SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 527/2014-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing.   Karolom   Kocsisom,   Advokátskakancelária, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 p o r u š i lzákladné   právo ⬛⬛⬛⬛,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 €(slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e   Okresný súd NovéZámky p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ing. Karola Kocsisa, Advokátskakancelária,   Sobieskeho 1739/56,   Štúrovo,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 527/2014-37 z 11. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalejlen   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C 129/2004   (ďalej   aj„napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že na okresnom súde prebieha od 19. júla2004   napadnuté   konanie   o určenie   práva   zodpovedajúceho   vecnému   bremenunadobudnutému   vydržaním.   Sťažovateľ   sa   stal   účastníkom   tohto   konania   na   základeuznesenia okresného súdu č. k. 6 C 129/2004-341 z 5. februára 2009, ktorým okresný súdpripustil   „zámenu   účastníkov“,   pretože   sťažovateľ   nadobudol   od   svojej   sestry ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ležiacim v kat. úz. ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností v Nových Zámkoch na ako parc. č.. Sťažovateľ „vystupuje v spore vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch   číslo konacie 6 C 129/2004, ako odporca v treťom rade“ a opakovane   zdôrazňuje,   že   ako   každý   účastník   tohto   konania   „má   záujem   navýsledku sporu“ najmä preto, že sa „ku svojej nehnuteľnosti nemôže dostať“.

Sťažovateľ nepovažuje predmetný spor za zložitý, poukazuje i na to, že „právna a faktická zložitosť veci, týkajúca sa sporov o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu viažucemu sa na nehnuteľnosť patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a preto ani dokazovanie v súvislosti s preukazovaním, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nebolo tak zložité, aby súd celý spor od júla 2004 nemohol   doteraz   rozhodnúť“. Napriek   tomu,   že „odporca   v treťom   rade   sa   nachádza v USA“ a priznáva, že „sám som prispel k čiastočnému predĺženiu konania z dôvodu, že pracujem   v zahraničnej   spoločnosti“, je   presvedčený   o tom,   že   napadnuté   konanie   jepoznačené zbytočnými prieťahmi najmä postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru„nemá   snahu   efektívne   riešiť   problém   ochrany   vlastníctva   a robí   prieťahy   v spore“.Sťažovateľ široko popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmikonania v napadnutom konaní, na ilustráciu vyhotovil tabuľkový prehľad úkonov, pričompoukázal   na   to,   že   napriek   tomu,   že   okresný   súd   uskutočnil „vo   veci   tridsaťdva pojednávaní“, bol vo veci aj nečinný alebo koná nesústredene a neefektívne, čo napokonvyslovil aj ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 50/2012. Podľa sťažovateľa„za rok   2008   sa   neuskutočnilo   na   Okresnom   súde   v Nových   Zámkoch   pojednávanie“a rovnako tvrdí, že „za rok 2009 sa neuskutočnilo na Okresnom súde v Nových Zámkoch žiadne   pojednávanie“. Podľa   názoru   sťažovateľa   zbytočné   prieťahy   boli   spôsobené   ajneznalosťou zákonného sudcu „o spôsobe doručovania súdnych písomností do USA“, ako ajtým,   že   o   predbežnom   opatrení „nerozhodol   v tridsaťdennej   lehote“, ako   aj „svojím neaktívnym   prístupom(...)   keď   tlmočník   svoje   úlohy   neplnil“, a najmä   tým,   že   od„odvolania,   ktoré   navrhovatelia   podali   proti   uzneseniu   o odmietnutí   predbežného opatrenia, do rozhodnutia o predložení spisu na Krajský súd uplynulo dva a pol roka“. Sťažovateľ   sa   napokon   domáha   toho,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupomokresného súdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na   prejednanie   jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ďalej sa sťažovateľ domáha aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konaťv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučineniev sume 10 000 € a úhradu trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   prípisom   sp.   zn.   Spr   1012/14z 18. novembra 2014 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresnéhosúdu zo 7. decembra 2014.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol podrobnú chronológiuúkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov   a   zmenu   účastníkov,   v   dôsledku   ktorých   je   potrebné   vo   vzťahu   k   aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že   uvedená   skutočnosť   predlžuje   celé   konanie   a   neumožňuje   súdu   jednotlivé   úkony vykonávať promptne. (...)

V predmetnej veci sa nevyskytli žiadne prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p.

Mám   za   to,   že   v   predmetnej   veci   boli   všetky   úkony   zo   strany   tunajšieho   súdu vykonávané bez prieťahov. Navrhovatelia niektoré svoje procesné podania doručovali súdu osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní. Zároveň Vám týmto oznamujeme, že v súlade s § 30 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde súhlasíme s tým, aby Ústavný súd v predmetnej veci upustil   od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu uviedol najmä, že:

«(...) predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch na piatich stranách reaguje na sťažnosť sťažovateľa a v podstate zdôvodňuje a v podstate ospravedlňuje postup zákonného sudcu, ktorý rozhodoval vo veci týkajúci sa konania o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktoré je vedené Okresným súdom v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6C 129/2004 a súčasne popisuje, ktoré úkony zákonný sudca vykonal. K niektorým dôvodom uvedeným predsedom Okresného súdu v Nových Zámkoch mám výhrady. (...)

1. Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení uvádza, že V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok,   ktoré   konanie   je   náročné   na   dokazovanie,   pričom   na   množstvo   procesných úkonov   a   zmenu   účastníkov,   v   dôsledku   ktorých   je   potrebné   vo   vzťahu   k   aktuálnemu odporcovi 1 doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne.

V danom prípade súhlasím s tvrdením súdu, že k aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne, ale súd iba doručuje, pritom súd doteraz neskúmal tú skutočnosť, že síce je nový odporca, ale z podpisu na kúpnej zmluve a z podpisov o prevzatí súdom doručených zásielok, je zrejmé, že sa nejedná o ten istý podpis a, že nový odporca bol vyfabrikovaný iba z dôvodu, aby sa konanie   sťažilo   a   predĺžilo.   Pritom   doteraz   súd   nevykonal   dokazovanie,   ktoré   navrhol navrhovateľ v piatom rade, ⬛⬛⬛⬛, aby bol vypočutý advokát

, ktorý by dosvedčil, že ⬛⬛⬛⬛, vôbec nebol prítomný pri podpise zmluvy. Naviac pokiaľ už tento odporca existuje, tak súd, ktorý nemal tušenia ohľadne doručovania do zahraničia a dožadoval sa informácií od Ministerstva spravodlivosti, tak ani zrejme nemá skúsenosť s tým, že nielen treba písomnosť doručiť, ale aj účastníka je potrebné vypočuť, lebo výsluch účastníka je dôležitá súčasť dokazovania, pričom doručením písomností sa nezabezpečí stanovisko tohto odporcu, ktorý na doteraz zaslané dokumenty ani nereagoval a naviac niektoré dokumenty nebola potreba ani zasielať, lebo to vyplýva i z ustanovení riešiace konanie ohľadne predbežného opatrenia. Týmto konaním sám súd sa značnou mierou podieľa na prieťahoch. Ďalej je potrebné poukázať na to, že na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátili navrhovatelia (...), ⬛⬛⬛⬛ (...), ⬛⬛⬛⬛ (...), ⬛⬛⬛⬛ (...),   pričom   o ich sťažnosti rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV. ÚS 50/2012. (...)

Následne   sa   na   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sa   so   sťažnosťou   na   prieťahy v konaní obrátili navrhovatelia (...), ⬛⬛⬛⬛ (...), pričom o ich sťažnosti rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou III. ÚS 383/2012. (...)

Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní okrem navrhovateľov   sa   obrátila   i   obec,   ktorá   je   v   procesnom   postavení   odporcu vo štvrtom   rade,   pričom   o   sťažnosti   obce rozhodoval   Ústavný   súd   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou III. ÚS 118/2013(...)

Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   po   vrátení   súdneho   spisu   okresnému   súdu 2. februára 2012 v súvislosti s v poradí prvým nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012, tak tento bol poznačený naďalej pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože okresný súd pribral do konania nového tlmočníka uznesením zo 16. apríla 2012, ktorému písomnosti určené na preklad doručil 23. mája 2012. Tlmočník predložil okresnému súdu požadovaný preklad písomností až 24. septembra 2012, čo je v kontexte už existujúceho nálezu neprimeraná doba. Následne bol spis opätovne doručený ústavnému súdu v súvislosti s konaním o ďalšej sťažnosti účastníkov konania, ktorého výsledkom bol ďalší v poradí druhý nález sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012. Ústavný súd vrátil súdny   spis   okresnému   súdu   2.   novembra   2012.   Okresný   súd   okrem   doručovania pretlmočených   dokladov   do   predloženia   súdneho   spisu   ústavnému   súdu   v   súvislosti s prerokovávanou   sťažnosťou   z   24.   mája   2013   urobil   len   jeden   relevantný   úkon,   keď rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením z 1. februára 2013. S poukazom na uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a z obsahu spisu vyplýva, že naďalej pretrváva neefektívny postup súdu o čom svedčí aj tá skutočnosť, že   Krajský   súd   v   Nitre   vo   svojom   rozhodnutí   uznesení   zo   dňa   30.   júla   2013   č. k. 25Co/203/2013-865 ďalej odôvodnil tak, že

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolania navrhovateľov v 5) a 6) rade a odporcu v 4/ rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 5) a 6)   rade   proti   uzneseniu,   ktorým   bol   odmietnutý   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia, je dôvodné. (...)

Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre je zrejmé, že návrh na vydanie predbežného   opatrenia   podaný   navrhovateľmi   v   piatom   a   šiestom   rade   mal   všetky náležitosti na to, aby Okresný súd v Nových Zámkoch mohol vydať predbežné opatrenie. Od 5. apríla 2011 do dnešného dňa t. j. 5. decembra 2014 uplynulo 1340 dní, pričom o predbežnom   opatrení   sa   má   rozhodnúť   do   tridsiatich   dní,   teda   lehota   na   vydanie predbežného opatrenia je prekročená takmer štyridsaťsedemnásobne. Z uvedeného vyplýva, že konaním, alebo nekonaním Okresného súdu v Nových Zámkoch je nadmerne prekročená zákonná lehota a to svedčí o zámernom nekonaní súdu a zámernom spôsobovaní prieťahov zo strany Okresného súdu v Nových Zámkoch, lebo úkony vykonané súdom iba kozmeticky upravujú tieto prieťahy a mnohé z nich boli nadbytočné.

Napriek tomu, že už v troch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci prieťahov rozhodol o tom, že spôsobuje prieťahy a Okresnému súdu Nové Zámky bolo uložené aby sťažovateľom uhradil finančné zadosťučinenie vo výške 12.500 € a tiež bolo Okresnému súdu Nové Zámky prikázané, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, súd naďalej spôsobuje prieťahy.

Popritom, pokiaľ by Okresný súd Nové Zámky vydal predbežné opatrenie, ktorým by sa odporcom nariadilo, aby navrhovateľom v piatom a šiestom rade bolo umožnené do rozhodnutia vo veci samej prechádzať cez pozemky odporcov v prvom a v druhom rade, tým by sa zabezpečili i východzie podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne uvádza, jednotlivé úkony, tak toto je iba obrana a snaha ospravedlniť prieťahy. Pri pozastavení sa nad dôvodmi odročenia pojednávaní,   je   treba   konštatovať,   že   konajúci   sudca   nepožadoval   hodnoverný   doklad, ktorým by sa preukázali dôvody neúčasti účastníkov, predovšetkým odporcu v treťom rade. Súd postupne strácal autoritu až nakoniec došlo k tomu, že došlo k odpredaju nehnuteľností patriacich bývalým odporcom v prvom a druhom rade terajšiemu odporcovi v prvom rade. Tento predaj bol iba formálny a mal poslúžiť na predĺženie procesu rozhodovania, prípadne znemožniť vydať rozhodnutie vo veci samej. Tejto úvahe nasvedčuje skutočnosť, že podpis kupujúceho na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad, čo je možné overiť v spise, ktorý bol prílohou   vyjadrenia predsedu   Okresného súdu Nové Zámky,   k sťažnosti   sťažovateľa,   je diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade ⬛⬛⬛⬛, rodeného,   ktoré   sa   nachádzali   na   dokladoch   potvrdzujúce   prevzatie   dokumentov doručených   mu   Okresným   súdom.   Pri   porovnaní   podpisov ⬛⬛⬛⬛ na doručenkách od zásielok určených ⬛⬛⬛⬛ od Okresného súdu Nové Zámky, nachádzajúcich sa v spise s podpisom na kúpnej zmluve a návrhu na vklad i laik musí dospieť k názoru, že autor podpisu na doručenkách a na kúpnej zmluve a návrhu na vklad nie   je   totožný.   S   poukazom   na   uvedené   malo   byť   vykonané   dokazovanie   navrhnuté navrhovateľmi   v   piatom   a   v   šiestom   rade.   Nakoľko   boli   vykonané   výsluchy   všetkých účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by nemusel   vykonávať,   až   na   to,   pokiaľ   by   súd   nechcel   preveriť   podozrivý   odpredaj nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, ⬛⬛⬛⬛. Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu a   naviac   postavil   betónový   múr,   ktorý   nahradil   doterajší   drôtený   plot   s   bránou,   čím definitívne   znemožnil   prístup   vlastníkov   k   ich   nehnuteľnostiam.   Teda   týmto   konaním navrhovatelia v prvom až šiestom rade a terajší odporcovia v treťom a vo štvrtom rade sa ku svojim nehnuteľnostiam nedostanú. (...)

Predseda súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na to, konajúci sudca dňa 13.04.2011, uznesením   vyzval   navrhovateľa   v   5.   rade   na   odstránenie   vád   podaného   návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade je treba proti tomuto odporovať, lebo Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 30. júla 2013 č. k. 25Co/203/2013-865 mal ten názor, že návrhu navrhovateľa v 5. rade na nariadenie predbežného opatrenia bol spôsobilý na vydanie predbežného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci sudca svojim postupom sa zaslúžil o prieťahy konania vo veci spisovej značky 6 C 129/2004 Okresného súdu v Nových Zámkoch tým, že konajúci sudca nerozhodol v súlade s ustanovením § 75 odseku 4 O. s. p.. napriek tomu, že mal náležitosti § 75 odseku 2 O. s. p., bezodkladne ale najneskôr v lehote tridsiatich dní. Teda prieťahy v tomto prípade trvajú najneskôr od 7. mája 2011, lebo úkony konajúceho sudcu, súvisiace s konaním o predbežnom opatrení boli nadbytočné. V tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie § 75 odseku 8 O. s. p., kde sa uvádza, že „O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením,   ktorým   bolo   predbežné   opatrenie   nariadené.   Ak   bol   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie   o jeho   odmietnutí   alebo   zamietnutí,   ani   prípadné   odvolanie   navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.“ Súd zrejme prehliadol, že až rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Zrejme súd opomenul, že iba ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý (stalo sa právoplatné), súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania. Pokiaľ konajúci sudca konal inak, tak svojím konaním sa pričinil o prieťahy   v   konaní.   S   poukazom   na   uvedené   teda   aj   preklad   dokumentov   a   jeho doručovanie   do   USA   bolo   nadbytočné   a   aj   tým   súvisiace   dotazy   na   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a vyčkanie odpovede. Veď pre obyčajného občana platí, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa   stalo   známym   každému,   koho   sa   to   týka   (teda   aj   konajúceho   sudcu);   domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto konajúcemu   sudcovi   musí   byť   známe   ako   sa   doručujú   písomnosti   do   zahraničia,   lebo Haagsky   dohovor   o   doručovaní   súdnych   a   mimosúdnych   písomností   v   cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 bol zverejnený Zbierke zákonov z roku 1982 pod číslom, ako Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach. Naviac platí   i zásada Iura novit curia   (...), teda pokiaľ súd pozná právo, tak pozná i zásady o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach a nemusí sa na to pýtať na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Teda je zrejmé,   že   súd   nadbytočné   robí   prieťahy   v   konaní   pričom   základnou   povinnosťou konajúceho sudcu ako i súdu je taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   účastníci   konania   obrátili   na   súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Uvedená povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 odsek 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá. Treba tiež poukázať na to, že sudca je podľa § 117 odsek 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP v znení   účinnom v relevantnom   čase,   podľa   ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ďalej treba poukázať i na to, že doručovanie písomností vydaných počas súdneho konania je upravené ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a preto súd pri predvolávaní účastníkov, na to, aby zabezpečil ich účasť na pojednávaní, predvolanie súd mal doručiť všetkým účastníkom konania ako i ich právnym zástupcom a nie iba právnym zástupcom, pokiaľ sa súd odvoláva na to, že sa účastníci nedostavili, tak nepostačilo sa informovať od ich právnych zástupcov na dôvod, ale skúmať, či došlo k prevzatiu predvolania a pokiaľ účastník predvolanie prevzal, tak súd mohol pojednávať i bez prítomnosti účastníka, ktorý o konaní   pojednávania   mal   vedomosť.   Pre   prípad,   že   súd   si   chcel   zachovať   autoritu a rešpekt   u   účastníkoch   konania,   tak   konajúci   sudca   mal   povinnosť   skúmať   dôvodnosť neprítomnosti a pri zistení nedostatočných dôvodov, alebo že ignoroval byť prítomný a súd prítomnosť účastníka vyžadoval, tak súd mal uložiť účastníkovi, ale aj právnemu zástupcovi poriadkovú pokutu. Pokiaľ súd tak nekonal, tak sám súd sa pričinil na prieťahoch v konaní. V danom prípade je treba tiež poukázať na Nálezy ústavného súdu, ktorými boli riešené otázky doručovania: I. ÚS 18/04 Sb. 35,I. ÚS 560/03 Sb. 37, II. ÚS 138/07 Sb. (...) Predseda   Okresného   súdu   v   Nových   Zámkoch   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti sťažovateľa uvádza, že dňa 9. decembra 2011 voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558 bolo doručené odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade, tak súd doručil listiny tlmočníčke za účelom ich prekladu. Ako bolo uvedené vyššie, tak tento úkon bol nadbytočný, ale za povšimnutie stojí, že tlmočník v uloženej lehote nepredložil preklad listín a napriek súd mu vyplatil odmenu bez krátenia za prieťahy. Treba si povšimnúť aj tú skutočnosť, že dňa 30.10.2012   navrhovatelia   v   5.   a   6   rade   písomne   požiadali   o   vydanie   predbežného opatrenia, resp. oznámenie, čo bráni tomu, že o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na to dňa 04.12.2012 doručil navrhovateľ v 5. rade písomnú sťažnosť na nečinnosť súdu, ktorá bola riešená odpoveďou pod Spr 1578/12 a 1579/12. Konajúci sudca úpravou zo dňa 07.06.2013 predložil   spis   na   Krajský   súd   Nitra.   Teda   pokiaľ   dňa   9.   decembra   2011   bolo   podané odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558, tak do dňa, keď konajúci sudca predložil spis na Krajský súd Nitra, teda do 7. júna 2013 uplynulo 546 dní. S poukazom na to, že prevažná časť úkonov vykonaných konajúcim sudcom bola nadbytočná, tak je možné postup konajúceho sudcu definovať ako prieťahy v konaní. Ďalej je treba poukázať na to, že predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch vo svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   sťažovateľa   uvádza,   že   Krajský   súd   Nitra,   uznesením 25Co 23/13-865   zo   dňa   31.07.2013   uznesenie   súdu,   ktorým   bol   odmietnutý   návrh navrhovateľa   v   5.   rade   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   zrušil   a   vrátil   na   ďalšie konanie. Uznesenie o zamietnutí návrhu odporcu 4. rade potvrdil a súčasne odvolanie odporcu v 4. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu odporcu v 4. rade na ustanovenie opatrovníka   odmietol.   Spis   bol   vrátený   tunajšiemu   súdu   26.08.2013.   Úpravou   zo   dňa 30.08.2013 bolo predmetné uznesenie uložené doručiť účastníkom konania. Okrem toho bol tlmočník prípisom zo dňa 13.09.2013 požiadaný o pretlmočenie predmetného uznesenia. Tlmočník na základe urgencie súdu predložil pretlmočené uznesenie spolu s vyúčtovaním odmeny   dňa   13.12.2013.   Ako   vyššie   bolo   uvedené   úkony   súvisiace   s   prekladom a s doručovaním do USA boli nadbytočné úkony a spôsobili ďalšie prieťahy v konaní. Ďalej je treba poukázať na to, že predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch vo svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   sťažovateľa   uvádza,   že   navrhovatelia   v   5.   a   6.   rade predložili do spisu dňa 23.12.2013 žiadosť o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení, tak   konajúci   sudca   zo   dňa   30.12.2013   uložil   pretlmočené   uznesenie   odoslať   odporcovi v 1. rade do USA. Ako vyššie bolo uvedené úkony súvisiace s prekladom a s doručovaním do USA boli nadbytočné úkony a spôsobili ďalšie prieťahy v konaní, ktoré sú dôvodom, že doteraz nebolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté, napriek tomu, že od podania návrhu, teda od 19. júla 2004 do 8. decembra 2014 uplynulo takmer desať a pól roka teda 3.794 dní. Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Z doterajšieho postupu Okresného súdu v Nových Zámkoch je zrejmé, že ochranu jeho práv a oprávnených záujmov účastníkov nie je zaistená nakoľko doterajšie konanie svedčí o neefektívnosti konania a pri podrobnom rozbore   jednotlivých   úkonov   konajúceho   sudcu   vrátane   nariadenia   pojednávaní   ako i odročovaní pojednávaní je zrejmé, že nekonal razantne a vôbec nereagoval na neúčasť účastníkov   konania   na   väčšine   nariadených   pojednávaní,   ktoré   z   týchto   dôvodov   boli odročené, pričom ani v jednom prípade nevyužil poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP, ktoré   mal   k   dispozícii.   Obdobne   je   možné   vytýkať   postup   konajúceho   súdu   v   prípade konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského súdu   v   Nitre   spis   spisovej   značky   6   C   129/2004,   už   v   auguste   2013,   v   ktorom   bolo i uznesenie   25Co   23/13-865   zo   dňa   31.07.2013   v   ktorom   bolo   uvedené,   že   návrh navrhovateľov   v   piatom   a   v   šiestom   rade,   obsahoval   všetky   náležitosti   na   vydanie predbežného opatrenia. Napriek tomu konajúci sudca doteraz nevydal predbežné opatrenie, týmto nekonaním sa vo veľkej miere pričinil o prieťahy v doterajšom súdnom konaní a má veľký podiel na vzniknutých prieťahoch.

S   poukazom   na   uvedené   navrhujem,   aby   II.   senát   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky vo veci vedenej pod spisovou značkou II. ÚS 527/2014, rozhodol v súlade s § 30 odsek 2 Zákona o Ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti sťažovateľa a vyhovel sťažnosti sťažovateľa a aby vo veci samej vyslovil tento nález :

1. Základné práva sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   článku   48   odsek   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   boli   postupom   konajúceho   sudcu   Okresného   súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, porušené, tým, že súd vo veci samej doteraz nerozhodol a spôsobuje prieťahy vo veci samej a preto by mal byť   Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch   zaviazaný   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 urýchlene konať a rozhodnúť.

2. Z dôvodov, že doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa minuli účinkov a Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci spisovej značky 6 C 129/2004 nerešpektoval, napriek tomu, že bol nútený doterajším sťažovateľom vyplatiť primerané finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenú   v   peniazoch   a   to vo výške 12.000,- €, preto Ústavný súd v zmysle § 56 odsek 4 a 5 zákona č. 38/1993 v znení neskorších zákonov priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch za jemu spôsobenú ujmu v bode 1 tohto článku, v sume   10.000,-   €,-   (slovom   desať   tisíc   eur),   ktorú   je   povinný   Okresný   súd   v   Nových Zámkoch zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   sťažovateľa,   ktoré   súvisia   so   zastupovaním   sťažovateľa   na   Ústavnom   súde Slovenskej   republiky,   právnym   zástupcom   sťažovateľa   JUDr.   Ing.   Karolom   Kocsisom, vo výške 413,91 € (za tri úkony a za trikrát režijný paušál podľa Vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách advokátov). Teda 130,16 € za jeden úkon t. j. za tri úkony 390,48 €, za prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné podanie   na   Ústavný   súd   SR   a   za   vypracovanie   a   zaslanie   stanoviska   sťažovateľa k vyjadreniu predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch, trikrát režijný paušál po 7,81 €, t. j. 23,43 €, spolu odmena advokáta za právne zastúpenie sťažovateľa 413,91 €.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde sp. zn. 6 C 129/2004:

Namietané konanie začalo 19. júla 2004, keď bol okresnému súdu doručený návrhna „určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jehotrpenie“. Po zámenách v účastníkoch konania ku koncu roku 2014 účastníkmi napadnutéhokonania boli 1. (ďalej len „žalobca v 1. rade“), 2. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„žalobkyňa v 2. rade“), 3. (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), 4. ⬛⬛⬛⬛ (ďalejaj „žalobkyňa vo 4. rade“), 5. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobca v 5. rade“) a 6. (ďalej aj „žalobkyňa v 6. rade“) proti 1. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný v 1.rade“), 2. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), 3., 4. obec (ďalej aj„žalovaná vo 4. rade“), 5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „žalovaný v 5. rade“) a 6. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaná v 6. rade“).

Okresný   súd   po   vykonaní   procesných   úkonov   vo   vzťahu   k účastníkom   konaniana pojednávaní uskutočnenom 20. októbra 2006 vyhlásil rozsudok vo veci samej, pričompo podaní odvolania zo strany odporcov bol súdny spis 20. decembra 2006 predloženýna rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojím uznesenímsp. zn. 7 Co 325/2006 z 13. septembra 2007 zrušil rozsudok okresného súdu z 20. októbra2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (22. septembra 2007).

Okresný súd prípisom z 30. januára 2008 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dníodstránili nedostatky návrhu v zmysle uznesenia krajského súdu z 13. septembra 2007 a abypresne špecifikovali právo, prechodu ktorého sa domáhajú.

Okresný súd uznesením z 22. mája 2008 pripustil zmenu petitu navrhnutú podanímsťažovateľa z 28. marca 2008.

V ďalšom   priebehu   konania   sa   pojednávania   nariadené   na   20.   jún   2008,19. september 2008, 11. október 2008 a 18. december 2008 neuskutočnili, pričom okresnýsúd ich odročoval bez bližšieho odôvodnenia a prijatia poriadkových opatrení.

Okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004-341 z 5. februára 2009 pripustil zámenuúčastníkov konania, pričom odporcom v 3. rade sa stal sťažovateľ.

Pojednávanie   nariadené   na   25.   jún   2009   sa   neuskutočnilo,   bolo   odročené   naneurčito,   pričom   okresný   súd   konštatoval,   že   sa   nedostavili   odporcovia   v 1.,   2.,   3.,   5.a 6. rade,   ktorí   majú   doručenie   predvolania   vykázané,   a nedostavili   sa   ani   odporcoviavo 4. a v 7. rade, ktorí doručenie predvolania vykázané nemali.

Okresný súd 3. júla 2009 nariadil termín pojednávania na 10. september 2009, ktorésa neuskutočnilo z dôvodu, že sa nedostavil nikto z účastníkov a ani ich právni zástupcovia,pričom iba právna zástupkyňa sťažovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

Neuskutočnili sa ani pojednávania nariadené na 19. október 2009, 24. november2009, 15. január 2010 a 26. február 2010, pričom okresný súd iba konštatoval neúčasťniektorého   z účastníkov   konania   bez   využitia   hrozby,   resp.   uplatnenia   poriadkovéhoopatrenia podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Pojednávanie nariadené na 30. marec 2010 sa uskutočnilo a po vypočutí odporcovv 3. a vo 4. rade bolo odročené „za účelom poskytnutia lehoty na mimosúdne riešenie veci“.Pojednávanie uskutočnené 9. augusta 2010 bolo odročené na neurčito na vykonanieohliadky na mieste samom, ktorú okresný súd nariadil na 8. september 2010.

Okresný   súd   po   dvoch   neuskutočnených   pojednávaniach   nariadenýchna 22. november 2010 a 14. január 2011 rozhodol uznesením z 13. apríla 2011, ktorýmpripustil, aby do konania namiesto odporcov v 1. a 2. rade vstúpil ako odporca v 1. radeúčastník   s bydliskom   v USA,   a ďalším   uznesením   z toho   istého   dňa   vyzval, aby odstránil nedostatky podaného návrhu na vydanie predbežného opatreniaz 5. apríla 2011. Odporcovia v 2. rade podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorýbol okresnému súdu doručený 26. apríla 2011.

Okresný   súd   15.   novembra   2011   vydal   tri   uznesenia.   Prvým   uznesením   pribraldo konania   tlmočníčku   z   anglického   jazyka,   druhým   odmietol   návrh na nariadenie predbežného opatrenia a tretím uznesením vyzval odporcov v 2. radena doplnenie ich návrhu z 21. apríla 2011 na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením zo 16. novembra 2011 zamietol návrh odporcu vo 4. radezo 6. júna 2011 na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011zamietol   návrh   odporcu   vo   4. rade   na   ustanovenie   opatrovníka   pre   odporcu   v 1. rade.Žalovaná   vo   4.   rade   (obec )   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súduzo 16. novembra 2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. decembra 2011 a v ten istýdeň bolo okresnému súdu doručené aj jeho ďalšie odvolanie proti uzneseniu okresného súduz 18. novembra 2011.

Žalovaná   vo   4.   rade   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súduzo 16. novembra   2011   (doručené   9.   decembra   2011).   Tlmočníčka   z anglického   jazykaustanovená   uznesením   okresného   súdu   z 15. novembra   2011   bola   poverená   vykonanímprekladu   uznesenia   okresného   súdu   z 13. novembra   2011,   ktorým   namiesto   odporcovv 1. a 2. rade do konania ako žalovaný v 1. rade vstúpil ⬛⬛⬛⬛ s trvalým pobytomv USA.

Ustanovená   tlmočníčka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   30.   januára   2012oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka. Okresný   súd   zaslal   16.   mája   2012   zo   súdneho   spisu   žalobu   a tiež   uzneseniez 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na účel ich prekladuustanovenému tlmočníkovi, aby tieto preložil do 30 dní (v uznesení zo 16. apríla 2012 bolostanovené, že tlmočník má preklad vykonať do 21 dní, pozn.). Dňa 17. mája 2012 okresnýsúd vykonal identický procesný úkon, aký urobil 16. mája 2012 (tlmočníkovi bola tátovýzva doručená tiež 2x, a to 22. a 23. mája 2012, pozn.).

spolu s manželkou (žalobkyňou v 6. rade) 25. júna 2012 navrhovali,aby   okresný   súd   „vypustil“   z konania   žalovanú   v 6.   rade,   ktorej   podiel   na   spornýchnehnuteľnostiach   odkúpili.   Okresný   súd   16.   júla   2012   zaslal   podanie a jeho manželky (žalobkyne v 6. rade) na vyjadrenie jeho právnej zástupkyni, aby oznámila,či   aj   „... navrhovatelia   v 1.,   2.,   5.,   a 6.   rade...“   berú   späť   žalobu   voči   žalovanej„... v 7. rade...“ (okresný súd vo výzve nesprávne označil účastníkov konania, pretože podľajeho uznesenia zo 16. apríla 2012 boli ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželka žalobcami v 5. a 6.rade, a nie v 3. a 4. rade, obdobne ⬛⬛⬛⬛ bola žalovanou nie v 7. rade, ako touviedol   okresný   súd,   ale   bola   žalovanou   v 6.   rade,   pozn.).   Právna   zástupkyňa 7. augusta 2012 oznámila súdu, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade súhlasia, abyžalovaná   v 6.   rade   „vystúpila   z konania“,   súčasne   okresný   súd   urgoval   u ustanovenéhotlmočníka zaslanie preložených listín. Napriek uvedenému okresný súd 8. augusta 2012vyzval právnu zástupkyňu ⬛⬛⬛⬛ a spol., aby odpovedala na výzvu zo 16. júla2012, a to, aby oznámila, či „navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade. berú návrh na začatiekonania   proti   odporkyni   v 7. rade, ⬛⬛⬛⬛,   späť“.   Právna   zástupkyňa a spol. 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súdu už reagovala7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkov konania, a tiežvyjadrila počudovanie nad tým, prečo ju okresný súd opätovne vyzýva na späťvzatie žalobyvoči žalovanej v 6. rade, keď ⬛⬛⬛⬛ a žalobkyňa v 6. rade žalobu nezobrali späť, aležiadali, aby žalovaná v 6. rade z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpil nový vlastníksporného   pozemku,   pretože   vecné   bremeno   malo   byť   zriadené   k nehnuteľnosti,   a niek osobe. Okresný súd 12. septembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu v 5. radea spol.,   aby   oznámila   mená   osôb,   ktoré   majú   vstúpiť   do   konania   namiesto   žalovanejv 6. rade. Rovnako urgoval tlmočníka na predloženie prekladu zaslaných listín. Tlmočníktejto výzve vyhovel 24. septembra 2012.

Právna   zástupkyňa   žalobcu   v 5.   rade   a spol.   2.   októbra   2012   súdu   oznámila,   žezmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré by malivstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade.

Žalobkyňa v 6. rade 30. októbra 2012 urgovala rozhodnutie okresného súdu o jejnávrhu zo 7. apríla 2012 na vydanie predbežného opatrenia a tiež žiadala, aby žalovanémuv 1. rade, ktorý je štátnym príslušníkom USA, bol ustanovený opatrovník, súčasne žalobcav 5. rade a žalobkyňa v 6. rade navrhovali vykonanie dôkazov (napr. vypočutie svedkov)a samostatným podaním žalobca v 5. rade urgoval rýchlosť konania.  

Okresný súd 6. novembra 2012 oznámil žalobcovi v 5. rade a žalobkyni v 6. rade, ževo veci nemôže konať, pretože spis je na ústavnom súde (z ústavného súdu bol však spisvrátený okresnému súdu už 2. novembra 2012, pozn.). Dňa 12. novembra 2012 okresný súduznesením rozhodol o odmene tlmočníka.

Okresný súd 1. február 2013 uznesením zamietol návrh žalobcov v 3. a 4. rade navydanie predbežného opatrenia. Dňa 12. marca 2013 právna zástupkyňa žalobcu v 5. radeoznámila súdu, že ona ako splnomocnená právna zástupkyňa aj žalobcov v 3. a 4. radežiadny   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   nepodala,   a teda   sa   k uzneseniuz 1. februára   2013   nebude   vyjadrovať,   pričom   tiež   upozornila,   že   zrejme   takýto   návrhnepodali ani žalobcovia v 3. a 4. rade, ako to vyplýva z uznesenia z 1. februára 2013, ale hozrejme podal žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. rade.

Okresný súd 15. marca 2013 dopytom adresovaným mestu Štúrovo zisťoval adresupobytu žalobcov v 3. a 4. rade. Mesto Štúrovo 26. marca 2013 oznámilo súdu vyžiadanéúdaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto Štúrovo na oznámenie „mien, priezviska adries   pobytu   rodinných   príslušníkov“   žalobcov   v 3.   a 4.   rade.   Okresnému   súd   boli8. apríla   2013   vrátené   nedoručené   zásielky   s uznesením   z 1. februára   2013,   ktoré   boliadresované žalobcom v 3. a 4. rade, s poznámkou, že ich pobyt je „neznámy“. Dňa 9. apríla2013 mesto Štúrovo oznámilo súdu, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú stále prihlásení na trvalýpobyt v meste, a tiež oznámilo adresy ich detí.

Právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. 11. apríla 2013 urgovala nariadeniepojednávania a tiež upozornila, že uplynuli dva roky, odkedy vstúpil do konania žalovanýv 1. rade, a dosiaľ sa k veci nevyjadril. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd vyzval syna a dcéružalobcov v 3. a 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov.  

Dňa 18. apríla 2013 okresný súd oznámil právnej zástupkyni žalobcu v 5. rade a spol.dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie (okresný súd oznámil, že neviedoručiť uznesenie z 1. februára 2013 žalobcom v 3. a 4. rade, a v tomto smere ju požiadalako ich právnu zástupkyňu o súčinnosť, okresný súd tiež podotkol, že preložené listiny spolus výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012, atiež podotkol, že spis je potrebné predložiť na odvolacie konanie krajskému súdu na konanieo odvolaní   žalovaného   vo 4.   rade   proti   uzneseniu   z 18.   novembra   2011,   ktorým   bolzamietnutý jeho návrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade.

Dňa 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a 4. rade oznámil súdu, že nevie, kde sa jehorodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“.  

Spis   bol   20.   jún   2013   predložený   krajskému   súdu   na   odvolacie   konanie   protiuzneseniu z 18. novembra 2011. Krajský súd uznesením sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn.25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 z 13. júla 2013 zrušil uznesenie okresného súduz 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, napredbežné zabezpečenie prechodu k jeho nehnuteľnosti, a čo sa týka tohto návrhu, krajskýsúd vrátil vec okresnému súdu, súčasne okresný súd potvrdil uznesenie okresného súduzo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného vo 4. rade na vydaniepredbežného opatrenia, a napokon krajský súd odmietol odvolanie žalovaného vo 4. radeproti   uzneseniu   z 18.   novembra   2011,   ktorým   okresný   súd   zamietol   jeho   návrh   naustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade. Dňa 13. septembra 2013 okresný súdzaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglickéhojazyka   pre   žalovaného   v 1.   rade.   Tlmočník   prevzal   uvedené   uznesenie   krajského   súdu14. novembra 2013.

Zákonný   sudca   4.   decembra   2013   urgoval   preklad   predmetného   uzneseniau tlmočníka. Dňa 13. decembra 2013 tlmočník doručil okresnému súdu preklad uzneseniakrajského súdu č. k. 25 Co 205/2013-865 spolu s vyúčtovaním za prekladateľský úkon.Dňa   23.   decembra   2013   žalobcovia   v 5.   a 6.   rade   podali   žiadosť   „o   urýchlenérozhodnutie o predbežnom opatrení“.

Dňa   22.   januára   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   129/2004-935   priznalprekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony. Zákonný sudca 24. februára 2014 vyzval (žalobcu v 2. rade), aby oznámil súdu, či ⬛⬛⬛⬛ (odporca v 1. rade)„má naďalej pobyt na adrese ⬛⬛⬛⬛, USA“, keďženeprebral zásielku súdu. Dňa 30. apríla 2014 oznámil súdu, že odporca v 1. rademá adresu: „ ⬛⬛⬛⬛ USA“.

Dňa 12. mája 2014 súd zaslal zásielku odporcovi v 1. rade na oznámenú adresuv USA. Okresný súd 2. júla 2014 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade, aby oznámili, či „naďalejtrvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2.rade na výzvu súdu reagovala 21. júla 2014.

Okresný   súd   30.   júla 2014   vyzval   žalobcov   v 3.,   4., a 5.   rade,   aby   oznámili,   či„naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Dňa 5. augusta 2014 bolasúdu vrátená zásielka určená pre žalobcov v 3. a 4. rade. Zákonný sudca 8. augusta 2014vykonal lustráciu pobytu žalobcov v 3. a 4. rade v registri obyvateľov.

Dňa 21. augusta 2014 žalobcovia v 5. a 6. rade odpovedali na výzvu súdu z 30. júla2014 a doložili prílohy k svojmu vyjadreniu.

Okresný súd 26. augusta 2014 požiadal Mestský úrad v Štúrove o oznámenie pobytužalobcu v 3. rade ( ⬛⬛⬛⬛ ) a žalobkyne vo 4. rade ( ⬛⬛⬛⬛ ). Dňa 9. septembra2014 Mestský úrad v Štúrove reagoval na výzvu súdu. Okresný súd 8. októbra 2014 dostalodpoveď na lustráciu pobytu žalobcov v 3. a 4. rade v registri obyvateľov.

Okresný súd 10. októbra 2014 vyzval žalobkyňu v 6. rade, aby oznámila adresupobytu svojich rodičov – žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade. Dňa 16. októbra 2014bola súdu vrátená zásielka určená pre žalobkyňu v 6. rade.

Dňa   2.   marca   2015   okresný   súd   vyzval ⬛⬛⬛⬛,   aby   oznámila   adresyžalobcov v 3. a 4. rade. Vzhľadom na to, že adresátka na uvedenú výzvu nereagovala,okresný súd uznesením ustanovil žalobcom v 3. a 4. rade opatrovníčku ⬛⬛⬛⬛.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o určenie právavecného bremena prechodu cez pozemok postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp. zn. 6 C 129/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veciv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd sa stotožnils názorom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 50/2012 (na ktoré saneskôr   poukazuje   aj   v rozhodnutiach   ústavného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.III. ÚS 383/2012   a III.   ÚS   118/2013),   ktorý   konštatoval,   že   spory   o   určenie   právazodpovedajúceho   vecnému   bremenu   viažucemu   sa   na   nehnuteľnosť   patria   do   bežnejrozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   a   zároveň   pripustil   určitú   mieru   faktickejzložitosti   namietaného   konania   (v   súčasnom   štádiu   konania   najmä   kvôli   potrebedoručovania písomností do cudziny), avšak uvedená skutočnosť nemôže okresný súd zbaviťzodpovednosti za stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa (ktorý je od5. februára   2009   v procesnom   postavení   žalovaného   v 3.   rade)   v preskúmavanej   veci,ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená najeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaník zbytočným prieťahom. Napokon vo vzťahu k sťažovateľovi ani predseda okresného súdunepoukázal   na   jeho   nesúčinnosť   alebo   iné   správanie,   ktoré   by   spomaľovalo   napadnutékonanie.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v preskúmavanej veci,pričom v zásade sa stotožňuje so závermi štvrtého senátu vyjadrenými v náleze sp. zn.IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012 (toto hodnotenie si neskôr osvojil aj tretí senát vo svojichrozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012 a sp. zn. III. ÚS 118/2013z 11. júna 2013), ktorý už raz konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaníbol poznačený najmä neefektívnosťou, ako aj nesústredenosťou. Keďže podrobné dôvodyneefektívnej   práce   a nesústredenej   činnosti   okresného   súdu   sú   tomuto   súdu   a   ajsťažovateľovi dobre známe, ústavný súd sa nimi už opätovne nezaoberal, a v tomto smerepreto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že okresný súd v danej veci konal bezprieťahov.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   pripomína,   že   nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v období po poslednom náleze ústavného súdu(11. júna 2013), ústavný súd poukazuje iba na to, že napriek uvedeným rozhodnutiamústavného   súdu,   v ktorých   bolo   okresnému   súdu   prikázané   aj   konať   bez   zbytočnýchprieťahov,   postup   okresného   súdu   bol   opätovne   poznačený   neefektívnosťoua nesústredenosťou. V situácii, ak konanie trvá tak dlho, ako aj v danom prípade (viac ako10 rokov), nemožno pripustiť, aby tlmočenie jednoduchých písomností trvalo štyri mesiace(od 23. mája 2012 do 24. septembra 2012) a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,ktoré má v okolnostiach danej veci kľúčový význam pre viacerých účastníkov konania,nebolo od 5. apríla 2011 až do podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.Faktom je, že okresný súd už raz o uvedenom návrhu na vydanie predbežného opatreniarozhodol, jeho rozhodnutie však bolo uznesením krajského súdu č. k. 25 Co 203/2013-865zrušené pre zásadné pochybenia súdu (návrh na predbežné opatrenie nepodal len žalobcav 5. rade, ale aj žalobkyňa v 6. rade atď.). Na rozhodovanie o predbežnom opatrení pritomustanovenie § 75 ods. 4 OSP ustanovuje 30 dní, teda v danom prípade lehota na vydaniepredbežného opatrenia je prekročená už takmer päťdesiatnásobne.

Uvedená   neefektívna   a nesústredená   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničímospravedlniteľná, pretože opakovane súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať kodstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdnehokonania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, abyprijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti– bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už v napadnutom konaní opakovane prikázalokresnému súdu podľa   čl. 127 ods. 2 ústavy konať vo veci bez zbytočných prieťahov,neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,pričom aj keď do napadnutého konania vstúpil 5. februára 2009, poukázal najmä na svojdlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučineniepodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivostia s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadomna   to,   že   ústavný   súd   vo   vzťahu   k napadnutému   konaniu   už   3   x   vyslovil   porušeniezákladného   práva   účastníkov   na   bezprieťahové   konanie,   a opakovane   sa   ukázalo,   ženeúčinne   prikázal   okresnému   súdu   postupovať   bez   zbytočných   prieťahov,   považuje   presťažovateľa za primerané zadosťučinenie vo výške 2 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z 1.   septembra   2013   a   spísanieústavnej sťažnosti z 23. decembra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súduzo 7. decembra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patríodmena v sume 134 € a režijný paušál 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovyprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015