejaj   „OSP“)   v   občianskom   súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutíorgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánovverejnej moci.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutiavydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebozrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorýmimôžu   byť   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb   aleboprávnických   osôb   priamo   dotknuté.   Postupom   správneho   orgánu   sa   rozumie   aj   jehonečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorýchfyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutíma postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súdpreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutísprávneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavyrozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môžebyť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákonnepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnejsprávy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnympredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosťorgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľnevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa   §   73   ods.   1   daňového   poriadku   prvostupňový   orgán   môže   rozhodnúťo odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podaťodvolanie.

Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľaodseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konaniaspolu   s   výsledkami   doplneného   daňového   konania   s   úplným   spisovým   materiáloma s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomídaňový subjekt.

Uvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňovéhoúradu, ktorý rozhodol o podaní sťažovateľky tak, že odvolania „považuje za nepodané“,je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskehosúdneho poriadku. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového úradu (akoprvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateľky, materiálne vzaté ideo procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkou podanom odvolaní. Takétorozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým predmetom ochrany poskytovanejsprávnym súdnictvom podľa § 247 a nasl. OSP, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie   je   preskúmateľné   súdom   v   správnom   súdnictve.   Súd   v takýchto   prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššiehosúdu sp. zn. 6 Sž 196/01 z 29. apríla 2002).

Aj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného protijeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, bola sťažovateľkaoprávnená domáhať sa postupom podľa § 250t OSP vyslovenia povinnosti orgánu verejnejsprávy v správnom súdnictve vo veci o podaní sťažovateľky konať (a rozhodnúť). Ak by satotiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľkybolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánudaňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy. V tejto súvislostije možné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd uložildaňovému   úradu   povinnosť   vybaviť   jej   odvolanie,   v podstate   žiada,   aby   ústavný   súdrozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí doprávomoci všeobecného súdu.

Napokon,   pokiaľ   sťažovateľka   sama   v   sťažnosti   argumentuje,   že   ňou   napádanýmpostupom   daňového   úradu   došlo   k   porušeniu   jej   základných   práv   a   slobôd,   potomz právomoci   všeobecných   súdov   nemohol   byť   vylúčený   prieskum   zákonnosti   takéhotopostupu,   resp.   rozhodnutia   (čl.   46   ods.   2   ústavy).   Túto   právomoc   všeobecného   súdunemožno   nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom.   Ústavou   daná   právomoc   totižneumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu   činnosť   (právomoc)   všeobecnýchsúdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústava ani zákon o ústavnom súdenepripúšťajú,   aby   si   sťažovatelia   ako   účastníci   konania   zvolili   medzi   súdnymi   orgánmiochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačnepožaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup daňovéhoúradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, zo sťažnosti sťažovateľky všaknevyplýva,   že   by   tento   postup   využila.   Vykonanie   ústavného   prieskumu   namietanéhopostupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarityzakotveným   v   čl.   127   ods.   1   ústavy,   lebo   jeho   preskúmanie   patrilo   do právomocivšeobecných súdov.

Na základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosť odmietnuť podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015