SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 53/02
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002 predbežne prerokoval návrh RNDr. N. G., bytom S. N. V., proti Krajskému súdu v Prešove, Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, Okresnému súdu v Poprade a Okresnému úradu v Levoči, ktorým namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom týchto súdov a nezákonnosť postupu uvedeného orgánu štátnej správy, a takto
r o z h o d o l :
Návrh RNDr. N. G. o d m i e t a pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. decembra 2001 doručený návrh RNDr. N. G., bytom S. N. V. (ďalej len „navrhovateľka“), proti Krajskému súdu v Prešove, Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, Okresnému súdu v Poprade a Okresnému úradu v Levoči. Navrhovateľka namietala predovšetkým skutočnosť, že vo veci jej žaloby o náhradu škody z neplatného rozviazania pracovného pomeru žiadala v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove o upustenie od platenia súdnych poplatkov a zabezpečenie bezplatného právneho zastúpenia, avšak jej nebolo vyhovené. Zastáva pritom názor, že by v tomto konaní mala byť zo zákona od poplatku oslobodená. V ďalšom súdnom konaní o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, v ktorom navrhovateľka vystupuje ako účastníčka na strane žalovanej, a taktiež v konaní vo veci jej návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vedenom na Okresnom súde v Poprade namietala porušenie svojho základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Voči Okresnému úradu v Levoči, ktorý bol jej zamestnávateľom, namieta najmä to, že za ňu počas obdobia, kedy jej neumožnil pracovať, neodvádzal príspevky do fondu zamestnanosti, a tiež to, že od zodpovedných zamestnancov nevymáhal náhradu škody, ktorá mu vznikla z titulu s ňou vedených prehratých súdnych sporov.
Návrh neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti, nebolo z neho zrejmé, akého rozhodnutia sa navrhovateľka domáha, a nebolo k nemu pripojené splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom. Navrhovateľka nedoplnila návrh ani po výzve ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 14. februára 2002, pričom mala tak urobiť v lehote do 30 dní od jej doručenia.
Z týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.