znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 53/09-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti   Ing.   N.   P.,   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   L.   B.,   K.,   vo veci   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13 C   33/91 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   N.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie v   sume   5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   N.   P. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 346,38   € (slovom   tristoštyridsaťšesť   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   L.   B.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 53/09-11   zo   4. februára   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   manželstvo   sťažovateľky   a bývalého manžela   Ing.   J.   P.   bolo   rozsudkom   Mestského   súdu   Košice   sp. zn.   25   C   754/88 z 27. októbra 1988 rozvedené (rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. decembra 1988).

Dňa 2. októbra 1990 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh na začatie konania vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“). Meritórne prvostupňový súd rozhodol po 24 pojednávaniach rozsudkom z 8. októbra 2001. Proti predmetnému rozsudku podali účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd   uznesením   sp. zn.   13   Co   191/02   z   21.   marca   2003   tak,   že   zrušil   rozsudok prvostupňového   súdu   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie.   Okresný   súd rozhodol vo veci samej rozsudkom z 30. marca 2004, proti ktorému účastníci opätovne podali odvolanie. O odvolaní účastníkov konania rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 13 Co 240/04 z 22. marca 2005. Sťažovateľka podala proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   o ktorom   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 289/05 z 13. decembra 2005 tak, že rozsudok krajského súdu z 22. marca 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.   Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Co   206/07   z   8.   novembra   2007   zrušil rozsudok okresného súdu z 30. marca 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa sťažovateľky odo dňa podania návrhu na začatie konania uplynulo 18 rokov a za túto dobu vec nebola právoplatne skončená.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91 bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikázal   okresnému   súdu   v označenom   konaní   konať   bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie od okresného súdu v sume   700 000   Sk   a zaviazal okresný   súd   na úhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 10 098 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 2376/94 z 3. marca 2009 a právna zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom z 13. marca 2009.

2.1   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných   úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„(...) Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, prejednávaná vec patrí medzi štandardné druhy sporov rozhodované okresnými súdmi.

Vec je však zložitá po skutkovej stránke. Súd musel vo veci dať vypracovať niekoľko znaleckých posudkov, vypočúvať svedkov, zabezpečiť výpisy z peňažných ústavov a pod. Aj keď sa jedná o vec, ktorá by mohla byť vyriešená aj mimosúdne, účastníci konania nie sú k sebe tolerantní a ústretoví a svojim správaním oddiaľujú ukončenie sporu. Súd vo veci konal plynule a bez zbytočných prieťahov. Doterajšia dĺžka konania je vyvolaná len správaním účastníkov a povahou veci.

Súhlasím, aby súde pri rozhodovaní o sťažnosti upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu uviedla:„(...)   Namietané   porušenie   základných   práv   vyplývajúcich   z Ústavy   Slovenskej republiky   a Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   je zjavné a časové obdobie 19 rokov súdneho konania je s prihliadnutím na všetky komplikácie a zložitosti neprimerane dlhé. (...)

Dĺžka konania okresného súdu vzhľadom na moje ústavou garantované právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   neakceptovateľná   a trvám   na   tom,   že   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91 bolo moje právo porušené.

Zároveň   súdu   oznamujem,   že   súhlasím   s tým,   aby   (...)   Ústavný   súd   Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

Zároveň   si   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   uplatnila   náhradu   trov   konania v celkovej sume 458,04 €.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   13   C   33/91,   pričom   ústavný   súd   vyhodnocoval   vec   od pôsobnosti ústavného súdu, t. j. od 16. februára 1993, ale prihliadal na prieťahy aj od podania návrhu:

- 2. október 1990 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM,

- 26. november 1990 – sťažovateľka doplnila návrh,

- 5. november 1990 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM,

- 20. február 1991 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 12. marec 1991,

- 12. marec 1991 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 10. apríl 1991,

- 10. apríl 1991 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito,

- 31. október 1991 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 14. máj 1992 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito z dôvodu predvolania svedkov,

- 19. máj 1992 – okresný súd vyzval odporcu na oznámenie údajov,

- 20.   máj   1992   –   sťažovateľka   zaslala   okresnému   súdu   upresnenie   údajov   o veciach patriacich do BSM,

- 14.   december   1992   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   sťažovateľky,   odporcu a predvolaného svedka odročené na neurčito,

- 31. december 1992 – okresný súd opakovane vyzval odporcu na oznámenie údajov,

- 7. január 1993 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4.   februára   1993   –   pojednávanie   bolo   po   vykonaní   dokazovania   a   vypočutí   svedkov odročené na neurčito,

- 26. marec 1993 – okresný súd predvolal svedkov (rodičia a stará matka sťažovateľky) na vypočutie na 15. apríl 1993,

- 15. apríl 1993 – zápisnica z výsluchu rodičov sťažovateľky,

- 19. apríl 1993 – zápisnica z výsluchu starej matky sťažovateľky,

- 30. september 1993 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-63 ustanovil znalca na znalecké   dokazovanie   vecí   patriacich   do   BSM   a uložil   povinnosť   účastníkom   zložiť preddavky na znalecké dokazovanie,

- 3. november 1993 – sťažovateľka žiadala doplniť znalecké dokazovanie o dve položky,

- 24. november 1993 – sťažovateľka zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie,

- 30. marec 1994 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 11. júl 1994 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 15.   december   1994   –   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   ustanovenému   uznesením z 30. septembra 1993,

- 15. február 1995 – sťažovateľka upravila petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 21. február 1995 – sťažovateľka žiadala, aby okresný súd urýchlene rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 24. marec 1995 – ustanovený znalec vrátil spis okresnému súdu so žiadosťou o určenie nového znalca z dôvodu jeho veľkej pracovnej zaneprázdnenosti,

- 6. marec 1995 – okresný súd nariadil informatívny výsluch na 13. marec 1995,

- 13. marec 1995 – ospravedlnenie neúčasti účastníkov na informatívnom výsluchu,

- 4. apríl 1995 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-90 ustanovil znalkyňu na znalecké dokazovanie vecí patriacich do BSM a znalca na ocenenie garáže patriacej do BSM,

- 18. apríl 1995 – okresný súd nariadil informatívny výsluch na 25. apríl 1995,

- 25. apríla 1995 – zápisnica z výsluchu sťažovateľky (odporca neprítomný),

- 8. máj 1995 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-97 vydal predbežné opatrenie, že odporca má vydať sťažovateľke garáž a je povinný trpieť, aby garáž výlučne užívala až do právoplatného skončenia sporu (vykonateľné 31. augusta 1995),

- 11. september 1995 – odporca podal odvolanie proti uzneseniu z 8. mája 1995,

- 21. september 1995 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 31.   október   1995 –   krajský   súd uznesením   č.   k.   11   Co   418/95-104   zmenil   uznesenie okresného   súdu   tak,   že   odporca   je   povinný   trpieť,   aby   sťažovateľka   užívala   garáž   do právoplatného ukončenia sporu, a vo zvyšnej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol (právoplatné 21. decembra 1995, vykonateľné 18. januára 1996),

- 12. február 1996 – znalec predložil znalecký posudok,

- 14. február 1996 – okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie,

- 4. marec 1966 – odporca sa vyjadril k znaleckého posudku (vyjadril námietky),

- 9. apríl 1996 – okresný súd zaslal znalcovi vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku,

- 24.   apríl   1996   –   sťažovateľka   sa   vyjadrila   k znaleckému   posudku   (nemala   námietky) a žiadala, aby okresný súd urgoval znalkyňu vypracovať znalecký posudok,

- 16. apríl 1996 – znalec sa vyjadril k námietkam odporcu k znaleckému posudku,

- 6. máj 1996 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-121 priznal znalcovi odmenu,

- 8. máj 1996 – okresný súd urgoval odporcu zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 9. september 1996 – znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok,

- 13. september 1996 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 16. september 1996 – sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku (nemala námietky a navrhla, ako vyporiadať BSM),

- 13.   január   1997   –   okresný   súd   požiadala   políciu   o spoluprácu   pri   doručení   zásielky odporcovi (odporcovi doručená 26. januára 1997),

- 29. január 1997 – sťažovateľka zaslala doplnenie k vyjadreniu zo 16. septembra 1996 a zároveň urgovala ukončenie sporu,

- 3. február 1997 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-139 priznal znalkyni odmenu,

- 6. február 1997 – odporca sa vyjadril k znaleckému posudku (vyjadril námietky),

- 5. marec 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 8. apríl 1997,

- 8. apríl 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 8. apríl 1997,

- 7. máj 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 25. jún 1997,

- 25. jún 1997 – pojednávanie bolo pre neúčasť svedkov odročené na neurčito,

- 26. november 1997 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 14. január 1998 (predvolanie mu bolo doručené prostredníctvom polície a pod hrozbou poriadkovej pokuty v prípade neúčasti na pojednávaní),

- 14. január 1998 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na neurčito,

- 3.   marec   1998   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na   podanie informácií,

- 16. marec 1998 – právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu okresného súdu,

- 14. august 1998 – úradný záznam – odporca založil do spisu dohodu o zrážkach zo mzdy z 26. októbra 1976, ťarchopis z 26. októbra 1976, potvrdenie SBD Juh z 28. októbra 1976 a fotokópiu vkladnej knižky na jeho meno,

- 12. január 1999 – podpredseda okresného súdu uložil predsedovi senátu urýchlene konať vo veci,

- 17. február 1999 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 24. marec 1999 s tým, že odporcovi bude predvolanie doručené prostredníctvom polície,

- 22.   február   1999   –   právny   zástupca   sťažovateľky   žiadal   odročiť   termín   pojednávania z dôvodu kolízie termínov a navrhol okresnému súdu iné termíny,

- 1. marec 1999 – okresný súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom ústrednej evidencie obyvateľstva v B. a mestskej evidencie obyvateľstva v K.,

- 15.   marec   1999   –   právny   zástupca   sťažovateľky   žiadal   odročiť   termín   pojednávania z dôvodu kolízie termínov,

- 29. marec 1999 – polícia oznámila okresnému súdu, že odporcovi nemôže doručiť zásielku z dôvodu, že ani po viacerých návštevách ho nezastihla na uvedenej adrese,

- 12.   máj   1999   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   odročené   na   9.   jún   1999 z dôvodu predvolania svedka a pripojenia spisu,

- 9. jún 1999 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie pre neúčasť predvolaného svedka odročené na 3. september 1999 z dôvodu jeho predvolania pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- 3. september 1999 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie pre neúčasť predvolaného svedka (odporca uviedol, že svedok je pravdepodobne už po smrti) odročené na neurčito z dôvodu   zisťovania   pobytu   svedka   a doplnenia   znaleckého   dokazovania   na   návrh sťažovateľky,

- 21. september 1999 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-200 ustanovil znalkyňu na ocenenie   vecí   patriacich   do   BSM   a uložil   účastníkom   zložiť   preddavky   za   znalecké dokazovanie,

- 27.   september   1999   –   právny   zástupca   sťažovateľky   navrhol   vypočuť   označených svedkov,

- 12. október 1999 – sťažovateľka zložila preddavok za znalecké dokazovanie,

- 5. január 2000 – okresný súd zaslal spis znalkyni,

- 14. február 2000 – znalkyňa predložila znalecký posudok,

- 21.   február   2000   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom a urgoval odporcu na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie,

- 7. marec 2000 – sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku (sčasti mala námietky),

- 27. marec 2000 – odporca sa vyjadril k znaleckému posudku (mal námietky a žiadal na pojednávaní prítomnosť znalkyne),

- 13.   apríl   2000   –   okresný   súd   zaslal   znalkyni   vyjadrenia   účastníkov   a   vyzval   ju,   aby oznámila, či trvá na vypracovanom znaleckom posudku,

- 27. apríl 2000 – znalkyňa oznámila, že trvá na vypracovanom znaleckom posudku,

- 2. máj 2000 – sťažovateľka žiadala nariadiť termín pojednávania,

- 10. máj 2000 – okresný súd uznesením č. k. 13 C 33/91-222 priznal znalkyni odmenu a zároveň nariadil pojednávanie na 26. máj 2000,

- 26. máj 2000 – pojednávanie bolo po vypočutí znalkyne pre neúčasť odporcu odročené na neurčito,

- 11. október 2000 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 29. november 2000 s tým, že sťažovateľka predloží okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM,

- 14.   november   2000   –   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   konečné rozhodnutie vo veci,

- 28. november 2000 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky a zaslal svoj návrh,

- 29.   november   2000   –   pojednávanie   bolo   pre   práceneschopnosť   samosudcu   a neúčasť odporcu odročené na 31. január 2001,

- 29. november 2000 – sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu odporcu,

- 31. január 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov (nesúhlasili s návrhom druhej strany) odročené na 2. marec 2001,

- 19. február 2001 – okresný súd zmenil termín pojednávania na 23. marec 2001,

- 15. marec 2001 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky,

- 23. marec 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 2. máj 2001 z dôvodu zabezpečenia stanovísk realitných kancelárií týkajúcich sa ceny bytu,

- 2. máj 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito z dôvodu zisťovania hodnoty vyporiadania bytu,

- 8. jún 2001 – sťažovateľka zaslala svoje vyjadrenie k vyporiadaniu bytu,

- 1. október 2001 – odporca zaslal svoje vyjadrenie k vyporiadaniu bytu,

- 3. október 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 8. október 2001 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,

- 8. október 2001 – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 13 C 33/91-278,

- 29. október 2001 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku,

- 30. október 2001 – odporca sa odvolal proti rozsudku,

- 6. november 2001 – okresný súd zaslal odporcovi odvolanie sťažovateľky na vyjadrenie a zároveň ho vyzval, aby doplnil dôvody svojho odvolania,

- 10. december 2001 – odporca doplnil odvolanie,

- 10.   január   2002   –   okresný   súd   zaslal   sťažovateľke   odvolanie   odporcu   na   vyjadrenie a vyzval odporcu na zaplatenie poplatku za odvolanie,

- 31. január 2002 – odporca sa odvolal proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie a zároveň predložil žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 1. marec 2002 – okresný súd vyzval odporcu na doplnenie žiadosti,

- 13. marec 2002 – odporca doplnil žiadosť,

- 25. marec 2002 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,

- 9. apríl 2002 – okresný súd uznesením oslobodil odporcu od súdneho poplatku,

- 16. máj 2002 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 21.   marec   2003   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   13   Co   191/02-322   zrušil   rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nedostatočne zistený skutkový stav),

- 5. máj 2003 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom,

- 16. máj 2003 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili, aké dokazovanie navrhujú vykonať v súvislosti s nadobudnutím garáže,

- 13. jún 2003 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 1. júl 2003 – okresný súd opakovane vyzval odporcu na oznámenie dokazovania,

- 30. júl 2003 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 2. október 2003 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť termín pojednávania pre neprítomnosť sťažovateľky a navrhovanej svedkyne na území Slovenskej republiky,

- 22. október 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne (matky odporcu) odročené pre   neúčasť   sťažovateľky   a jej   právneho   zástupcu   na   10.   december   2003   z dôvodu predvolania sťažovateľkou navrhovanej svedkyne,

- 4.   november   2003   –   odporca   zaslal   okresnému   súdu   sťažnosť   na   právneho   zástupcu sťažovateľky,

- 10.   december   2003   –   okresný   súd   zmenil   termín   pojednávania   pre   práceneschopnosť samosudcu na 17. december 2003 (telegram),

- 10. december 2003 – pojednávanie bolo pre práceneschopnosť samosudcu odročené na 17. december 2003 (prítomní sťažovateľka, odporca, predvolaná svedkyňa),

- 17. december 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne (neúčasť sťažovateľky – v nemocnici) odročené na 18. február 2004,

- 19. január 2004 – úradný záznam – odporca navrhol vypočuť označeného svedka,

- 18. február 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov pre neúčasť odporcu odročené na 24. marec 2004,

- 4. marec 2004 – sťažovateľka aj odporca sa vyjadrili ku konaniu o vyporiadanie BSM,

- 24. marec 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 30. marec 2004,

- 30. marec 2004 – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 13 C 33/91-381,

- 28.   apríl   2004   –   sudca   požiadal   predsedu   okresného   súdu   o predĺženie   lehoty   na vypracovanie rozsudku (lehota predĺžená do 18. mája 2004),

- 11.   jún   2004   –   odporca   sa   odvolal   proti   rozsudku   s tým,   že   dôvody   odvolania   zašle v lehote 15 dní,

- 11. jún 2004 – okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 10 dní doplnil svoje odvolanie proti rozsudku,

- 18.   jún   2004   –   sťažovateľka   sa   odvolala   proti   rozsudku   a žiadala   o oslobodenie   od súdnych poplatkov,

- 28. jún 2004 – odporca doplnil odvolanie,

- 30. jún 2004 – sťažovateľka doložila doklady k žiadosti o oslobodenie od poplatkov,

- 6. júl 2004   – okresný   súd   uznesením   nepriznal sťažovateľke oslobodenie od   súdnych poplatkov,

- 9. júl 2004 – sťažovateľka doložila doklady k žiadosti o oslobodenie od poplatkov,

- 3. august 2004 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu zo 6. júla 2004 o nepriznaní oslobodenia od poplatkov,

- 5. august 2004 – okresný súd predložil spis krajskému súdu o rozhodnutí o odvolaniach účastníkov proti rozsudku a odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu,

- 10. august 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,

- 22. marec 2005 – na pojednávaní po vypočutí účastníkov krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 13 Co 240/04-239, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu,

- 25. apríl 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 18. máj 2005 – sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu,

- 23. máj 2005 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych poplatkov zo 6. júla 2004,

- 18. júl 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh odporcu na doplnenie výroku rozsudku okresného súdu č. k. 13 C 33/91-381,

- 25. júl 2005 – okresný súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu č. k. 13 C 33/91-381 (správne označenie garáže),

- 2. august 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh odporcu na opravu výroku rozsudku okresného súdu č. k. 13 C 33/91-381 a aj opravného uznesenia k nemu,

- 19.   september   2005   –   okresný   súd   vydal   ďalšie   opravné   uznesenie   k uzneseniu   č.   k. 13 C 33/91-381 (správne označenie parcely garáže),

- 26. september 2005 – krajský súd uznesením č. k. 2 Co 164/05-475 potvrdil uznesenie okresného súdu zo 6. júla 2004,

- 10. november 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie,

- 7. december 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 13.   december   2005   –   okresný   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky,

- 29.   marec   2007   –   najvyšší   súd   rozsudkom   č.   k.   3   Cdo   289/200-483   zrušil   rozsudok krajského súdu z 22. marca 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 5. jún 2007 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na opätovné rozhodnutie o odvolaní účastníkov,

- 8. november 2007 – krajský súd uznesením č. k. 3 Co 206/2007-499 zrušil rozsudok okresného súdu z 30. marca 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 7. január 2008 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom,

- 21. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2008,

- 26. jún 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 28. október 2008 z dôvodu zistenia pobytu odporcu,

- 30.   jún   2008   –   zisťovanie   pobytu   odporcu   (register   obyvateľov   Slovenskej   republiky, mestská evidencia obyvateľov v K., Generálne riaditeľstvo ZVJS SR Bratislava, Obvodné oddelenie Policajného zboru K. – Juh),

- 10. júl – 8. október 2008 – odpovede na dožiadanie o zisťovaní pobytu odporcu (údajný pobyt v Českej republike),

- 21. október 2008 – zisťovanie pobytu odporcu – dožiadanie Ministerstvu spravodlivosti Českej republiky medzinárodný odbor,

- 28. október 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito z dôvodu zisťovania pobytu odporcu,

- 21. november 2008 – odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky na dožiadanie – odporca nemá v Českej republike povolený trvalý ani prechodný pobyt a nenachádza sa v žiadnej ich evidencii.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 140/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91 o návrhu sťažovateľky došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   vyporiadanie   BSM,   t. j.   vec,   ktorej   povaha   si   vyžaduje osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   145/03,   I.   ÚS   142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadaní BSM patrí medzi štandardné druhy sporov rozhodované okresnými súdmi, v danej   veci   však   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr. s nevyhnutnosťou   viacnásobného   znaleckého   dokazovania.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať len na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky,   treba   konštatovať,   že   na   celkovej   dĺžke konania mala určitý podiel aj sťažovateľka a jej právny zástupca, pretože sa nezúčastnili na dvoch pojednávaniach a ďalšie tri pojednávanie požiadali odročiť. Avšak v danom prípade podiel   sťažovateľky   a jej   právneho   zástupcu   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru ústavného súdu neospravedlňovalo neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   vo   viacerých obdobiach   (napríklad   od   4.   apríla   1995   do   19.   septembra   1996   v trvaní   17   mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, najmä však celková dĺžka súdneho konania viac ako 18 rokov, sú vo veci vyporiadania BSM z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný   súd   počas   viac   ako   18   rokov   vo   veci   právoplatne   nerozhodol,   čím   nedošlo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02, I. ÚS 95/06).

V daných súvislostiach ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté súdne konanie, ktoré v dôsledku postupu okresného súdu trvalo tak dlho, ako je to v danom prípade, možno už len   na základe   jeho   posúdenia   ako   celku   považovať   za   nezlučiteľné   s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06).

Obdobie   viac   ako   18   rokov   trvania   konania   okresného   súdu   bez   právoplatného rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami v kontexte 18 rokov od podania návrhu môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti   (denegatio   iustitiae). K týmto   zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu okresného súdu (I. ÚS 231/05, I. ÚS 80/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 700 000 Sk (23 235,74 €).

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 458,04 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a podanie   ústavnému   súdu) v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov v sume 346,38 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009