znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 528/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., a spoločnosti K., s. r. o., zastúpených advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d)   a čl. 17 Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1 T 88/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť   V.   K.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

2. Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2010 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) a spoločnosti K., s. r. o (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1 T 88/06.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe opakovaného podnetu zo spáchania trestného činu začalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. trestné stíhanie a následne Okresná prokuratúra   B. podala   obžalobu   na   sťažovateľa   pre   trestný   čin   porušenia   predpisov o ochrane prírody a krajiny § 181c ods. 2 písm. b) a 3 písm. a) Trestného zákona.

Sťažovateľ „... pred hlavným pojednávaním stanoveným na 29. 09. 2010 požiadal súd   o   nahliadnutie   do   spisu.   Pri   nahliadnutí   do   spisu   zistil,   že   súdny   spis   neobsahuje kompletný   administratívny   spis,   ktorý   k   predmetnej   veci   viedlo   Ministerstvo   životného prostredia SR, pričom v súdnom spise neboli zažurnalizované odborný posudok RNDr. V. K. a vyjadrenie Katedry biológie a patológie Pedagogickej fakulty UK Bratislava, ktoré obžalovaný   predložil na predchádzajúcom   hlavnom   pojednávaní   ako   dôkaz   absencie zákonných podmienok na pokračovanie v trestnom konaní.

Dňa 28. 09. 2010 po zahájení hlavného pojednávania obžalovaný vzniesol námietku voči porušeniu základného práva   hájiť sa   na   súde   so znalosťou   veci (kompletného administratívneho spisu) v súlade s čl. 46 a čl. 50 Ústavy SR.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 28. 09. 2010 navrhol prerušenie konania do doby   potrebnej   na   odstránenie   neoprávneného   zásahu   do   jeho   práva   na   obhajobu doplnením administratívneho spisu a zažurnalizovaním odborných posudkov k predmetnej veci. Návrh   na   ochranu   základných   práv   obžalovaného   súd   neakceptoval   a   nariadil pokračovať v súdnom pojednávaní výsluchom súdneho znalca Ing. F. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2007....

V súvislosti s výpoveďou súdneho znalca, ktorý v znaleckom posudku rozhodol o vine obžalovaného a vydal osvedčenie o porušení platnej legislatívy spoločnosťou K. s. r. o., sťažovateľ   dňa   29.   09.   2010   na   hlavnom   pojednávaní   namietal   porušenie   zásady prezumpcie neviny zo strany súdneho znalca....

Dňa   30.   09.   2010   podal   obžalovaný   na   Okresný   súd   v   Bratislave   I   návrh   na vylúčenie   súdneho   znalca   a   zamietnutie   znaleckého   posudku č . 5/2007 pre   oprávnenú pochybnosť   o schopnosti   súdneho   znalca   vypracovať   nezávislý   odborný   posudok,   bez porušenia zásady jednoznačnosti, nestrannosti a rešpektovania prezumpcie neviny. Okresný súd Bratislava I napriek námietkam na hlavnom pojednávaní neposkytol obžalovanému   ochranu   prezumpcie   neviny   a   ani   nevyhovel   jeho   návrhu   na   vylúčenie súdneho znalca pre jeho pomer k veci, čím fakticky znemožnil obžalovanému uplatnenie resp.   ochranu   ústavného   práva   upraveného   v čl. 50   ods.   1),ods.2),   ods.   3)   v   spojitostí s čl. 46 ods. 1), ods. 2) Ústavy SR, čl. 6 ods. 1) ods. 2)... Dohovoru.“.

Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 88/06 a zakázal pokračovať v porušovaní základných práv. Požadujú tiež primerané zadosťučinenie vo výške 7 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 208,99 €.

Sťažovatelia   zároveň   navrhli   vydať   dočasné   opatrenie,   v ktorom   by   ústavný   súd uložil okresnému súdu, „... aby sa dočasne zdržal pokračovania v konaní sp. zn. 1 T 88/06 až do doby právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Ústavný   súd   vychádza   z   ústavného   princípu   subsidiarity   svojej   právomoci   vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vo veci   porušenia jej základných   práv alebo slobôd,   ak o ochrane týchto   práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).

Ochrana ústavnosti   nie   je a   ani podľa   povahy   veci   nemôže byť výlučne úlohou ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho začiatku   až   po   jeho   koniec   procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania   jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   na   hlavnom   pojednávaní,   a to predovšetkým   proti   spôsobu   vedenia   znaleckého   dokazovania–poukazujúc na   neúplnosť spisu   (nezažurnalizovanie   odborných   posudkov   a vyjadrení),   ako   aj   zaujatosť   znalca z dôvodu porušenia zásady prezumpcie neviny.

Subsidiarita   právomoci   ústavného súdu   pri   ochrane základných   práv a slobôd   sa prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade, ak sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania pred tými orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci. Pokiaľ by sa ústavný súd vyjadroval   k   zákonnosti   dosiaľ   vykonaného   trestného   konania,   zasahoval   by   tým v neprípustnej   miere   do   rozhodovacej   právomoci   všeobecného   súdu,   ktorý   je   príslušný v tejto   veci   konať   na   podklade   obžaloby.   Bude   vecou   všeobecného   súdu,   aby   posúdil argumentáciu sťažovateľa a vyvodil z nej závery. Sťažovateľ môže následne na ochranu svojich základných práv využiť aj riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2.   Vo   vzťahu   k podaniu   sťažnosti   sťažovateľkou   ústavný   súd   uvádza,   že v predmetnom trestnom konaní sťažovateľka nevystupuje ani ako obžalovaná (vzhľadom na to,   že   právny   poriadok   nepozná   trestnú   zodpovednosť   právnických   osôb),   ani   ako poškodená a ani ako iný účastník trestného konania. Na základe uvedeného ústavný súd preto   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako podanú neoprávnenou osobou.

3. Z dôvodu, že ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, nepripadalo už do úvahy vyhovenie návrhu sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010