znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 530/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa   čl. 20 ods.   1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica a jeho uzneseniami sp. zn. 11 Er/538/2005 z 22. februára 2011   (Rvp   13942/2012)   a   sp.   zn.   11   Er/721/2006   z   8.   marca   2011   (Rvp 13943/2012), Okresného   súdu   Galanta   a   jeho   uzneseniami sp.   zn.   8   Er/1154/2006   z 11.   marca   2011 (Rvp 9906/2013) a sp. zn. 13 Er/292/2007 z 22. novembra 2010 (Rvp 9907/2013), ako aj sp. zn. 10 Er/115/2007 z 2. decembra 2010 (Rvp 13029/2013 a Rvp 13031/2013), sp. zn. 8 Er/714/2009 z 30. marca 2012 (Rvp 13030/2013 a Rvp 13032/2013), sp. zn. 10 Er/5/2007 z 10. novembra 2010 (Rvp 13033/2013), Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6 Er/478/2009 z 18. augusta 2011 (Rvp 13025/2013 a Rvp 13026/2013), Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12 Er/753/2009 z 31. mája 2011 (Rvp 13027/2013) a Okresného súdu Skalica sp. zn. 1   Er/588/2008   z   19.   septembra   2011   (Rvp   13028/2013)   a   postupom   Krajského   súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. 17 CoE/18/2011 z 31. júla 2012 (Rvp 13942/2012) a sp. zn. 23 CoE/642/2011 z 30. júla 2012 (Rvp 13943/2012), sp. zn. 24 CoE/418/2011 zo 6. novembra 2012 (Rvp 9906/2013) a sp. zn. 11 CoE/381/2011 z 28. septembra 2012 (Rvp   9907/2013),   sp.   zn.   17   CoE/7/2011   zo   16.   augusta   2012   (Rvp   13029/2013 a Rvp 13031/2013),   sp.   zn.   5   CoE/158/2012   z 11. decembra   2012   (Rvp   13030/2013 a Rvp 13032/2013), sp. zn. 11 CoE/281/2011 z 29. októbra 2012 (Rvp 13033/2013), sp. zn. 21   CoE/93/2012   z   31.   júla   2012   (Rvp 13025/2013   a   Rvp   13026/2013),   sp.   zn. 3 CoE/183/2012   z   30.   novembra   2012   (Rvp 13027/2013)   a   sp.   zn.   5   CoE/50/2012 z 27. novembra 2012 (Rvp 13028/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   spisovými značkami: Rvp 13942/2012,   Rvp   13943/2012,   Rvp   9906/2013,   Rvp   9907/2013,   Rvp 13025/2013, Rvp 13026/2013, Rvp 13027/2013, Rvp 13028/2013, Rvp 13029/2013 až Rvp 13033/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13942/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. novembra 2012, 23. januára 2013 a 25. marca 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a   čl.   14   dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Senica   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 11 Er/538/2005 z 22. februára 2011 (Rvp 13942/2012) a sp. zn. 11 Er/721/2006 z 8. marca 2011   (Rvp   13943/2012),   Okresného   súdu   Galanta   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 8 Er/1154/2006 z 11. marca 2011 (Rvp 9906/2013) a sp. zn. 13 Er/292/2007 z 22. novembra 2010 (Rvp 9907/2013), ako aj sp. zn. 10 Er/115/2007 z 2. decembra 2010 (Rvp 13029/2013 a   Rvp   13031/2013),   sp.   zn.   8   Er/714/2009   z   30.   marca   2012   (Rvp   13030/2013 a Rvp 13032/2013),   sp.   zn.   10   Er/5/2007   z   10.   novembra   2010   (Rvp   13033/2013), Okresného   súdu   Piešťany   sp.   zn.   6   Er/478/2009   z   18.   augusta   2011   (Rvp   13025/2013 a Rvp 13026/2013), Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12 Er/753/2009 z 31. mája 2011 (Rvp 13027/2013) a Okresného súdu Skalica sp. zn. 1 Er/588/2008 z 19. septembra 2011 (Rvp 13028/2013) (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu   v Trnave a jeho uzneseniami sp.   zn. 17 CoE/18/2011   z 31.   júla 2012 (Rvp 13942/2012) a sp. zn. 23 CoE/642/2011 z 30. júla 2012 (Rvp 13943/2012), sp. zn. 24 CoE/418/2011   zo   6.   novembra   2012   (Rvp   9906/2013)   a   sp.   zn.   11   CoE/381/2011 z 28. septembra   2012   (Rvp   9907/2013),   sp.   zn.17   CoE/7/2011   zo   16.   augusta   2012 (Rvp 13029/2013   a   Rvp   13031/2013),   sp.   zn.   5   CoE/158/2012   z   11.   decembra   2012 (Rvp 13030/2013   a   Rvp   13032/2013),   sp.   zn.   11   CoE/281/2011   z   29.   októbra   2012 (Rvp 13033/2013),   sp.   zn.   21   CoE/93/2012   z   31.   júla   2012   (Rvp   13025/2013 a Rvp 13026/2013),   sp.   zn.   3   CoE/183/2012   z   30.   novembra   2012   (Rvp   13027/2013) a sp. zn.   5   CoE/50/2012   z   27.   novembra   2012   (Rvp   13028/2013)   (ďalej   len   „postupy a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami Okresného súdu Senica,   Okresného   súdu   Galanta,   Okresného   súdu   Dunajská   Streda,   Okresného   súdu Piešťany   a   Okresného   súdu   Skalica   (ďalej   len   „okresné   súdy“)   v   sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd   na   odvolania   sťažovateľky   svojimi   rozhodnutiami   potvrdil   napadnuté   uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach sťažností doručených   ústavnému súdu   25. júla 2013 sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl.   6 ods.   1 a čl.   7 ods.   1 Smernice   Rady   93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o   nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,   ktorý   konštatoval ex offo   nekalú povahu zmluvnej podmienky,   nemusí   na to,   aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach   navrhne,   aby uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak zásada   kontradiktórnosti vo všeobecnosti   zaväzuje   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v   rámci   preskúmavania ex offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov   konania   v   spore a vyzvať   ich,   aby   sa   k   tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na tento   účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp 13942/2012,   Rvp   13943/2012,   Rvp   9906/2013,   Rvp   9907/2013, Rvp 13025/2013,   Rvp 13026/2013,   Rvp   13027/2013,   Rvp   13028/2013,   Rvp   13029/2013 až 13033/2013   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako aj vzhľadom   na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   a plne   sa   stotožňuje   s   dôvodmi,   ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných   súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica,   ako   to   bolo   v   týchto   prípadoch,   na   podklade   ktorých   boli   exekúcie   vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, preto ústavný súd tieto sťažnosti odmietol už bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013