znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 529/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnejspoločnosti   ZAĽUBOVA   s.   r.   o.,   Weberova   2,   Prešov,   zastúpenej   advokátomJUDr. Miroslavom   Gogom,   Štúrova   129,   Vranov   nad   Topľou,   ktorou   namieta   porušeniesvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súduBratislava I sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012 a rozsudkom Krajského súduv Bratislave sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., Weberova 2, Prešov (ďalejlen „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. MiroslavomGogom, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Cb 145/2009zo 6. februára 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013 (ďalej aj„napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   procesnom   postavenížalobkyne   v   konaní   pred   okresným   súdom   domáhala   určenia   neplatnosti   odstúpeniaPôdohospodárskej platobnej agentúry, Dobrovičova 12, Bratislava (ďalej len „žalovaná“),od zmluvy   o   poskytnutí   finančnej   pomoci   č.,   kód   projektu, z 24. septembra 2003 v znení jej dodatkov.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnostiústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

«Dňa 24. 09. 2003 sťažovateľ uzavrel s právnym predchodcom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej „PPA“)... (Agentúrou SAPARD...) Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č., na základe ktorej Agentúra SAPARD sa zaviazala spolufinancovať Projekt v zmysle Priority č. 2 a Opatrenia č. 4 v rámci Plánu rozvoja poľnohospodárstva   a   vidieka   SR.   Podľa   metodického   pokynu   uvedeného   vo   Vestníku Ministerstva   pôdohospodárstva   SR   bol   sťažovateľ   ako   žiadateľ   o   poskytnutie   finančnej pomoci povinný preukázať svoje Zdroje vo výške minimálne 50 % uznateľných nákladov, ktoré sťažovateľ v hotovosti nemal, v dôsledku čoho 25. 11. 2002 uzavrel so spoločnosťou LQZ   SLOVAKIA,   s.   r.   o.,   Zmluvu   o   poskytnutí   oprávnenia   debetovať   bartrové   konto v systému LQZ vo výške 10.000.000,- Sk, po dobu 4 rokov. Na základe predmetnej zmluvy mohol navrhovateľ preukázať existenciu 50 % uznateľných nákladov na to, aby mohol čerpať finančné prostriedky programu SAPARD.

Po začatí realizácie projektu dňa 22. 12. 2003 požiadal sťažovateľ agentúru SAPARD o prvú platbu, pričom priložil k žiadosti potrebné doklady, medzi nimi aj šeky LQZ, ktoré agentúra SAPARD neuznala,   v dôsledku   čoho   bol   sťažovateľ nútený hľadať iný zdroj.

Dňa 21. 07. 2004 sťažovateľ uzavrel s PPA ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného   práva   k   nehnuteľnostiam,   na   základe   ktorej   bolo   zriadené   záložné   právo v prospech   PPA   na   nehnuteľnosti   vo   vlastníctve   navrhovateľa   zapísané   na   LV   č. k. ú.,   CKN   parc.   č. o   výmere   1245   m2,   zast.   plochy   a   nádvoria, parc. č. o výmere 729 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1296 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m2, zast. plochy a nádvoria. Dňa 21. 07. 2006 sťažovateľ, ako s iným zdrojom na financovanie 50 % uznateľných nákladov, uzavrel so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s.,... Úverovú zmluvu č.,   na   základe   ktorej   bol   sťažovateľovi   poskytnutý   úver   vo   výške 12.000.000,- SK.

Na   zabezpečenie   poskytnutého   úveru   sťažovateľ   dňa   21.   07.   2006   so   SZRB   ako záložným veriteľom uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo, ako druhé v poradí, v prospech SZRB na nehnuteľnosti zapísané na LV č. k. ú., CKN parc. č. o výmere 1245 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 729 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1296 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m2, zast. plochy a nádvoria   a   stavby: na   parc.   č. bez   súpisného   čísla   a na parc. č. bez súpisného čísla s tým, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé v poradí, keďže na tieto nehnuteľnosti už bolo zriadené záložné právo v prospech PPA. Zmluvu o zriadení záložného práva vyhotovilo právne odd. SZRB na hlavičkovom papieri SZRB, pričom sťažovateľ im poskytol všetky potrebné informácie, v dôsledku čoho do zmluvy bolo uvedené, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé v poradí z toho dôvodu, že na nehnuteľnostiach už viazne záložné právo v prospech PPA zriadené pod č.. Na základe takejto zmluvy Správa katastra Vranov nad Topľou dňa 25. 07. 2006 pod č. povolila   vklad   záložného   práva,   čo   potvrdila   opatrením   pečiatky o povolení vkladu na zmluve. Žiadne iné rozhodnutie sťažovateľovi o povolení vkladu nebolo doručené, preto sťažovateľ si bol vedomý toho, že nakoľko na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet zálohu zriadil zmluvou záložné právo v prospech SZRB ako druhé v poradí ničím neporušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. zo dňa 24. 09. 2003. Dňa   17.   05.   2007   SZRB   sťažovateľovi   doručila   potvrdenie   o   schválení   splatnosti poskytnutého úveru na obdobie 10 rokov za nasledovných podmienok, že:

-   sťažovateľ   predloží   písomné   stanovisko   PPA,   či   nedošlo   k   porušenie   zmluvy č. č. IX., ods. 8, resp. Dodatku č. 4 č. V. a IX. zriadením záložného právo v prospech SZRB na predmet podpory na prvom mieste

- zmena úrokovej sadzby na 6 M BRIBOR + 3,4 %,

- spísanie notárskej zápisnice ako exekučný titul na celý majetok sťažovateľa. Až   na   základe   tohto   potvrdenia   bol   sťažovateľ   upovedomený   o   tom,   že   zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č., zo dňa 21. 07. 2006, so SZRB bola nesprávne zapísaná do LV, keďže záložné právo malo byť zapísané ako druhé v poradí, na celý predmet zálohu, teda aj na stavby a, ktoré boli na LV dopísané na podnet SZRB až po zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. k. ú. v prospech PPA.

K pochybeniu v tomto smere došlo zo strany právneho odd. SZRB, ktoré zmluvu vyhotovovalo,   a   ktorému   bolo   jasné,   že   na   nehnuteľnostiach   už   viazne   záložné   právo v prospech   PPA,   ale   k   pochybeniu   došlo   predovšetkým   zo   strany   Správy   katastra Vranov nad Topľou, ktorá po predložení Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č., zo dňa 21. 07. 2006, a zistení, že sa žiada zriadenie záložného práva ako druhé v poradí na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla, na ktorých nebolo zriadené žiadne záložné právo, podľa § 31a písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení o katastri nehnuteľnosti a o zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam   mala   prerušiť   konanie   a   vyzvať záložcu na odstránenie nedostatku v prílohe, resp. zmluve a pokiaľ by tento nedostatok nebol odstránený, mala podľa § 31 b ods. 1 písm. f) citovaného zákona zastaviť konanie o návrhu na vklad.

Keďže sťažovateľ súc si vedomý toho, že neporušil zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci uzavretú s právnym predchodcom PPA č. 0240/07/03 čl. IX. ods. 8 v znení dodatku č. 4 čl. V. a IX., na požiadanie PPA uzavrel ďalšiu Zmluvu o zriadení záložného práva a to dňa 19. 11. 2007, ktorou ako záloh v prospech PPA poskytol stavbu: na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla, ktoré záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí v prospech PPA a taktiež ako záloh poskytol ďalšie svoje nehnuteľnosti v k. ú., zapísané na LV č. a LV č., ktoré   nesúviseli   s   poskytnutím   finančnej   pomoci   podľa   zmluvy   č..   Následne požiadal SZRB o dohodu a zmenu poradia pri zápise záložného práva v prospech SZRB na stavby na   parc.   č. bez   súpisného   čísla   a na parc. č. bez súpisného čísla, na druhé v poradí v prospech SZRB, s tým, že záložné právo v prospech PPA na tieto stavby by bolo prvé v poradí, čo však SZRB odmietla napriek tomu, že nikdy nepožiadala o zriadenie záložného práva na citované stavby ako prvé v poradí. Čiže zápis záložného práva na citované stavby v prospech SZRB na prvom mieste bol v rozpore s nimi prejavenou vôľou v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č., zo dňa 21. 07. 2006.

Na základe uvedeného, PPA ako právny nástupca Agentúry SAPARD podaním zo dňa 06. 12. 2007 odstúpila od Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci sťažovateľovi č. z dôvodu, že sťažovateľ porušil citovanú zmluvu tým, že zriadil záložné právo v prospech SZRB ako prvého záložného veriteľa na stavby nachádzajúce sa v k. ú. zapísané na LV č. ako na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla napriek tomu, že sťažovateľ nikdy takéto zmluvné záložné právo nezriadil.

Porušenie zákona správou katastra pri zápise predmetu Zmluvy o zriadení záložného právo   č. zo   dňa   21.   07.   2006   spočíva   v   tom,   že   spáva   katastra nerešpektovala, že ide o zmluvné záložné právo (nie zákonné alebo iné), na obsah ktorého, aj pokiaľ ide o jeho zaradenie, ani pri jeho vklade nemôže nikto vplývať, teda žiaden orgán, či už ide o správu katastra, alebo dokonca aj súd. Buď túto zmluvu o záložnom práve rešpektujú, alebo ak odporuje zákonu ju nerešpektujú a práva z nej plynúce a požadované nepriznajú pre jej protizákonnosť, ale nemôžu ich upravovať v rozpore so znením písomnej záložnej zmluvy.

Vzhľadom na to, že neexistuje dôkaz, že sťažovateľ zriadil záložné právo na stavby na   parc.   č. bez   súpisného   čísla   a na   parc.   č. bez súpisného čísla, v prospech SZRB ako prvé v poradí, a teda nejestvuje dôkaz, aby bol sťažovateľ   porušil   zmluvu   o   poskytnutí   finančnej   pomoci   s   právnym   predchodcom   PPA agentúrou SAPARD, č. čl. IX. ods. 8 v znení dodatku č. 4 čl. V. a IX. sťažovateľ podal dňa 26. 02. 2009 návrh o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o finančnej pomoci č. zo strany PPA na OS Bratislava I, konanie sa viedlo pod sp. zn. 33 Cb/145/2009.»

Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   33   Cb   145/2009   zo   6.   februára   2012   žalobusťažovateľky zamietol. Podľa sťažovateľky dôvodom zamietnutia jej žaloby bola skutočnosť,že „sťažovateľ porušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. v čl. IX. bod 8. v znení jej dodatku č. 4 zo dňa 21. 07. 2004“.

Proti   rozsudku   súdu   prvého   stupňa   sťažovateľka   podala   odvolanie   z   dôvodu,   že„on zmluvu neporušil, ale ku chybe došlo nesprávnym zápisom do LV povoleného vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. zo dňa 21. 07. 2006 Správou katastra Vranov nad Topľou pod sp. zn. “. Krajský súd rozsudkomsp. zn. 2 Cob   193/2012   z   30.   apríla   2013   na   základe   odvolania   sťažovateľky   rozsudokokresného súdu potvrdil.

Proti   označenému   rozsudku   krajského   súdu   podala   sťažovateľka   16.   januára   2014generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnetna podanie mimoriadneho dovolania, keďže „odvolací krajský súd napriek tomu, že nebol predložený dôkaz, že sťažovateľ zriadil zmluvné záložné právo na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla v prospech SZRB   na prvom mieste, nepripustil dovolanie v tejto veci, v podstate odňal možnosť   sťažovateľovi   dovolať   sa   nápravy   podaním   dovolania“.   Krajská   prokuratúrav Bratislave   prípisom   č.   k.   Kc   26/14/1100-5   z   20.   marca   2014   právnemu   zástupcovisťažovateľky doručeným 11. apríla 2014 podnet sťažovateľky odložila „znova s tvrdením, že sťažovateľ   zriadil   záložné   právo   na   stavby na   parc.   č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla, ako prvé v poradí v prospech SZRB, hoci takýto dôkaz neexistuje“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „PPA prostredníctvom Exekútorského úradu Prešov, s. e. Mgr. Igor Palša, pod č. Ex 10/2009 začal výkon záložného práva v prospech PPA predajom   nehnuteľnosti,   zablokoval   účet   a   z   tohto   odčerpal   finančné   prostriedky,   ktoré sťažovateľovi   boli   poskytnuté   dotáciou   od   štátu   na   výkon   poľnohospodárskej   činnosti. Zablokovaním   účtu   a   hrozbou   exekúcie   nehnuteľnosti   došlo   k   znemožneniu   podnikania sťažovateľom   výkonom   reštauračnej   činnosti,   na   ktorú   má   všetky   predpoklady,   čím   je znemožnený akýkoľvek zisk a tým, je aj zabránené možnosti splácať finančné prostriedky na základe Úverovej zmluvy č. zo dňa 21. 07. 2006.“.

V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   namieta,   že „napriek   tomu,   že   sťažovateľ   nikdy neuzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti na LV č. k. ú., a to na stavby: na   parc.   č. bez   súpisného   čísla   a na   parc.   č. bez súpisného   čísla   v   prospech   SZRB   na   prvom   mieste,   ako   prvostupňový,   tak aj druhostupňový súd aj generálny prokurátor túto skutočnosť nebral na vedomie, odvolací Krajský súd v Bratislave nepripustil možnosť podania dovolania, čím bolo porušené ústavné právo   sťažovateľa   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva a odstránenia krivdy na nezávislom a nestrannom súde.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012-190, zo dňa 30. 04. 2013 a rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k.   33   Cb/145/2009,   zo   dňa   06.   02.   2012, porušené bolo.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   2   Cob/193/2012-190,   zo   dňa 30. 04. 2013   a   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k.   33   Cb/145/2009,   zo   dňa 06. 02. 2012 sa zrušuje a vec sa OS Bratislava I vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.

alternatívne

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012-190, zo dňa 30. 04. 2013 porušené bolo.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   2   Cob/193/2012-190,   zo   dňa 30. 04. 2013 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu Bratislava vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa   čl. 127   ústavy   ústavný   súd rozhoduje o   sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenskárepublika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochranetýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrhpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatiekonania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdunávrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktoréhooznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ vkonaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (m. m. II. ÚS19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

Z petitu vyplýva, že sťažovateľka za porušovateľov svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označuje okresný súd a krajský súd,resp. alternatívne len krajský súd.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôdje rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdovje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z   princípu   subsidiarity   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť   ochranuzákladným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pretoje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomocvšeobecných   súdov   (m.   m.   IV.   236/07).   Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovanísťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitímjemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosťodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutémurozsudku okresného súdu, ktorým tento súd zamietol jej žalobu, podala odvolanie, o ktoromkrajský   súd   rozhodol   napadnutým   rozsudkom   tak,   že   mu   nevyhovel   a s prihliadnutímna všetky okolnosti daného prípadu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012 mohlasťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúťkrajský súd ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky vdanom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pripredbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že túto časť sťažnosti by bolo možnéodmietnuť aj ako podanú oneskorene z dôvodov uvedených v časti II.2 tohto uznesenia.II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľkamohla   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je zákonomustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehotyneumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietalaporušenie   svojho   ústavou   a   dohovorom   garantovaného   práva   označeným   rozsudkomkrajského súdu ako odvolacieho súdu, nebola podaná oneskorene, ústavný súd poukazuje nasvoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolaniagenerálnemu   prokurátorovi   (podľa   §   243e   až   §   243j   Občianskeho   súdneho   poriadku)nepovažuje   za   účinný   a   dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorého   uplatnenie   jepredpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdunemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05, IV. ÚS 355/2010 ainé). Z uvedeného dôvodu bol pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť v tejto časti podaná preduplynutím lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, relevantný termínnadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a nie termín doručeniaprípisu príslušným prokurátorom o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozsudok   krajského   súdusp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013 nadobudol právoplatnosť 3. júna 2013. Z uvedenéhovyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola v tejto časti ústavnému súdu doručená (2. júna 2014)zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súdpreto, rešpektujúc zákonom ustanovenú lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy a svoju ustálenú judikatúru, túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o   ďalších   procesnýchnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súduž nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015