znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 529/2014-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti MONTAURO s. r. o., Mlýnská 326/13, Brno, Česká republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd rozsudkom   Krajského   súdu v Trnave č. k. 21 Cob 91/2013-235 z 29. apríla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti MONTAURO s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2014 doručená   sťažnosť   spoločnosti   MONTAURO   s.   r.   o.,   Mlýnská   326/13,   Brno,   Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 21 Cob 91/2013-235 z 29. apríla 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 15. júla 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 Cb 88/2011-170 z 27. apríla 2012 v spojení s opravným   uznesením   č.   k.   36   Cb   88/2011-222   z   26.   februára   2013   bolo   určené,   že spoločnosť   B.F.B.   správcovská,   v.   o.   s.   (ďalej   len   „žalobca“),   je vlastníkom   konkrétne označených 40 železničných nákladných vozňov. V konaní vystupoval ako žalovaný 1 R. K. (ďalej   len   „žalovaný   1“)   a   ako   žalovaná   2   sťažovateľka.   Žalobe   bolo   vyhovené   iba vo vzťahu k sťažovateľke, lebo žaloba proti žalovanému 1 bola zamietnutá. Rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 91/2013-235 z 29. apríla 2014 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky (podľa dátumovej pečiatky) 17. júna 2014.

Sťažovateľka je presvedčená, že rozsudkami všeobecných súdov došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy a dohovoru, a to z viacerých dôvodov.

Predovšetkým konanie neprebiehalo na miestne príslušnom súde, ďalej okresný súd konal a rozhodol na prvom pojednávaní v neprítomnosti sťažovateľky napriek tomu, že sa riadne ospravedlnila a bolo zrejmé, že žiada o odročenie pojednávania, potom sťažovateľke neboli doručené vyjadrenia žalobcu a žalovaného 1, ďalej sťažovateľke nebol doručený návrh   na   pokračovanie   v   konaní   po   prerušení   konania   z   dôvodu   začatia   konkurzného konania, tiež sa vo veci konalo aj napriek tomu, že nebolo možné pokračovať v konaní, a napokon žalobca nepreukázal a všeobecné súdy ani neskúmali naliehavý právny záujem na strane žalobcu.

Okrem   uvedených   námietok   poukazuje   sťažovateľka   aj   na   to,   že   nezákonne   sa posúdila otázka neplatnosti záložnej zmluvy z 8. apríla 2011, a to tak z pohľadu údajnej absencie určenia uspokojenia veriteľa, ako aj z pohľadu rozporu zmluvy s dobrými mravmi. Napokon   považuje   rozsudky   všeobecných   súdov   za   arbitrárne,   keďže   sú   bez   rozumnej opory v zákonoch a vo všeobecne akceptovanej súdnej praxi.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   podľa   ktorého „Základné   právo   sťažovateľa Montauro, s. r. o. na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) a právo vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy(...)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa 29. 04. 2014,   sp.   zn.   21Cob/91/2013-235,   ktorým   potvrdil   rozsudok   Okresného   súdu v Trnave zo dňa 27. 04. 2012, sp. zn. 36Cb/88/2011-170 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 2. 2013 sp. zn. 36 Cb/88/2011, porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. 04. 2014, sp. zn. 21Cob/91/2013-235 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi Montauro, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.300,- €(...), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský   súd   v   Žiline   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   Montauro,   s.   r.   o.   trovy právneho   zastúpenia   v   sume   340,89(...)   na   účet   ich   právneho   zástupcu(...),   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu č. k. 21 Cob 91/2013-235 z 29. apríla 2014 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenie   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu č. k. 21 Cob 91/2013-235 z 29. apríla 2014 dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru má v danom štádiu najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Inými slovami, sťažnosť sa javí v súčasnosti ako predčasná.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014