znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 529/2025-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Studio 51 s. r. o., Staré Grunty 24, Bratislava, IČO 45 484 201, proti postupu Správneho súdu v Bratislave (predtým Krajského súdu v Bratislave) v konaní sp. zn. BA-7Sa/101/2022 (predtým 7Sa/101/2022) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým postupom správneho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Právny predchodca sťažovateľky – spoločnosť Hamilton Club, s. r. o. (ďalej len „spoločnosť“), adresoval 17. augusta 2021 Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) žiadosť o poskytnutie informácií. Ministerstvo na túto žiadosť odpovedalo listom z 26. augusta 2021, v ktorom spoločnosť informovalo, že jej otázky nespadajú do režimu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

3. Dňa 1. októbra 2021 podala spoločnosť na Okresnom úrade Bratislava (ďalej len „okresný úrad“) oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že postupom ministerstva (ktoré ani po podanom rozklade nezodpovedalo všetky otázky spoločnosti) došlo k spáchaniu priestupku.

4. Okresný úrad 6. apríla 2022 rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 priestupkové konanie zastavil. Rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2022/111349-003 z 1. augusta 2022 odbor opravných prostriedkov okresného úradu prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Spoločnosť podala 17. októbra 2022 proti rozhodnutiam okresného úradu správnu žalobu, o ktorej rozhodol správny súd 29. júla 2025. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2025.

II.

Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka poukazuje na to, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, pričom ani po troch rokoch vydaný rozsudok nepredstavuje konečného rozhodnutie o jej správnej žalobe, pretože v čase podania ústavnej sťažnosti je voči nemu prípustný opravný prostriedok v podobe kasačnej sťažnosti. Ani zmena súdnej mapy prieťahy neospravedlňuje.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd už stabilne rozhoduje (napr. II. ÚS 12/01, I. ÚS 562/2015), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade pred správnymi súdmi) ešte trvá. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosti zásadne nevyhovie.

8. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na nevyhovenie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (I. ÚS 410/2017), resp. jej nevyhovenie.

9. Sťažovateľka sama v doručenej sťažnosti poukazuje na to, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom správneho súdu z 29. júla 2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2025. Netvrdí, že kasačnú sťažnosť podala, iba poukazuje na to, že v deň podania ústavnej sťažnosti je ešte možné kasačnú sťažnosť podať. Podľa informácií, ktoré ústavný súd vlastnou činnosťou získal od správneho súdu, sťažovateľka proti rozsudku kasačnú sťažnosť nepodala. Vec je teda nielen právoplatne skončená, ale už v čase podania ústavnej sťažnosti muselo byť sťažovateľke zrejmé, že sa vo veci ďalej rozhodovať nebude (sťažnosť bola podaná v deň, ktorý bol posledným dňom lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, pozn.).

10. S ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd v súlade so svojou stabilnou rozhodovacou praxou ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu