znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 53/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I č.   k.   10   C   78/2007-27   zo 16.   decembra   2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 15/2010-30 z 29. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   10   C   78/2007-27   zo 16. decembra   2009   a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 15/2010 z 29. januára 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ podal dôvodnú žalobu proti sudkyni OS BA IV dňa 23.04.2007 proti H. K. z dôvodu, že ona, ako zákonná sudkyňa na OS BA IV v konaní sp.zn.:7C/237/2005 rovnako   protizákonne   vymáhala   súdny   poplatok,   hoci   vec   7C/237/05   bola   od   poplatku oslobodená od poplatkov zo zákona č.71/1992 Zb. § 4 ods. 1 písm. c – ignorovala zákon, konala   chybne   a   protizákonne,   a   to   dokonca   až   3x   porušila   zákon   a napokon   konanie 7C/237/05 zmarila rovnakým spôsobom ako je marené konanie 10C/78/2007...

V zapätí došlo k vymáhaniu poplatku vo výške 663,49 EUR dňa 27.07.2009. Došlo k zbytočným prieťahom od dňa doručenia uznesenia odvolacieho súdu do výzvy o zaplatenie poplatku v dĺžke 6-mesiacov.

Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi súdu dna 12. 08. 2009, na sťažnosť nedostal odpoveď.

OS BA I konanie 10C/78/2007-27 uznesením opakovane zastavil dňa 16.12.2009, vynútil si odvolanie.

Sťažovateľ podal opakovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy a zas nedostal odpoveď... Odvolací   súd   potvrdil   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   dňa   29.01.2010,   bez verejného prerokovania veci v konaní 6 Co/15/2010-30 - ako poruchu v konaní označil nezaplatenie poplatku - odvolací súd rozhodol chybne.

Sťažovateľ podal dovolanie dňa 04.03.2010 a požiadal o ustanovenie advokáta ex offo, nakoľko sám nemá prostriedky na zaplatenie advokáta. Prvostupňový súd advokáta neustanovil   a   takto   cielene   a   úmyselne   zmaril   dovolanie,   čím   porušil   základné   právo garantované čl. 6 ods. 1 – právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo vyjadriť sa k dôkazom a súčasne bolo súdom zmarené právo garantované čl. 13

-právo na účinný opravný prostriedok.

Najvyšší súd dovolanie zastavil pre zmarenie dovolania, keď sťažovateľovi chýbal advokát na dovolanie   dňa   14.10.2010   uznesením 3 Cdo/206/2010.   Jasne   bolo   zmarené právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. K zmareniu došlo po 3- rokoch a 6-mesiacoch.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl.46 ods. 1, č1.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, č1.6 ods. 1 čl. 13 a čl. 14 Dohovoru.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Krajského   súdu   Bratislava 6Co/15/2010-30 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I 10C/78/2007-27; Ústavný súd oslobodzuje   D.   B.   od   poplatkov   v   konaní   10C/78/2007   a   vracia   vec   Okresnému   súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 EUR plus   trovy   konania   vo   výške   10   EUR   (poštovné   a   kópie)   v   lehote   15   dni   od   dňa právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   konanie   pred ústavným   súdom   z dôvodu,   že „jeho   príjem   je   125,   57   €,   čo   je   hlboko   pod   životným minimom“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10   C   78/2007-27   zo   16.   decembra   2009   a uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 15/2010-30 z 29. januára 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 78/07 ústavný súd zistil, že namietané uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu z 29. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť 3. marca 2010.

Sťažovateľ   doručil   sťažnosť   ústavnému   súdu   18.   novembra   2010,   pričom   lehota na podanie   sťažnosti   v jeho   prípade   uplynula   3.   mája   2010.   Z uvedeného   vyplýva,   že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podanie dovolania nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011