znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 53/06-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti JUDr. Z. P., bytom Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. V. R.,   Česká   republika,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 133/98 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo   JUDr.   Z.   P.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 133/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 133/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   Z.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   120 000   Sk   (slovom jednostodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. Z. P. n e p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. novembra 2005   doručené   podanie   JUDr.   Z.   P.,   bytom   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. R., Česká republika, ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť občana na nečinnosť súdu s návrhom na prikázanie súdu, aby vo veci konal a na priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia!“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 19 C 133/98 o jeho návrhu na náhradu škody z poškodenia zdravia.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému súdu podal 2. októbra 1998 žalobu o náhradu škody na zdraví. Zo žaloby vyplynulo, že sťažovateľ bol ako darca krvnej plazmy v roku 1977 infikovaný vírusovou hepatitídou. Táto skutočnosť bola zistená v rámci súdneho konania a žalovaná strana bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi odškodnenie (vec bola právoplatne rozhodnutá). V spore na okresnom súde sa sťažovateľ domáhal náhrady škody na základe tvrdenia, že žltačka prešla do chronického štádia a že v skutočnosti išlo o iný typ žltačky, vtedy ešte neobjavený, o chronickú žltačku typu C. Podľa sťažovateľa predmetom súdneho sporu   je dokázanie príčinnej súvislosti   medzi vtedajším   ochorením a ochorením chronickou hepatitídou typu C.

Konanie na okresnom súde je podľa sťažovateľa po viac ako siedmich rokoch stále v štádiu znaleckého dokazovania. Vo veci sa uskutočnilo iba jedno ústne pojednávanie. Posledným úkonom okresného súdu bolo ustanovenie znalca uznesením č. k. 19 C 133/98-110   zo   4.   novembra   2004.   Odvtedy   sťažovateľovi   nie   je   známa   žiadna   ďalšia   aktivita okresného   súdu.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   škody   na   zdraví   by   mali   byť   riešené s maximálnym urýchlením.

Sťažovateľ   podal   2.   septembra   2005   sťažnosť   na   prieťahy   v označenom   konaní v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú okresný súd vyhodnotil ako dôvodnú.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval

„porušenie článku 48 odst. 2 Ústavy SR, pokiaľ ide o neprimeranosť dĺžky procesu a zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu Bratislava I a sťažnosť ako oprávnenú prijal a jej vyhovel tak, že...

Prizná   mi   obdobne   ako   ESLP   spravodlivé   zadosťučinenie...   vo   výške   minimálne 700 000,- Sk...“.

Okrem toho sťažovateľ uviedol, že žiada aj o priznanie „primeraných trov konania na právnom zastúpení“.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 53/06-8 z 15. marca 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 17. marca 2006 právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu   okresného   súdu,   aby sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom z 5. apríla 2006 (doručeným ústavnému súdu 10.apríla 2006), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 3.   apríla   2006 (Spr. 2161/05, doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2006) okrem iného uviedol:

„... Vyjadrenie sa k vecnej stránke sťažnosti:

-dňa   5.   10.   1998   bola   doručená   žaloba   o náhradu   škody   z poškodenia   zdravia. Predmetná žaloba bola dňa 2. 11. 1998 doručená žalovanému za účelom vyjadrenia. Žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 30. 11. 1998. Vyjadrenie k žalobe došlo 18. 12. 1998.

-dňa 29. 1. 1999 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 17. 3. 1999. Toto bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

-dňa 22. 3. 1999 sťažovateľ navrhol, aby do konania boli ustanovení dvaja nezávislí súdni znalci.

-súd   uznesením   č.   k.   19   C   133/98-25   zo   dňa   20.   1.   2000   ustanovil   do   konania znalkyňu z odboru hematológie a transfuzológie. Znalecký posudok mala vyhotoviť do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia (prevzatia dokumentácie).

-dňa 25. 1. 2000 vyzval súd sťažovateľa, aby ste súdu oznámili, kde sa nachádza celá Vaša zdravotná dokumentácia a na súhlas na jej založenie do spisu pre potreby znalca. Na túto výzvu ste odpovedal 31. 1. 2000.

-dňa   16.   5.   2000   bol   zaslaný   znalecký   posudok   spolu   s vyúčtovaním.   Znalecký posudok sa následne zasielal účastníkom.

-dňa 9. 6. 2000 sťažovateľ zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku s návrhom na jeho doplnenie.

-dňa 14. 7. 2000 bol spis zaslaný znalkyni na doplnenie znaleckého posudku v zmysle návrhu   sťažovateľa.   Doplnok   bol   zaslaný   8.   8.   2000.   Následne   súd   doplnok doručoval účastníkom.

-dňa 28. 8. 2000 sťažovateľ sa vyjadril k doplnku.

-dňa 13. 12. 2001 súd opätovne oslovil znalkyňu za účelom vyhotovenia ďalšieho znaleckého posudku spolu s pribratým konzultantom z odboru hepatológia do 30 dní. Spis bol znalkyni zaslaný 13. 12. 2001.

-dňa 12. 3. 2002 bol predložený nový znalecký posudok spolu s vyúčtovaním.

-dňa 19. 7. 2002 súd vyzval sťažovateľa na doloženie dokladov a súčasne mu zaslal znalecký   posudok   na   vyjadrenie.   Súčasne   toho   istého   dňa   vyzval   znalkyňu   aby ozrejmila náklady na vypracovanie znaleckého posudku.

-dňa 31. 7. 2002 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku a zaslal požadované doklady. Dňa 2. 8. 2002 doručila znalkyňa súdu špecifikáciu nákladov.

-dňa   10.   7.   2003   zaslal   pôvodný   žalovaný   doklad   preukazujúci   prechod   práv a povinností na nového žalovaného ktorým je Fakultná nemocnica s poliklinikou... v P.

-dňa 18. 9. 2003 zaslal súdu sťažovateľ ďalšie dôkazy.

-dňa 26. 7. 2004 bola tunajšiemu súdu oznámená zmena od nového žalovaného s tým, že novým žalovaným sa stala Národná transfúzna služba SR na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva, preto bola navrhnutá zmena účastníkov konania podľa § 92 O. s. p.

-súd uznesením č. k. 19 C 133/98-103 zo dňa 18.   8.   2004 túto zmenu na strane žalovaného pripustil.

-súd si dňa 25. 8. 2004 vyžiadal zdravotnú dokumentáciu sťažovateľa.

-súd uznesením č. k. 19 C 133/98-107 zo dňa 7. 9. 2004 priznal znalkyni znalečné.

-dňa 16. 9. 2004 požiadal sťažovateľ o vrátenie originálu zdravotnej dokumentácie.

-dňa 23. 9. 2004 podal sťažovateľ odvolanie voči uzneseniu o priznaní znalečného.

-súd uznesením   č.   k.   19 C 133/98-110 zo   dňa   4.   11.   2004   ustanovil do konania ďalšieho   znalca,   a to   Lekársku   univerzitu   P.   J.   Šafárika,   Košice,   ktorý   mal vypracovať znalecký posudok do 90 dní od prevzatia materiálu. Dňa 13. 11. 2004 sťažovateľ zaslal súdu otázky na znalca.

-dňa 15. 11. 2004 univerzita P. J. Šafárika oznámila súdu, že v súčasnosti nemôže vypracovať znalecký posudok nakoľko v danom čase nespĺňa podmienky na výkon znalecký ústavov v zmysle novoprijatého zákona o znalcoch, a preto požiadala súd, aby v priebehu troch mesiacov opätovne sa informovali o možnosti vypracovania znaleckého posudku.

-dňa 15. 12. 2004 bolo odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o priznaní znaleckej odmeny zaslané znalkyni na vyjadrenie.

-dňa 7. 1. 2005 sa znalkyňa vyjadrila k odvolaniu.

-dňa 12. 1. 2005 znalkyňa urgovala vyplatenie odmeny.

-dňa 13. 7. 2005 súd zistil, že Lekárska fakulta P. J. Šafárika, už spĺňa podmienky na výkon znaleckej činnosti avšak z dôvodu čerpania dovoleniek budú môcť pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku až v mesiaci september.

-zaslanie vypracovaného znaleckého posudku č. 43/2005 (pozn., 13. februára 2006)

-pokyn na zaslanie znaleckého posudku na vyjadrenie dňa 27. 2. 2006

-vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku zo dňa 18. 3. 2006.

Vplyv   na   priebeh   konania   mala   aj   skutočnosť,   že   po   odchode   zákonnej   sudkyne v oddelení   19   C   JUDr.   E.   B.   do   starobného   dôchodku,   bola   vec   v súlade   s platným rozvrhom práce pridelená na prejednanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. Z. P. Priebeh konania bol   zo strany   vedenia Okresného   súdu   Bratislava   I a Krajského súdu v Bratislave na základe sťažnosti navrhovateľa od 5. 3. 2005 sledovaný. Sťažnosť sťažovateľa bola hodnotená ako dôvodná listom zo dňa 3. 10. 2005 Spr. 2161/05, nakoľko boli zistené skutočnosti svedčiace o prieťahoch v konaní, ale tieto neboli zavinené zákonnou sudkyňou.

Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 19 C 133/ 98 a sťažnostného spisu Spr. 2161/05 je zrejmé, že k prieťahom v predmetnom konaní dochádzalo s poukazom na   obtiažnosť   sporu   a skutočnosť,   že   vo   veci   bolo   vykonané   znalecké   dokazovanie znalcom.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa   jeho vec   verejne prerokovala   bez zbytočných   prieťahov...“   v konaní okresného   súdu vedenom pod sp. zn. 19 C 133/98.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr. II. ÚS 813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   podľa   správania účastníka konania (2)   a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o náhrade   škody   spôsobenej   na   zdraví   tvorí   súčasť   štandardnej   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Uznáva   faktickú   zložitosť   veci,   vzhľadom   na   potrebu   znaleckého dokazovania,   čo   uviedol   aj predseda   súdu.   Žiadna   faktická   zložitosť veci   však nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku (sedem a pol roka) konania v uvedenej veci aj so zreteľom na jej povahu, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť.

2.   Správanie   sťažovateľa   v priebehu   doterajšieho   konania   možno   hodnotiť   ako aktívne a súčinnostné. Sťažovateľ sa nepričinil o taký stav konania vo veci, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.

3.   Pri   preskúmaní   spisového   materiálu   a vyjadrenia   okresného   súd   ústavný   súd v zásade zistil tie isté skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu.   Dospel   pritom   k záveru,   že   v priebehu   doterajšieho   konania   došlo   k neprimerane dlhému obdobiu nečinnosti okresného súdu po nariadení prvého pojednávania (17. marec 1999),   ktoré   bolo   odročené   z dôvodov   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   až   do ustanovenia znalkyne (25. januára 2000), t. j., v období 10 mesiacov, a najmä v období od 19. júla 2002 do 18. augusta 2004 (počas viac ako dvoch rokov). V ďalších obdobiach, po zaslaní znaleckého posudku, ale hlavne po ustanovení ďalšieho znalca uznesením okresného súdu zo 4. novembra 2004, okresný súd konal nesústredene a neefektívne. Napriek tomu, že ustanovil do konania znalca a určil mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, znalec mu   vzápätí   oznámil   (15.   novembra   2004),   že   nespĺňa   podmienky   na   výkon   znaleckej činnosti. Až 15. júla 2005, t. j. po 8 mesiacoch, okresný súd zistil, že znalec už znovu podmienky spĺňa. Znalecký posudok bol zaslaný okresnému súdu 13. februára 2006.

V doterajšom priebehu konania sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie a to 17. marca 1999, ktoré bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania. Odvtedy okresný súd bol nečinný,   resp.   nekonal   plynulo   a   sústredene,   čím   doposiaľ   nevytvoril   predpoklady   na nariadenie ďalšieho pojednávania, ktoré by smerovalo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Namietané konanie sa stále nachádza v štádiu znaleckého dokazovania (v súčasnosti po zabezpečení druhého znaleckého posudku v štádiu vyjadrovania sa k nemu).

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti skonštatoval, že okresný súd vo veci namietanej sťažovateľom ani po sedem a pol roku právoplatne nerozhodol vo veci samej. Doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 133/98 sa vyznačoval nečinnosťou   v celkovej   dĺžke viac ako tri roky, ako aj ďalšími zbytočnými prieťahmi   v konaní   v dôsledku   jeho   neefektívnej   a   nesústredenej   činnosti.   Okresný   súd týmto   postupom   porušil   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

III.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   aby   vo   veci   sp.   zn.   19   C   133/98   konal   bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby mu ústavný súd priznal „obdobne ako ESĽP   spravodlivé   zadostiučinenie   za   morálnu   újmu   zpôsobenú   psychickým   utrpením spojeným   s týmito   neúnosnými   súdnymi prieťahmi,   obavami,   trvalou úzkosťou   a pocitmi tiesne a neistoty. Nárokujem teda a považujeme za primerané a spravodlivé zadostiučinenie za následky neprimeranej dĺžky súdneho konania čiastku vo výške minimálne 700 000,- Sk. Nárokovaná výška odškodnenia vychádza aj zo skutočnosti, že odškodňovanie poškodenia zdravia je významne citlivejšou oblasťou než bežné majetkové nároky.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn. 19 C 133/98, zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľa sprevádzanú pocitom neistoty a úzkosti, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 120 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa   čl. 41 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. V. R. Vzhľadom na to, že sťažovateľ ani v petite podania doručeného ústavnému súdu 21. novembra 2005, ani vo   vyjadrení   doručenom   20.   apríla   2004   nešpecifikoval   trovy   konania,   ústavný   súd sťažovateľovi nepriznal úhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2006