znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 53/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva upraveného v čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 135/04 a 1 Co 197/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 10. februára 2005 doručené podanie   I. K. K., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva upraveného v čl. 2 ods.   1 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Protokol   č.   4   k   dohovoru“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 135/04 a 1 Co 197/04.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   ním   označených   základných   práv,   resp.   slobôd v súvislosti   s prípismi   krajského   súdu   doručenými   mu   20.   decembra   2004,   ktorými   ho krajský   súd   vyzval,   aby   oznámil,   kde   sa   nachádzal   30.   júna   2004   a 1.   júla   2004 a 19. a 20. augusta 2004, a v prípade, že sa v uvedenom čase nezdržiaval na adrese svojho trvalého   bydliska,   aby   predložil   o tejto   skutočnosti   hodnoverný   dôkaz.   Uvedené   výzvy krajského súdu   považuje sťažovateľ za zásah do   jeho slobody   pobytu   garantovanej tak ústavou, ako aj Protokolom č. 4.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.) Vyslovuje, že základné ľudské práva a slobody I. K. K. podľa ods. 1/, čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky a ods. 1), čl. 2 Protokolu č. 4 k Európskemu Dohovoru o ich ochrane, postupom Krajského súdu v Prešove v právnych veciach u neho vedených pod č. k. 1 Co 135/04 a 1 Co 197/04 porušené boli.

2.)   Priznáva:   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   40   tis.   Sk (slovom-štyridsaťtisíckorúnslovenských),   ktoré   je   mu   povinný   Krajský   súd   v Prešove zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

3.)   Ukladá:   Krajskému   súdu   v Prešove   uhradiť   trovy   tohto   súdneho   konania právnemu zástupcovi na jeho označený účet v peňažnom ústave, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“.

Čo   sa   týka   splnenia   podmienky   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom, je si vedomý, že túto podmienku zatiaľ nespĺňa, ale ponecháva na úvahu ústavného   súdu   rozhodnutie   o jeho   žiadosti   (v prípade   nutnosti)   o pridelenie   advokáta a o náhradu trov konania súvisiacich s touto kauzou, argumentujúc svojou insolventnosťou a doloženými   rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne   preukázanou   výškou   jeho   príjmu   ako živiteľa rodiny.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverenom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa čl. 23 ods. 1 ústavy sloboda pobytu a pohybu sa zaručuje.

Podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 4 k dohovoru každý, kto sa právoplatne zdržiava na území   niektorého   štátu,   má   na   tomto   území   právo   slobody   pohybu   a slobody   zvoliť   si miesto pobytu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   výzvy   krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co   135/04 a 1 Co 197/04   z 25.   novembra   2004,   ktorých   cieľom   bolo   získanie   informácií   ohľadne skutočnosti, kde sa sťažovateľ zdržiaval, boli len uplatnením zákonom zverenej právomoci, tento   postup   krajského   súdu   zákon   nielen   umožňuje,   ale   ho   aj   ukladá   v súvislosti s doručovaním písomností. Dátum doručenia je totiž relevantný pre ďalší postup súdu a aj účastníkov   konania.   Preto   podľa   názoru   ústavného   súdu   takýto   postup   nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa z dôvodu ním namietaného obmedzenia slobody pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 4 k dohovoru. V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (I. ÚS 71/02) ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005