znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 530/2011-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja   Kohuta o prijatej   sťažnosti   Ing.   T.   H.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   H.   K.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 118/06-49 z 11. júla 2006 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. T. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 118/06 z 11. júla 2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 530/2011-12 z 23. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. T. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 118/06-49 z 11. júla 2006.  

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 koná okresný súd od 16. apríla 2003 o žalobe sťažovateľa o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhrade mzdy z tohto neplatného skončenia pracovného pomeru. V danej veci aj napriek sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, ako aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti v náleze č. k. I. ÚS 118/06-49 z 11. júla 2006 konštatoval prieťahy v predmetnom konaní, okresný súd stále koná s neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.  

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Okresný súd Bratislava III od začiatku konania, i po vydaní Nálezu Ústavného súdu SR č I. ÚS 118/06-49 zo dňa 11. 7. 2006, koná vo veci neefektívne a zdĺhavo...

Keďže   ide   o   pracovnoprávny   spor   týkajúci   sa   činnosti,   ktorá   je   zdrojom   obživy sťažovateľa,   porušovateľ...   mal   pri   svojom   postupe   zohľadňovať   už   ustálenú   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR, a vo veci konať s osobitnou rýchlosťou.

Porušovatelia   1/...   svojím   nekonaním   prispeli   k   zhoršeniu   životnej   situácie sťažovateľa, jeho zdravotného stavu zníženiu jeho dôstojnosti, občianskej cti v zamestnaní a rodinnom   živote.   Sťažovateľ   žije   takmer   osem   rokov   v   stave   právnej   neistoty,   bez meritórneho   rozhodnutia.   Prípad   protiprávnej   výpovede   zo   zamestnania   je   citlivou a výsostne   privátnou   záležitosťou.   V   dôsledku   straty   zamestnania,   bol   sťažovateľ zaevidovaný na úrade práce, a hoci sa enormne pokúšal nájsť si nové pracovné miesto, o pracovnú silu v preddôchodkovom veku nejavil nikto záujem. Aby mal sťažovateľ aspoň minimálny príjem, bol nútený odísť do predčasného dôchodku. Prieťahy v súdnom konaní mali a majú preto výrazný negatívny dopad životnú situáciu sťažovateľa....

Ak by Okresný súd Bratislava III... v predmetnom konaní rozhodli bez zbytočných prieťahov o neplatnosti výpovede a následne aj o náhrade mzdy, sťažovateľ sa mohol vrátiť sa do zamestnania, pracovný pomer by pokračoval. Sťažovateľ mal nádej na návrat do života, ktorý viedol predtým. Avšak prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III..., ktoré podľa nášho názoru možno kvalifikovať ako zbytočné, mu tento návrat znemožnili. Sťažovateľ sa riadne zúčastňoval všetkých pojednávaní, plnil pokyny súdov a počas konania predložil množstvo dôkazných prostriedkov a dokladov.

Odo dňa 11. 7. 2006, kedy rozhodol Ústavný súd SR o porušení práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľ podal niekoľko sťažností na Okresný súd Bratislava III..., i na Ministerstvo spravodlivosti SR, upozorňujúc na prieťahy v súdnom konaní   vo   veci   č.   k.   20   Cpr/18/2003   (9Co46/2011).   Napriek   maximálnemu   úsiliu sťažovateľa   sa   súdne   konanie   dodnes   neskončilo.   Sťažnosti   boli   s   jednou   výnimkou vybavené ako neopodstatnené a nedôvodné.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd takto rozhodol:   „Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003 porušil základné právo Ing. T. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky....

Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   Cpr   18/2003 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ing. T. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 660 €, ktoré mu je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu....

Ing. T. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 277,08 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. H. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3989/2011 z 12. januára 2012 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom zo 6. februára 2012.

2.1 Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   stručného   prehľadu procesných úkonov okresného súdu v predmetnej veci uviedol:

„Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Bratislava III konštatujem, že po vydaní nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 118/06 Okresný súd Bratislava III konal v primeraných lehotách. Vo veci bol vydaný. rozsudok vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, ktorý nadobudol právoplatnosť a následne bol vydaný i rozsudok vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.

K časovému úseku od 28. 11. 2007 do 05. 02. 2010, kedy bol spis na odvolacom Krajskom súde Bratislava sa nevyjadrujem....

Súhlasím s tým, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: „... Okresný súd Bratislava III v o svojom Vyjadrení k sťažnosti... skonštatoval, že podľa jeho názoru súd konal v primeraných lehotách....

Podľa   nášho   názoru   postup   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   č.   20 Cpr 18/2003 nebol ani po vydaní nálezu Ústavného súdu I. ÚS 118/06-49 zo dňa 11. 7. 2006 dostatočne   efektívny.   Časové   úseky   medzi   jednotlivými   úkonmi   súdu   považujeme   za neprimerane   dlhé   a   procesnú   činnosť   Okresného   súdu   Bratislava   III   za   neefektívnu a nezodpovedajúcu garanciám demokratického a právneho štátu.

Okresného súdu Bratislava III svojou nečinnosťou prispel k stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza už takmer 9 rokov. Zdôrazňujeme, že ide o pracovnoprávny spor, týkajúci sa činnosti,   ktorá je zdrojom obživy sťažovateľa. Bolo povinnosťou súdu rozhodnúť vo veci s osobitnou rýchlosťou....

Súhlasíme s tým, aby súd upustil do ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).  

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 118/06-49 z 11. júla 2006:  

- 23. august 2006 – okresný súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby zaplatil súdny poplatok za vzájomný návrh, ktorý podal 11. júla 2005,

- 12. september 2006 – žalovaný v 1. rade zaplatil súdny poplatok za vzájomný návrh,

- 25. október 2006 – okresný súd uznesením uložil žalovanému v 1. rade, aby odstránil nedostatky svojho odvolania, ktoré 28. februára 2005 podal proti uzneseniu z 25. januára 2005, ktorým bola žalovanému v 1. rade uložená poriadková pokuta,

- 20. november 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. január 2007,

-   4.   december   2006   –   právny   zástupca   žalovaného   v   1.   rade   upresnil,   proti   ktorému uzneseniu smerovalo jeho odvolanie podané 28. februára 2005,

- 7. december 2006 – príslušné oddelenie PZ oznámilo okresnému súdu, že sa nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie pre svedka (M. K.), ktorý bol na označenej adrese neznámy,

- 26. január 2007 – okresný súd po vypočutí sťažovateľa a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ako aj po vypočutí svedka (M. K.) vyhlásil vo veci čiastočný rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa proti žalovanému v 2. rade zamietol, pričom na prerokovanie žaloby sťažovateľa proti žalovanému v 1. rade nariadil pojednávanie na 30. marec 2007,

-   28.   február   2007   –   okresný   súd   z   dôvodu   neprítomnosti   zákonnej   sudkyne   zmenil nariadený termín pojednávania z 30. marca 2007 na 18. apríl 2007,

-   2.   apríl   2007   –   sťažovateľ   sa   odvolal   proti   čiastočnému   rozsudku   okresného   súdu, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému v 2. rade,

- 18. apríl 2007 – pojednávanie bolo po oboznámení vykonaného dokazovania odročené na 25. máj 2007 s tým, že okresný súd bude od neprítomného žalovaného v 1. rade žiadať predloženie listinných dôkazov,

-   19.   apríl   2007   –   okresný   súd   vyzval   žalovaného   v   1.   rade   na   predloženie   listinných dôkazov   v   zmysle   záverov   z   pojednávania   a   súčasne   vyzval   na   predloženie   dôkazu aj odborový zväz žalovaného v 1. rade,

- 2. máj 2007 – žalovaný v 1. rade zaslal požadované listinné dôkazy,

- 3. máj 2007 – odborový zväz žalovaného v 1. rade oznámil okresnému súdu požadované informácie,

-   7.   máj   2007   –   sťažovateľ   oznámil   údaje   dvoch   svedkov,   ktorých   žiadal   vypočuť na pojednávaní,

- 25. máj 2007 – okresný súd po vypočutí účastníkov konania a svedkov uznesením pripustil zmenu vzájomného návrhu žalovaného v 1. rade, súčasne vyhlásil dokazovanie za skončené a na účely vyhlásenia rozsudku odročil pojednávanie na 30. máj 2007,

- 30. máj 2007 – okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zastavil konanie v časti nároku na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 22. apríla 2003 do 7. januára 2004, súčasne žalobu sťažovateľa vo zvyšku zamietol a zamietol aj vzájomný návrh žalovaného v 1. rade,

- 21. jún 2007 – zákonná sudkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, ktorá jej bola predĺžená do 13. júla 2007,

- 13. júl 2007 – predseda okresného súdu na opakovanú žiadosť zákonnej sudkyne predĺžil lehotu na vyhotovenie rozsudku do 8. augusta 2007,

-   8.   august   2007   –   predseda   okresného   súdu   na   opakovanú   žiadosť   zákonnej   sudkyne predĺžil lehotu na vyhotovenie rozsudku do 15. augusta 2007,

-   28.   september   2007   –   sťažovateľ   sa   odvolal   proti   rozsudku   okresného   súdu,   a   to vo výrokoch, ktorými okresný súd jeho žalobu zamietol, nepriznal mu právo na náhradu trov a uložil mu povinnosť zaplatiť trovy štátu,

-   1.   október   2007   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či   sa   v   čase od 30. augusta 2007 do 12. septembra 2007 zdržiaval v mieste svojho bydliska a ak nie, aby o tom predložil doklad,

- 18. október 2007 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

-   19.   október   2007   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   zaplatil   súdny   poplatok   za odvolanie a aby oznámil, či súhlasí s prerokovaním odvolania bez nariadenia pojednávania, a právneho zástupcu žalovaného v 1. rade vyzval, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 2. november 2007 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

-   6. november 2007 – sťažovateľ sa   odvolal   proti   uzneseniu,   ktorým   mu   bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku,

- 28. november 2007 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa z 2. apríla 2007,

- 25. september 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 485/07 prvý čiastočný rozsudok okresného súdu z 26. januára 2007 zmenil vo výroku o povinnosti sťažovateľa zaplatiť trovy konania žalovanému v 2. rade, súčasne krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 487/07 potvrdil uznesenie okresného súdu z 19. októbra 2007 o povinnosti sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 29. október 2009 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 486/07 zmenil rozsudok okresného súdu   z   30.   mája 2007   tak,   že   vyslovil,   že   výpoveď   daná   sťažovateľovi   bola   neplatná, a v časti s tým súvisiacich mzdových nárokov krajský súd vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu,

- 5. február 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 30. marec 2010 – okresný súd vyzval Sociálnu poisťovňu, aby oznámila, či a kde bol sťažovateľ zamestnaný v čase od 1. januára 2003 do „vtedajšej“ súčasnosti,

- 12. apríl 2010 – Sociálna poisťovňa reagovala na výzvu okresného súdu,

- 17. máj 2010 – sťažovateľ predložil listinné dôkazy,

- 19. august 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 2010,

- 27. august 2010 – okresný súd vyzval žalovaného v 1. rade na oznámenie potrebných skutočností,

- 9. september 2010 – žalovaný v 1. rade reagoval na výzvu okresného súdu,

-   14.   september   2010   –   právny   zástupca   žalovaného   v   1.   rade   žiadal   o   preročenie pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí,

- 16. september 2010 – sťažovateľ predložil ďalšie listinné dôkazy o svojom zárobku,

-   27.   september   2010   –   stavebné   bytové   družstvo   oznámilo,   že   sťažovateľ   vykonával funkciu zástupcu vlastníkov bytov,

- 30. september 2010 – z dôvodu neprítomnosti žalovaného v 1. rade bolo pojednávanie odročené na 28. október 2010,

- 28. október 2010 – po vypočutí účastníkov konania bolo pojednávanie na účely vyhlásenia rozsudku odročené na 16. november 2010,

- 2. november 2010 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu potrebné údaje,

-   16.   november   2010   –   okresný   súd   na   pojednávaní   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy,

- 26. november 2010 – žalovaný v 1. rade sa odvolal proti rozsudku okresného súdu,

-   29.   november   2010   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   odvolaniu žalovaného v 1. rade,

- 10. január 2011 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 1. rade,

- 17. január 2011 – okresný súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 1. február 2011 – žalovaný v 1. rade zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 4. február 2011 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 2. jún 2011 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 46/2011 z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 13. júl 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7. december 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby upresnil svoje finančné nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru,

- 13. december 2011 – okresný súd vyzval príslušný úrad práce, Sociálnu poisťovňu, ako aj Miestny úrad B., aby oznámili údaje o príjmoch sťažovateľa,

- 29. december 2011 – Sociálna poisťovňa reagovala na výzvu okresného súdu,

- 5. január 2012 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 10. január 2012 – úrad práce reagoval na výzvu okresného súdu,

- 16. január 2012 – Miestny úrad B. reagoval na výzvu okresného súdu,

- 6. marec 2012 – okresný súd vydal rozhodnutie,

- 22. marec 2012 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného, aby sťažovateľovi zaplatil časť ním uplatneného nároku, a vo zvyšku žalobný návrh zamietol,

- 24.   máj   2012   –   okresný   súd   z   dôvodu   podania   odvolaní   oboma   sporovými   stranami postúpil spis krajskému súdu, ktorý vo veci koná pod sp. zn. 9 Copr 2/2012, pričom vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 118/06-49 z 11. júla 2006 došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/03 o žalobe o neplatné skončenie pracovného pomeru   a   náhradu   mzdy   z   neplatného   skončenia   pracovného   pomeru   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Z prehľadu procesných úkonov ústavný súd v postupe okresného súdu v skúmanom období nezistil žiadne významnejšie obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   požiadavky   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Najdlhšie   obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 4 mesiace ústavný súd zistil v čase od 13. júla 2011, keď bol spis z krajského súdu vrátený späť okresnému súdu, do 7. decembra 2011, keď okresný súd vyzval   sťažovateľa,   aby   špecifikoval   svoje   finančné   nároky   z   neplatného   skončenia pracovného pomeru. Obdobie viac ako 4 mesiacov však z ústavného hľadiska nevykazuje intenzitu porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v skúmanom období ústavný súd   poukazuje na skutočnosť,   že dobu,   resp.   obdobie,   počas   ktorého sa   spis   nachádzal na krajskom súde z titulu konania o odvolaní (od 28. novembra 2007 – do 5. februára 2010, od 4. februára 2011 – do 13. júla 2011), nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý   v   tomto   čase   objektívne   nemohol   ovplyvniť   priebeh   ani   plynulosť   skúmaného konania.  

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže   rozhodnutie   o   prikázaní   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   vzhľadom   na   svoje   rozhodnutie   o   nezistení porušenia sťažovateľom označeného základného práva už uvedenými nárokmi sťažovateľa nezaoberal.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012